Les

Les je spoločenstvo organizmov žijúcich v lesnej pôde - stromov, bylín, húb, živočíchov a mikroorganizmov, ktoré žijú vo vzájomných vzťahoch.

O iných významoch výrazu Les pozri Les (rozlišovacia stránka).
Listnatý les (opadavý les, širokolistý les)
Ihličnatý les

Definície

Termín les má viacero podobných definícií:

  • všeobecná: porast, v ktorom je vyvinutý strop z korún stromov
  • geograficko-ekologická: zoskupenie organizmov (ekosystém), ktorého celkový ráz určujú dreviny (spravidla stromovitého vzrastu)
  • lesnícka: podľa všeobecne prijímanej lesníckej definície sa za les považuje porast, ktorého stromy dosahujú výšky aspoň 5 m a zápoje korún aspoň 25 %.
  • legislatívna: ekosystém, ktorý tvorí lesný pozemok s lesným porastom a faktormi jeho vzdušného prostredia, rastlinné druhy, živočíšne druhy a pôda s jej hydrologickým a vzdušným režimom[1]
  • FAO: územie pokryté stromami s výmerou väčšou ako 0,5 ha, so stromami vyššími ako 5 m ktoré zaberajú viac než 10 percent plochy, alebo stromami schopnými dosiahnuť v dospelosti tieto hraničné hodnoty. Les nezahŕňa pozemky prioritne slúžiace na poľnohospodárske alebo mestské využitie.[2]

Význam lesov

Lesy majú ekologický význam, sú súčasťou krajiny, majú hospodársky význam a sú dôležité pre zdravie a pohodu človeka.

Lesy upravujú teplotu aj vlhkosť krajiny. Pod stromami je vždy o niekoľko stupňov chladnejšie. (Zatiaľ nie je známy taký materiál ktorý by pri danej hmotnosti odviedol toľko tepla ako živý strom). Korene stromov spevňujú pôdu, čo je dôležité najmä na brehoch riek, alebo strmých svahoch hôr, kde spomaľujú eróziu. Stromy sú veľkí producenti kyslíka a zo vzduchu naopak odbúravajú hromadiaci sa oxid uhličitý, ktorý potrebujú na proces fotosyntézy. Les tiež zachytáva prachové častice a podieľa sa na odstraňovaní niektorých škodlivých látok zo vzduchu.

Lesy sú domovom mnohých rastlín a živočíchov, ktorým poskytujú úkryt a potravu. Tie sú súčasťou potravinového reťazca. V lese je vysoká druhová biodiverzita.

Lesy majú aj značný hospodársky význam, kde okrem ich možnosti vyžitia pre turistiku a oddych, umožňujú ťažbu dreva.

Faktory ovplyvňujúce les

Les a lesné organizmy sú priamo alebo nepriamo ovplyvnené fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami pôdotvornej horniny, modeláciou, orientáciou a sklonom svahov, hĺbkou, výživnosťou a vlhkosťou pôdy a vlastnosťami prízemnej vrstvy ovzdušia. Na vrcholkoch pahorkov a hôr rastliny trpia nedostatkom živín, vody a bývajú poškodzované vetrom alebo ľadovými námrazami. Pôda je kamenistejšia a klíma drsnejšia. Preto majú tu rastúce stromy nižší vzrast, pokrivené kmene a voľnejší korunový závoj oproti porastom v nižších polohách, na svahoch a v dolinách. Prejavuje sa to tiež v zastúpení lesných živočíchov a v ich dennej aktivite. Tento jav sa nazýva vrcholový fenomén.

V nížinách rastú pre zmenu najvyššie a najmohutnejšie stromy a bohaté vysokobylinné spoločenstvá. Deje sa to však len v prípade, že pôda údolia nie je dlhodobo zamokrená, pretože korene rastlín v tomto type pôdy nemôžu dýchať a teda nevynikajú ani vzrastom, ani druhovou variabilitou. Mimoriadne vlhké počasie môže spôsobiť, že sa pôda presýti vodou a v dôsledku toho sa celý svah aj s lesom zosunie do údolia. Z hľadiska teploty je pre les najvýhodnejší južný svah s 30° sklonom. Na týchto ideálnych svahoch môžu rásť napríklad teplomilné duby v lokalitách, v ktorých inak prevažujú jedle a buky.

