Spoločenstvo národov
Spoločenstvo národov (-slov. normovaný tvar; iné názvy Commonwealth, Britské spoločenstvo národov, Spoločenstvo, po angl. Commonwealth of Nations, skrátene Commonwealth) je voľné združenie Spojeného kráľovstva a jeho bývalých domínií a kolónií.
| Spoločenstvo národov | |
 | |
| Členské štáty Spoločenstva národov | |
| Sídlo | Marlborough House, Londýn |
| Členstvo | 52 členských krajín |
| Vedenie vedúci Spoločenstva generálny tajomník zástupca gen. tajomníka | Alžbeta II. (Princ Charles - dezignovaný) Don McKinnon (od roku 1999) Ransford Smith |
| Založenie ako "Britské spoločenstvo národov" ako "Spoločenstvo národov" | 1926 1949 |
V štátoch Spoločenstva národov žije približne 1,8 miliardy ľudí.
Názvy
Do roku 1931 existovalo Britské impérium. Pojem Britské spoločenstvo národov vznikol už v roku 1926 kedy bol na Britskej konferencii definovaný ako skupina „autonómnych spoločenstiev v rámci Britského impéria, ktoré sú si postavením rovnocenné, v žiadnom prípade nie sú si podriadené ani v domácich ani v zahraničných záležitostiach, hoci ich spája spoločná oddanosť Korune a hoci sú slobodne združené ako členovia Britského spoločenstva národov.“ Roku 1931 nasledovalo oficiálne premenovanie Britského impéria vo Westminsterskom štatúte na Britské spoločenstvo národov. Názov bol skrátený na Spoločenstvo národov prvýkrát v Londýnskej deklarácii 27. 4. 1949 (podľa iných zdrojov už roku 1946).
Dnes sa označenie Spoločenstvo niekedy používa spätne na celú dobu existencie tohoto spoločenstva, ktorého formálnou hlavou je britský panovník, v súčasnosti teda Alžbeta II.
Orgány
Na čele Spoločenstva je britská kráľovná. Sekretariát Spoločenstva bol vytvorený v roku 1965 v Londýne a je ústrednou koordinačnou inštitúciou a poradným orgánom Valného zhromaždenia OSN.
Dejiny
Koncom 19. storočia počas vlády britskej kráľovnej Viktórie sa dostalo Britské impérium do fázy svojho najväčšieho územného rozmachu. Okrem materskej krajiny (Spojeného kráľovstva) zaberalo impérium obrovské zámorské územie, ako napríklad:
- Austrália (od 1901 domínium)
- Barma
- Britské Bečuánsko (od 1910 súčasťou domínia Juhoafrická únia, dnes Botswana)
- Britská India (dnešná India, Pakistan, Bangladéš, Nepál atď.)
- Britská Východná Afrika (dnešná Keňa a Uganda)
- Britská Západná Afrika (dnešná Gambia, Ghana, Nigéria a Sierra Leone)
- Cejlón (dnešná Srí Lanka)
- Kanada (od 1867 domínium)
- Kapsko (od 1910 súčasťou domínia Juhoafrická únia, dnes Južná Afrika)
- Cyprus
- Malajzia
- Natal (od 1910 súčasťou domínia Juhoafrická únia, dnes Južná Afrika)
- Newfoundland (od 1917 domínium, dnes súčasťou Kanady)
- Nový Zéland (od 1907 domínium)
- Rodézia (dnešná Zambia a Zimbabwe)
- a ďalšie menšie územné celky
Po skončení prvej svetovej vojny sa dostali do správy Britského impéria mandátne územia, ktoré boli pred vojnou nemeckými kolóniami alebo tureckými územiami. Zanedlho potom sa začal rozklad integrity spoločenstva vďaka vzniku štatútu domínií v prípade niektorých vtedajších kolóniách.
V roku 1931, kedy Spoločenstvo oficiálne vzniklo, boli zakladajúcimi členmi Spoločenstva: Austrália, Kanada, Spojené kráľovstvo, Slobodný írsky štát, Newfoundland, Nový Zéland a Južná Afrika.
Po druhej svetovej vojne začal celosvetový proces dekolonizácie a s tým súvisiaci rozpad spoločenstva. Do 60. rokov získala samostatnosť väčšina bývalých britských kolónií, samostatné krajiny ale väčšinou zostali členmi Spoločenstva aj naďalej.
Vzťah k britskej kráľovnej
Okrem Spojeného kráľovstva je v 15 štátoch britský panovník rešpektovaný ako hlava štátu (ako hlava Spoločenstva je však uznávaný všetkými členmi). V niektorých krajinách je britský panovník uznávaný ako taký, teda britský kráľ resp. kráľovná, v niekoľko málo prípadoch však nesie navyše titul kráľa tej-ktorej krajiny ako napr. v Austrálii alebo v Kanade (napr. Her Majesty Queen Elisabeth II, Queen of Australia).
