Severné Macedónsko

Minister zahraničných vecí krajiny 17. júna 2018 podpísal s gréckym ministrom zahraničných vecí za účasti predsedov oboch vlád dohodu, že štát bude používať názov Severomacedónska republika (krátky tvar: Severné Macedónsko). Dohoda obsahuje v čl. 7 aj konštatovanie, že podľa zmluvných strán existujú dve od seba nezávislé chápania pojmu Macedónsko, podľa toho, či je kontextom Severné Macedónsko alebo Grécko. Dohoda bola neskôr odsúhlasená macedónskym aj gréckym parlamentom. Na macedónskej strane sa konalo o dohode aj referendum, kde bola položená otázka, či si želajú umožniť krajine členstvo v EÚ a NATO súhlasom s touto dohodou medzi Gréckom a (Severným) Macedónskom; referendum bolo však neplatné, pretože účasť nedosiahla 50 %.

Mapa Severného Macedónska

Severné Macedónsko sa rozkladá na oblasti, ktorá sa do 20. stor. označovala ako Vardarská krajina, prípadne ako Južné Srbsko a nejedná sa o rovnaké územie so starovekou Macedóniou, ktorá sa nachádzala v Grécku. V staroveku toto územie obývali najmä Paióni, národ príbuzní Trákom, Ilýri, na juhozápade krajiny žili Molosi, grécke epirótske kmene. Miestne kmene boli niekedy pod vplyvom susedného Macedónskeho kráľovstva. Definitívne bola Paiónia pričlenená k Macedónii za vlády Filipa II. a Alexandra Veľkého. Počas helenizmu sa miestne paiónske obyvateľstvo helenizovalo, začalo používať gréčtinu, počas rímskej vlády sa najmä severná časť dnešného Macedónska romanizovala. Ilýrske obyvateľstvo sa pravdepodobne v niektorých častiach udržalo.

Od roku 395 patrí toto územie pod Byzantskú ríšu.

V 6. storočí sa tu po prelomení byzantskej hranici na Dunaji usadzujú slovanské kmene Druguvičov (Draguvitov), Smolianov, Velegezitov, Rinchínov, Verezitov, tiež bulharské kmene. Miestne obyvateľstvo sa slovanizovalo, územie pripadlo Bulharsku.

V 11. storočí toto už slovanské územie znovuzískala Byzancia, nazývala ho Monastiri, podľa rovnomenného mesta na tomto území.

V 14. storočí dnešné Severné Macedónsko ovládli Srbi, Skopje bolo hlavné mesto kráľovstva Štefana Dušana. V 14. storočí oblasť dobyli osmanskí Turci. Albánske obyvateľstvo obývajúce juhovýchod krajiny prestúpilo na islam.

V 19. storočí mali slovanskí obyvatelia Vardarska prevažne bulharskú identitu, alebo sa identifikovali iba ako ortodoxní kresťania. Pochádzali odtiaľto mnohí bulharskí národní buditelia, ako Rajko Zinzinof, Ioakim Kartsovski, či Kiril Peicinovič.

Macedónska identita u slovanského obyvateľstva bola prvýkrát predstavená koncom 19. storočia, bola podporovaná miestnymi bulharskými vzdelancami, napríklad Goce Delčevom. Identita však ešte bola bulharsko-macedónska.

V roku 1913 Vardar pripadol Juhoslávii, osmanská nadvláda skončila. Prvýkrát bol v Juhoslávii uvedený názov Južné Srbsko, od roku 1929 sa zaužívalo meno Vardarska Banovina.

Macedónska národná identita bola postupne vytvorená počas Juhoslávie, s cieľom vymaniť sa bulharskému a srbskému vplyvu. Po osamostatnení v roku 1991 vznikla Macedónska republika, čo však narazilo na odpor zo strany Grécka, kde sa nachádza územie osídlené starovekými Macedóncami, grécka Makedónia a centrum starovekej Macedónie. Práve pretváranie dejín a privlastňovanie gréckych a bulharských osobností je dôvodom pretrvávajúcich sporov Macedónska s Gréckom a Bulharskom. Macedónsko tiež použilo ako svoju zástavu vergínske slnko, staroveký symbol používaný gréckymi Macedóncami, súčasť gréckej-macedónskej zástavy. Kvôli sťažnostiam Grécka bolo Macedónsko nútené zmeniť si znak svojej vlajky na slnko.

