Drevo
Drevo je napr. kmeň, konáre a korene stromov a krov bez povrchových pletív (a spravidla bez drene). Z botanického hľadiska to zodpovedá časti cievnych zväzkov (pevnému pletivu) rastlín, ktoré majú drevnatú stonku. Rastliny s drevnatými stonkami sú kry, korunaté stromy alebo ihlancovité stromy. Taktiež drevnatie stržeň ( stržeň -biologický stred stromu) buku.
Prírastky dreva za jedno ročné obdobie tvoria letokruhy.
Poloha dreva v stonke a časti dreva
Jednotlivé časti stonky (u zložitejších rastlín) zvonka smerom dnu sú:
- kôra : krycie pletivo
- lyko : vodivé pletivo, presnejšie sitkovice
- kambium (miazgový kruh): delivé pletivo
- drevo:
- vodivé pletivo, presnejšie cievy, cievice a živičníky.
- výstužné pletivo (sklerenchymatické vlákna), presnejšie libriformové vlákna u listnatých a letné cievice u ihličnatých drevín
- zásobné pletivo (parenchymatické vlákna)
- stržeň: zásobné pletivo
Drevo (lyko je z felogenu) vzniká z kambia. Ihličnaté dreviny majú jednoduchšiu štruktúru dreva ako listnaté, pretože listnaté sa vyvinuli z ihličnatých.
Z hľadiska veku má drevo tieto časti:
- jadro (staršia, vnútornejšia časť, často tmavšia) avšak po čase na vzduchu bledne.
- beľ (mladšia, vonkajšia časť), ktorá má jednotný tvar po celom kmeni.
Zloženie
Rozlišujeme štyri úrovne poznania dreva:
- makroskopická štruktúra – úroveň čistého dreva, ročných kruhov a chýb dreva.
- mikroskopická štruktúra – úroveň buniek, tacheidy a trachee.
- submikroskopická štruktúra – stavba bunkovej steny dreva, vrstve dreva s1,s2 ,s3, libriformné vlákna.
- chemická štruktúra – celulóza, hemicelulóza, ligní
Makroskopická štruktúra
O Makroskopickej štruktúre dreva rozhoduje:
- usporiadanie anatomických elementov (buniek v dreve)
- morfológia
- extraktívne látky (farba)
- smer prerezávania buniek (rez)
Stržeň
Stržeň je biologický stred (nie vždy aj geometrický), pozostatok primárneho predlžovacieho rastu stromu. Priemer 2 – 5 mm na priečnom reze. Považujeme ho za chybu dreva. Tvary: kruhový (brest), trojhranný (buk), hviezdicový (dub), laločnatý (borovica), päťhranný (topoľ).
Stržňové lúče
V priečnom reze stromu vytvárajú vejárovito uložené čiary od stredu kolmo k obvodu kmeňa. Ich úlohou je rozvádzať asimiláty, vodu, zásobné látky a minerálne látky v priečnom smere kmeňa stromu. Plnia funkciu vodivú a zásobnú. Sú farebne odlišné od okolitého dreva a vytvárajú na radiálnom reze lesklejšie plôšky. Na tangenciálnom reze sú makroskopicky viditeľné v podobe jemných zvislých čiarok, farebne odlišných od okolitého dreva.
Stržňové škvrny
Sú dôsledkom poškodenia kambia (vrstva medzi lykom a drevom) larvami múch rodu Agromyza, ktoré tam kladú vajíčka. Potom, ako sa larva vyliahne a prehryzie von, sa táto rana zacelí a je v dreve rozoznateľná podľa tmavého sfarbenia.
Ročný kruh
Ročný kruh je vrstva dreva prirastená za jeden rok (vegetačné obdobie). Rok = vegetačné obdobie (rastie) + vegetačný pokoj (odpočíva).