Kolobeh živín v lese

Život lesa závisí aj od zdrojov stavebných látok a stopových prvkov, ktoré rastliny čerpajú vo forme vodných roztokov. Na základe toho sa vyvinula určitá organizácia koreňov. V najvyššej, na živiny najbohatšej vrstve hrubej 5-20 cm je horné koreňové poschodie. Nachádza sa tu až 80 % všetkých živých koreňov. Pod ním je stredné koreňové poschodie a napokon spodné koreňové poschodie, ktoré môže siahať až po hladinu spodnej vody.

Opadavý les tvorený dubmi a hrabmi v jeseni

Živiny z rozložených tiel odumretých rastlín a živočíchov sa vracajú do pôdy. Rozklad odumretých lesných stromov trvá niekoľko desiatok rokov. Veľmi staré stromy so slabnúcimi fyziologickými dejmi napádajú parazitické huby a hmyz už zaživa a urýchľujú ich zánik. Kolobeh látok a tok energie ovplyvňujú parazitické a saprofytické huby a baktérie. Ak rozkladači nestíhajú odumretú hmotu spracovávať, les sa postupne mení na rašelinový.

Na výžive stromov sa zväčša zúčastňujú niektoré druhy húb, ktoré označujeme ako mykorízne. Ich mycéliá pôsobia na povrchu alebo vo vnútri koreňov a uľahčujú uvoľňovanie a transport živín z pôdneho prostredia do cievnych zväzkov stromov. Strom zase poskytuje hube energeticky bohaté cukry.

Stromy a ostatné zelené rastliny sú výrobcovia organickej hmoty alebo producenti. Pomocou energie slnečného svetla premieňajú minerálne látky prostredia, hlavne vodu a oxid uhličitý na organické látky. V zapojenom lese býva pre producentov často problém nedostatok svetla. Naň sú adaptované poschodovitým usporiadaním listov, konárov a kmeňov. Lepšiemu využitiu svetla ale aj ďalších zdrojov pomáha druhová rozmanitosť porastu. Na okrajoch lesa sa vyvíja vegetácia tzv. lesných plášťov, ktoré tvoria svetlomilné a rýchlorastúce rastliny využívajúce bočné svetlo.

Rastlinami sa živia spotrebitelia alebo konzumenti. Ku konzumentom patria aj mäsožravce živiace sa inými živočíchmi. Lesné bylinožravce bývajú často adaptované na rôzne časti rastlín, napr. korene, lyko, drevo, listy, semená a pod.

Rozdelenie lesov podľa charakteru

Tradičné delenie lesov na listnaté a ihličnaté nie je príliš vhodné[chýba zdroj], pretože ihlica stromu je tiež list. Ani rozdelenie na opadavé lesy a neopadavé lesy nevyhovuje, pretože všetky listy stromov (vrátane ihlíc) v určitých cykloch opadávajú.

Celospoločenské funkcie lesa

Výraz celospoločenské funkcie lesa bol začiatkom 21.storočia nahradený výrazmi ako lesné ekosystémové služby, ekosystémové služby lesa. Ekosystémové služby (ES), ktoré poskytujú lesy, zahŕňajú benefity lesov vo vzťahu k ochrane biodiverzity, vody, ľudskému bytiu, či prispôsobeniu a zmierneniu klimatických zmien[3]. Problematike zahrňujúcej riešenie ekosystémových služieb lesa s ohľadom ich optimálneho využívania, platieb, atď. sa začína venovať veľká pozornosť nielen na európskej ale aj národnej úrovni napríklad aj realizáciou vedecko-výskumných projektov podporovaných aj slovenskou agentúrou APVV.

Výskyt a stav na Slovensku

Podľa Katalógu biotopov Slovenska ide o základnú formačnú skupinu Ls Lesy. Skladá sa z nasledujúcich klasifikačných či priamo mapovacích jednotiek i podjednotiek:[4]

Referencie
  1. S-EPI s.r.o., AION CS s.r.o.. Zákon č. 326/2005 Z. z.Zákon o lesoch [online]. epi.sk, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.
  2. Kenneth MacDicken, 2012: Forest Resources Assessment Working Paper 180, Rome, Dostupné online
  3. Sarvašová Z., Šálka J., Dobšinská Z., Šterbová M., Kulla L., Sarvaš M., Báliková K., Výboštok J.: Nové prístupy k ekosystémovým službám lesa. Les/Letokruhy 2019, s. 23
  4. STANOVÁ, Viera; VALACHOVIČ, Milan; (eds.). Katalóg biotopov Slovenska. 1. vyd. Bratislava : DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie, 2002. 225 s. Dostupné online. ISBN 80-89133-00-2.

Iné projekty
  • Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Les
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Les
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.