Grécke a rímske mesto, Heraclea Lyncestis

Socha bojovníka na koni v Skopje

V rokoch 1912 – 1913 bola tá časť historickej Macedónie, ktorá zodpovedá dnešnému Severnému Macedónsku v dôsledku balkánskych vojen pripojená k Srbsku.

• 1915 – 1918 územie obsadené bulharskou armádou.
• 1918 – začlenenie Macedónska do Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (od roku 1929 Juhoslávie)
• 1991:
  • 15. apríla – premenovanie na Macedónska republika'
  • 19. november – vyhlásenie nezávislosti po úspešnom referende o nezávislosti (8.9.) a prijatí novej ústavy (18.11.)
  • 20. december – žiadosť o medzinárodné uznanie, ktorú však susedné Grécko blokuje v rámci ES až do apríla 1993 z obavy o územné nároky Macedónska na grécku provinciu Makedónia (ktorej názov sa v mnohých jazykoch neodlišuje od názvu Macedónsko alebo Macedónia)
• 1993:
  • 8. apríl: prijatie do OSN pod názvom Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (angl. FYROM) – takto to uznalo aj Grécko; Slovensko a mnohé iné štáty uznávajú aj macedónsky názov Macedónsko/Macedónska republika aj „medzinárodný“ názov FYROM
• 1994:
  • 18. február: Grécko blokovalo colné hraničné prechody, čím vlastne uvalilo na Macedónsko obchodné embargo
• 1995:
  • jeseň: normalizácia vzťahov s Gréckom pod vplyvom OSN (13.9.) a zrušenie gréckej blokády hraníc (14.10.)
  • 9. november: prijatie do Rady Európy
• 1996:
  • 8. apríl: uznanie Juhosláviou
• 1999: počas vojny v Kosove, Macedónsko spolupracuje s NATO, ale inak do konfliktu nezasahuje; asi 360 000 albánskych utečencov z Kosova (z ktorých sa mnohí potom vrátili do Kosova) zmenilo etnickú štruktúru Macedónska
• 2001:
  • jar: ozbrojení albánski vzbúrenci (Národná oslobodzovacia armáda) na západe Macedónska požadujú rovnaké práva pre Albáncov v macedónskej ústave. Boje sa koncentrovali okolo mesta Tetovo. Vzbúrencov podporovali Albánci z Kosova a demilitarizovanej zóny medzi Srbskom a Kosovom.
  • jún: po úspešných zásahoch NATO dohodla EU prímerie, podľa ktorého dostali Albánci viac práv a vzbúrenci (v auguste) odovzdali zbrane a Nár. oslobodzovacia armáda sama seba rozpustila
• 2004:
  • 26. február: macedónsky prezident Boris Trajkovski zomrel po (posádkou spôsobenom) zrútení sa lietadla v Bosne a Hercegovine
  • 4. november: USA uznali názov Macedónsko, Grécko protestuje
  • 7. november: Referendum o rovnoprávnosti albánskeho obyvateľstva na území Macedónska
• 2008: Grécko zamietlo vstup krajiny do NATO a trvá na zmenení mena.
• 2009 – 2011: Macedónsko a Grécko stále nevyriešili spory a to ani po nastolení ľavicovej vlády Jeorja Papandreua v Grécku, grécke návrhy mena krajiny ako Nové Macedónsko, Slovanské Macedónsko či Severné Macedónsko boli Macedónskom odmietnuté.
• február 2019: Premenovanie štátu na Severné Macedónsko (po uzavretí príslušnej dohody s Gréckom v roku 2018)

Kruševo (arumunsky Crushuva)