Vegetačné obdobie
Menia sa podmienky ako vlhkosť pôdy a vzduchu, teplota, dĺžka a intenzita slnečného svitu. V závislosti na meniacich sa podmienkach sa mení aj kvantita a kvalita novovytvorených buniek.
U drevín rastúcich v miernom pásme sú rozoznateľné dve kvalitatívne rozdielne vrstvy:
- jarné drevo – svetlé, skoré, vodivé (prúdi ním voda z koreňov do koruny), redšie, tvorí sa v prvej polovici vegetačného obdobia
- letné drevo – tmavé, neskoré, 3x hustejšie ako jarné, pevnejšie tvrdšie, tvorí sa v druhej polovici vegetačného obdobia, letné drevo má vyššie hodnoty fyziologických a chemických vlastnosti, preto pre kvalitu dreva je rozhodujúcu absolútna šírka LD a aj % jeho zastúpenia v RK (drevo ihličnatých stromov obsahuje 30 – 45 % LD v RK, drevo listnatých stromov obsahuje 30 – 45 %)
Prechod medzi jarným a letným drevom je ostrý, skokovitý a u listnatých drevín pozvoľný.
Beľ, zrelé drevo, jadro
- beľ – fyziologicky aktívna časť kmeňa so živými bunkami a vodivou funkciou
- jadro – stredová, farebne odlíšená, neaktívna zóna s mŕtvymi bunkami, plní len statickú funkciu
- zrelé drevo – stredová, farebne odlíšená zóna s čiastočne živými bunkami
Živicové kanáliky
Anatomický útvar v dreve, v ktorom sa tvorí živica (letné drevo). Nachádzajú sa len v niektorých ihličnatých drevinách, napr. borovica, limba, smrek. Podľa umiestnenia sa delia na:
- horizontálne
- vertikálne
Živica, ktorá ich vyplňuje, zvyšuje odolnosť dreva, výhrevnosť, znižuje nasiakavosť a sťažuje povrchovú úpravu. Podiel živice z objemu dreva: 0,2 % smrek (smrek a jedľa majú takmer rovnaké drevo, len jedľa nemá živicové kanáliky), 1 % borovica.
Cievy
Pozdĺžne usporiadané vodivé pletivá v dreve listnatých drevín (ihličnany nemajú cievy). Nachádzajú sa ako v kruhovito-pórovitých, tak aj v roztrúseno-pórovitých.
- jarné drevo – priemer ciev 0,2 – 0,4 mm
- letné drevo – priemer do 0,1 mm
Usporiadanie ciev na priečnom reze, je dôležité pre identifikáciu dreva.
Farba dreva
Závisí od:
- druhu dreviny (beľová, jadrová)
- čerstvosti rezu (napr. jelša sa dlhšie po spílení sfarbí na oranžovo)
- vlhkosti dreva
- technologického spracovania (sušenie, parenie, termowood, povrchové úpravy)
Vôňa dreva
- živicová – smrek, borovica, smrekovec
- kyslá – jedľa
- horká – jadrové dreviny (duby, agát, orech...)
- plesňová – breza, lipa
Hustota, tvrdosť dreva
Je daná podielom bunkových stien v objemovej jednotke dreva a obsahom vody v dreve.
- ľahké drevo: 300 – 450 kg/m3
- stredne ťažké drevo: 450 – 650 kg/m3
- ťažké drevo: 650 – 800 kg/m3
Tvrdosť je úmerná hustote dreva.
Delenia
Podľa druhu dreviny
- ihličnaté drevo
- jadrové (borovica, smrekovec, tis..)
- zrelodrevné (smrek, jedľa..)
- listnaté drevo:
- kruhovito pórovité drevo (dub, cer, agát, jaseň, brest..)
- prechodne pórovité drevo (orech, čerešňa..)
- roztrúseno pórovité drevo (buk, jeľša, hrab, javor, breza, lipa, vŕba, topoľ..)
Alternatívne možno listnaté drevo rozdeliť na:
- beľové (javor, jeľša, hrab, breza..)