Týchto 16 krajín, ktoré uznávajú Alžbetu II. ako hlavu štátu, sa zvyknú označovať ako Commonwealth Realm („Kráľovstvo Spoločenstva“) a popri Spojenom kráľovstve to sú: Antigua a Barbuda, Austrália, Bahamy, Barbados, Belize, Grenada, Jamajka, Kanada, Nový Zéland, Papua-Nová Guinea, Svätá Lucia, Svätý Krištof a Nevis, Svätý Vincent a Grenadíny, Šalamúnove ostrovy a Tuvalu.
Členské krajiny
Dnes je členom Spoločenstva 52 samostatných štátov a ďalej závislé územia a teritóriá pod správou Spojeného kráľovstva, Austrálie a Nového Zélandu. Najnovším členom sa v roku 2009 stala Rwanda. Čiže spolu 54 štátov. Rwanda a Mozambik sú členovia, ktorí nikdy neboli v Britskej kolónii.
Súčasné členské krajiny Spoločenstva sú uvedené v nasledujúcej tabuľke (zoradené podľa kontinentov a podľa roku, kedy krajiny po získaní svojej samostatnosti pristúpili k spoločenstvu). V tabuľke sú uvedené dnešné názvy štátov (prípadné historické názvy pozri vyššie alebo v článkoch k jednotlivým krajinám).
| Členské krajiny Spoločenstva podľa kontinentov | ||
| Európa | Austrália a Oceánia | Afrika |
| Spojené kráľovstvo (1931) | Austrália (1931) | Juhoafrická republika (1931) |
| Cyprus (1961) | Nový Zéland (1931) | Ghana (1957) |
| Malta (1964) | Západná Samoa (1970) | Nigéria (1960) |
| Severná a stredná Amerika | Tonga (1970) | Sierra Leone (1961) |
| Kanada (1931) | Fidži (1970) | Tanzánia (1961) |
| Jamajka (1962) | Papua-Nová Guinea (1975) | Uganda (1962) |
| Trinidad a Tobago (1962) | Šalamúnove ostrovy (1978) | Keňa (1963) |
| Barbados (1966) | Tuvalu (1978) | Malawi (1964) |
| Bahamy (1973) | Kiribati (1979) | Zambia (1964) |
| Grenada (1974) | Vanuatu (1980) | Gambia (1965) |
| Dominika (1978) | Nauru (1999) | Botswana (1966) |
| Svätá Lucia (1979) | Ázia | Lesotho (1966) |
| Svätý Vincent a Grenadíny (1979) | India (1947) | Maurítius (1968) |
| Antigua a Barbuda (1981) | Pakistan (1947) | Svazijsko (1968) |
| Belize (1981) | Srí Lanka (1948) | Seychely (1976) |
| Svätý Krištof a Nevis (1983) | Malajzia (1957) | Namíbia (1990) |
| Južná Amerika | Singapur (1965) | Mozambik (1995) |
| Guyana (1966) | Bangladéš (1972) | Kamerun (1995) |
| Maldivy (1982) | ||
| Brunej (1984) | ||
Poznámky k členstvu v spoločenstve
- Okrem tu uvedených krajín patria do územia Spoločenstva samozrejme aj závislé územia Spojeného kráľovstva, závislé územia Austrálie a Nového Zélandu (teritóriá) a zvláštny status (asociovaného resp. pridruženého členstva) majú aj Cookove ostrovy a ostrov Niue (zväz s Novým Zélandom)
- Niektoré krajiny vystúpením svoje členstvo prechodne prerušili: Pakistan (1972–1989), Fidži (1987–1997) a Juhoafrická republika (1961–1994)
- Členstvo bolo suspendované pri Fidži (2000–2001), Pakistane (1999–2004), Nigérii (1995–1999) a Zimbabwe (od roku 2002 do vystúpenia v roku 2003)
- Spoločenstvo opustili nasledujúce krajiny: Írsko (1949), Zimbabwe (2003) a tiež Newfoundland (pričlenením ku Kanade v roku 1949)
- Niektoré britské kolónie sa po vyhlásení samostatnosti nestali členmi Spoločenstva (medzi tie patrí skupina štátov tvoriacich dnes USA alebo napr. Barma)
- Niektoré územia skôr závislé na Spojenom kráľovstve, ako napr. Egypt, Izrael, Irak a Jordánsko, neboli nikdy súčasťou Spoločenstva, ale iba britským protektorátom alebo mandátnym územím