Začiatkom 20. stor. tu krajinu obývali Bulhari, Albánci, Turci a Arumuni. Malá časť obyvateľstva boli Gréci, ktorí však boli slovanského či arumunského pôvodu a rozprávali bulharsky či arumunsky. Neskôr sa tu však usadili aj grécky hovoriaci pastieri Sarakacani z Grécka a počas gréckej občianskej vojny aj komunisticky zmýšľajúci Gréci z Grécka. Počas Juhoslávie sa tu vytvorila na úkor bulharskej identity macedónska národnosť. Na západe krajiny žije už od stredoveku silná albánska komunita, tvorí tu väčšinu obyvateľstva a ich hlavné mesto je Tetovo. Dnes tvorí asi 30 % obyvateľstva albánska menšina, menšie menšiny sú Arumuni, Turci, Rómovia a Gréci. Väčšinu tvoria Slovanskí Macedónci. Asi 64 % obyvateľov, najmä Slovanských Macedóncov a Arumunov sú pravoslávneho vierovyznania, zvyšok tvoria najmä moslimovia, ktorí sú Albánci, Turci a Cigáni.

Etnická skladba Macedónska (rok 2000)

Severomacedónska kultúra je zmesou gréckej, osmanskej, talianskej a bulharskej kultúry. Miestne tradičné ženské kroje sú podobné ostatnému strednému Balkánu, najmä Bulharsku, typický mužský odev bola grécko-albánska suknica fustanella, najmä na juhu krajiny. Ľudová hudba vychádza z balkánskeho, byzantského gréckeho a osmanského vplyvu, v menšej miere z benátskeho. Hlavným hudobným nástrojom sú balkánske gajdy, strunová tambura byzantského pôvodu, dychová šupelka a zurla a bubon tapan. Tradičný tanec je kruhový oro, tanec gréckeho pôvodu-od gréckeho slova choros-tanec. Kuchyňa je zmesou gréckej, tureckej, maďarskej a talianskej. Tradičné jedlo je tavče gravče, zapekané fazule. Pomerne kvalitné je aj miestne víno. K novej tradičnej kultúre a národnému povedomiu patrí aj stotožnenie sa s históriou a kultúrou starovekej Macedónie a jej hrdinami, ako Alexander Veľký, či Filip II., práve proti tomu namietajú Gréci aj Bulhari.

Skopje

Severné Macedónsko je parlamentná demokracia, parlament má 120 poslancov. Krajina má aj prezidenta, no najvyššiu funkciu má predseda vlády, ktorým je Zoran Zaev, nástupca Nikola Gruevského. Nikola Gruevski a jeho vláda čelila kritike zo strany EU, nakoľko vynakladá množstvo financií na stavby propagandistických pomníkov staromacedónskym hrdinom, pričom sa krajina snaží o vstup do EU. Samotný Gruevski tiež podporil macedónskych radikálov, ktorí žiadajú pripojiť k svojmu štátu územia Grécka a Bulharska. Zaev sa stal známym práve vďaka historickej dohode s Gréckom a možnosti krajine vstúpiť do NATO a do EU. Severomacedónska ekonomika patrí medzi najslabšie ekonomiky Európy a nezamestnanosť v krajine dosahuje 31 %. Problémy sú aj s albánskou menšinou, ktorá často hlása osamostatnenie a pomerne vysokou kriminalitou.

• Dejiny Juhoslávie

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Severné Macedónsko

• SHAW, Stanford J. - SHAW, Ezel Kural: History of the Ottoman Empire and Modern Turkey, volume 2 : Reform, Revolution, and Republic (The Rise of Modern Turkey, 1808-1975). Cambridge : Cambridge University Press 1977. 840 s. ISBN 9780521214490
• KOUBA, Miroslav - RYCHLÍK, Jan: Dějiny Makedonie. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2003. 458 s. ISBN 80-7106-642-7
• ROSŮLEK, Přemysl: Albánci a Makedonská republika (1991 - 2014). Praha : Libri, 2015. 395 s. ISBN 978-80-7277-526-2
• ROSŮLEK, Přemysl: Makedonie. (edícia "Stručná historie států"). Praha : Libri, 2008. 130 s. ISBN 978-80-7277-342-8