- jadrové (dub, brest, agát, jaseň, čerešňa, orech, topoľ, vŕba..)
- zrelodrevné (buk, lipa..)
alebo
- tvrdé drevo (dub, brest, jaseň, agát, orech, buk..)
- mäkké drevo (lipa, vŕba, topoľ..)
Vlastnosti
Drevo je najstarší konštrukčný materiál človeka. Jeho vlastnosti závisia od druhových vlastností dreviny, stanovištných podmienok (výška, pôda, svetelné podmienky, veterné podmienky…), veku stromu/kra a miesta v kmeni.
Drevo je pružné a nestráca teplom nosnosť (žiarupevné). Výborne izoluje pred teplom a vibráciami. V drevených interiéroch je človeku spravidla príjemne a aj pekne vyzerajú.
Má rôzne farby podľa druhu stromu.
 |
 |
 |
| drevo zo smreka | drevo z borovice | drevo z čerešne |
 |
 |
 |
| drevo z palisandra | drevo z jelše | drevo z buka |
Prehľad drevín
| vlastnosti vybratých drevín (podľa Niemza 1993, a Rijsdijka a Laminga 1994). zdroj: treeland.de | |||||||||
| druh dreva | hustota dreva (kg/m³) |
koeficient zoschnutia | pevnosť (N/mm²) | E-Modul (N/mm²) |
trieda odolnosti DIN EN 350-2 | ||||
| radial | tangen. | ťah (axial) | tlak (axial) | ohyb (krížom) | posuv (axial) | ||||
| smrek | 470 | 0,15 | 0,32 | 80 | 40 | 68 | 7,5 | 10.000 | 4 |
| borovica | 520 | 0,15 | 0,30 | 100 | 45 | 80 | 10 | 11.000 | 3 – 4 |
| Smrekovec | 590 | 0,20 | 0,44 | 105 | 48 | 93 | 9 | 12.000 | 3 – 4 |
| Breza | 650 | - | - | 137 | 60 | 120 | 12 | 14.000 | 5 |
| Buk | 690 | 0,19 | 0,34 | 135 | 60 | 120 | 10 | 14.000 | 5 |
| Dub | 670 | 0,15 | 0,26 | 110 | 52 | 95 | 11,5 | 13.000 | 2 |
| jaseň | 690 | 0,19 | 0,34 | 130 | 50 | 105 | 13 | 13.000 | 5 |
| agát | 730 | - | - | 148 | 60 | 130 | 16 | 13.500 | 1 – 2 |
| mahagon sipo | 590 | 0,22 | 0,25 | 110 | 58 | 100 | 9,5 | 11.000 | 2 |
| Azobé | 1060 | 0,32 | 0,42 | 180 | 95 | 180 | 14 | 17.000 | 1 |
Zosychanie dreva
Schopnosti dreva zmenšovať pri vysychaní svoje rozmery hovoríme zosychanie. Zosychanie neprebieha v dreve po celú dobu vyparovania vody, ale len od okamihu kedy sa vyparí všetká voľná kapilárna voda a začne sa vyparovať voda hygroskopická (z bunkových stien) t. j. od okamihu, kedy vlhkosť dreva odpovedá bodu nasýtenia vlákien (20 – 30 %). Ako ukázali výskumné práce, jednotlivé prvky dreva sa pri zosychaní správajú rôznym spôsobom. Priemery ciev a parenchymatické bunky sa obyčajne zmenšujú v tangenciálnom smere a nepatrne sa zväčšujú v radiálnom smere. Drevné vlákna usychajú rovnako v terciálnom aj radiálnom smere. Dreňové lúče v smere šírky vysychajú viac než v pozdĺžnom smere. Preto nie je zosychanie dreva vo všetkých smeroch rovnaké. Najmenšie zosychanie pozorujeme v smere dĺžky vlákien a najväčšie v tangenciálnom smere.
