Slovenčina

Slovenčina patrí do skupiny západoslovanských jazykov (spolu s češtinou, poľštinou, hornou a dolnou lužickou srbčinou a kašubčinou).

Slovenčina
Štáty Slovensko
USA
Česko
Kanada
Srbsko
Rumunsko
Maďarsko
Ukrajina
Argentína
RegiónStredná Európa
Počet hovoriacichvyše 7 miliónov
Poradienenachádza sa v prvej 100
Klasifikáciaindoeurópske jazyky
Písmolatinka (slovenská abeceda)
Postavenie
Úradný jazyk Slovensko
Česko[1]
Vojvodina
Európska únia
RegulátorMinisterstvo kultúry Slovenskej republiky
Jazykové kódy
ISO 639-1sk
ISO 639-2slo
ISO 639-3slk
SILSLO
Mapa rozšírenia
Mapa rozšírenia slovenčiny:

██ Územia, kde je slovenčina jazykom väčšiny obyvateľov

██ Územia, kde je slovenčina jazykom významnej menšiny

Wikipédia
Adresask.wikipedia.org
PomenovanieWikipédia, Slobodná encyklopédia
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
 Jazykový portál
Pomník kňaza, spisovateľa a kodifikátora Antona Bernoláka v Trnave

Po slovensky sa hovorí na Slovensku (5 miliónov ľudí) a ďalej v týchto krajinách (uvedené sú počty zahraničných Slovákov odhadované krajinskými spolkami a zastupiteľskými úradmi) oficiálne údaje za rok 2000/2001:

ešte Bulharsko, Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Škandinávia, Taliansko, Švajčiarsko, Holandsko, Cyprus, Rusko, Izrael, JAR, Argentína, Brazília, Uruguaj, Austrália, Nový Zéland, Spojené kráľovstvo a v ďalších krajinách. Celkový odhadovaný počet osôb slovenského pôvodu v zahraničí roku 2001 je 2 016 000.

Slovenčina ako úradný jazyk

Slovenčina je oficiálne úradným jazykom Slovenska, Vojvodiny a od 1. mája 2004 jedným z jazykov Európskej únie. Jazykový kód alebo po anglicky Language Code je sk príp. slk podľa ISO 639. Slovenčina je známa ako „esperanto“ slovanských jazykov, vníma sa ako najzrozumiteľnejšia aj pre používateľov iných slovanských jazykov.[2]

V súvislosti so širokou zrozumiteľnosťou slovenčiny umožňuje český právny poriadok používať slovenčinu, na rozdiel od iných menšinových jazykov, bez prekladateľa či tlmočníka v právnych a úradných úkonoch. Týka sa to mnohých aspektov spoločenského života na celom území Česka. Napríklad Správny poriadok (zákon č. 500/2004 Zb.) stanovuje: "V řízení se jedná a písemnosti se vyhotovují v českém jazyce. Účastníci řízení mohou jednat a písemnosti mohou být předkládány i v jazyce slovenském" (§16, odsek 1).[1]

Počet slovenských slov fungujúcich alebo aspoň raz použitých v písaných textoch súčasnej slovenčiny nachádzajúcich sa v Slovenskom národnom korpuse môžeme odhadovať na viac ako 3 milióny (podľa jednotlivých tvarov) alebo približne 2 milióny (podľa počtu základných tvarov, v ktorých sú obsiahnuté všetky ich tvary nachádzajúce sa v textoch korpusu).[3]

Kodifikačné príručky

Kodifikačné príručky určujú, ktoré slová sa v slovenčine považujú za spisovné. Ide o 4 zákonom predpísané knihy.

Nárečia

Slovenské nárečia sa navzájom značne rôznia a delia sa na 3 skupiny:

Abeceda

Slovenčina používa abecedu zloženú z modifikovaných latinských písmen. Modifikácie spočívajú v používaní diakritických znamienok: dĺžňa, mäkčeňa, dvojbodky a vokáňa. Na označenie jednej hlásky sa zvyčajne používa jedno písmeno.

Malá slovenská abeceda vo svojom poradí:

a á ä b c č d ď dz dž e é f g h ch i í j k l ĺ ľ m n ň o ó ô p q r ŕ s š t ť u ú v w x y ý z ž

Hláskoslovie

V slovenskom hláskosloví rozlišujeme:

Spoluhlásky q, w a x sa používajú len v slovách cudzieho pôvodu. Z historických dôvodov sa však v slovenských textoch (najmä vo vlastných menách) používajú aj české hlásky ě, ř, ů a nemecké hlásky ö a ü.

Gramatika

Dejiny

Časté chyby

Referencie
  1. Portál veřejné správy České republiky [online]. portal.gov.cz, [cit. 2010-04-03]. Dostupné online.
  2. O jazyku
  3. ŠIMKOVÁ, Mária. Kultúra slova, ročník 43, 2009, číslo 3, str.148 [online]. Bratislava : 2009. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.