Vietnam

Po vyhnaní Číňanov dosiahol roku 938 Ngo-Čchjen štátnu samostatnosť pri zachovaní daňových povinností voči Číne. Jeho následník Dinhbo-Linh povýšil budhizmus na hlavné náboženstvo v krajine (popri konfucianizme a taoizme). Ly-cong-Uan, ktorý sám pochádzal z budhistických kruhov, založil v roku 1010 Thang-Long (dnešný Hanoj) ako nové hlavné mesto ríše Dai Viet (Veľký Viet). Od roku 1407 do roku 1428 bola vietnamská ríša znovu pod nadvládou Číny. V tom istom čase bola založená neskoršia dynastia Le, ktorej sa v roku 1471 podarilo podmaniť a začleniť do krajiny ríšu Čampa ležiacu v dnešnej centrálnej časti Vietnamu. Boje dvorských úradníckych rodín, ktoré podporovali dynastiu Le, viedli k rozdeleniu krajiny na oblasti vplyvu dynastie Nguyen na juhu a Trinh na severe.

Brána do citadely v Hue

Od 16. storočia prenikali do krajiny holandskí, portugalskí a francúzski obchodníci a misionári, ktorí dodávkami zbraní podporovali spory medzi dynastiami Nguyen a Trinh. Najväčší vplyv mali francúzski jezuiti. Povstanie Taysonov od roku 1772 do roku 1778, na ktorom sa podieľali hlavne roľníci, zosadilo vládu dynastií Nguyen a Trinh a napokon aj dynastie Le. V roku 1802 sa podarilo Nguyen-Anhovi z dynastie Nguyen s pomocou Francúzov dostať k moci a založiť dynastiu Nguyen. V roku 1858 vniklo francúzske vojsko do južného Vietnamu a dobylo Saigon. Od roku 1880 do roku 1885 boli Annam a Tonkin francúzskymi protektorátmi. V roku 1887 boli nakoniec Kambodža a francúzske kolónie (Kočinčína) zlúčené do Indočínskej únie. V roku 1945 vyhlásil Ho Či Min Vietnamskú demokratickú republiku (VDR). Po kapitulácii Japonska však Saigon znovu obsadili francúzske jednotky. Aj napriek zmluve medzi Francúzskom a VDR z roku 1946, ktorá garantovala krajine štatút slobodného štátu v rámci Indočínskej únie, začalo Francúzsko rekolonizačnú vojnu.

Ho Či Minovo mauzóleum v Hanoji

V dohode o prímerí medzi Vietnamskou demokratickou republikou a Francúzskom bol Vietnam pozdĺž 17. rovnobežky provizórne rozdelený. Severný Vietnam sa pod Ho Či Minovou vládou stabilizoval ako komunistický štát, katolícky vodca Ngo Dinh Diem proklamoval v Južnom Vietname roku 1955 republiku a diktátorsky vládol pomocou USA a katolíkov. V roku 1960 sa zjednotili protivládne sily Južného Vietnamu a vytvorili Front národného oslobodenia Južného Vietnamu (FNO). Front viedli komunisti, preto boli označovaní aj ako Vietkong (Viet Nam Cong San, vietnamskí komunisti). Ngo Dinh Diema v roku 1963 vo vojenskom puči zabili a do roku 1965 sa vystriedalo niekoľko vojenských režimov. V roku 1965 sa hlavou štátu stal generál Nguyen van Thieu. Ostreľovanie dvoch amerických torpédoborcov severovietnamskými vojenskými loďami bolo pre USA zámienkou na vojenský zásah (tonkinský incident). Nasledovalo intenzívne americké bombardovanie severného Vietnamu. Spojená ofenzíva Vietkongu a severovietnamských jednotiek však v roku 1968 spôsobila začiatok konca americkej vojenskej angažovanosti vo Vietname. V Paríži zatiaľ prebiehali zdĺhavé rozhovory o skončení vojny. V roku 1970 Američania v snahe zabrániť prenikaniu komunistických jednotiek z okolitých krajín uskutočnili útok na pohraničné oblasti Kambodže a v roku 1971 aj na Laos. Súčasne sa snažil zvrátiť vietnamský konflikt intenzívnou podporou juhovietnamskej armády. Parížskou dohodou o prímerí v roku 1973 sa vojna pre USA skončila. V roku 1975 severný Vietnam ignoroval všetky dohody, ku ktorým sa zaviazal, a na jar začal s rozsiahlou ofenzívou, dobyl juhovietnamské hlavné mesto Saigon a prevzal moc nad Južným Vietnamom. Obe časti krajiny sa oficiálne zjednotili v priebehu nasledujúceho roka. Vietnam a USA ukončili nepriateľstvo obnovením diplomatických stykov v auguste 1995.

2. júla 1976 vznikol formálnym zlúčením Severného a Južného Vietnamu jednotný vietnamský štát (do OSN bol prijatý v roku 1978). V roku 1977 došlo k vojenským konfliktom s Pol Potovým režimom v Kambodži. V roku 1979 obsadili vietnamské jednotky Phnom Pénh a zosadili vládu Červených Kmérov. Po vpáde do Kambodže došlo k pohraničnej vojne s Čínskou ľudovou republikou.

Západné štáty s výnimkou Švédska a Francúzska zastavili svoju rozvojovú pomoc Vietnamu, preto bol zjednotený Vietnam ako predtým VDR odkázaný na finančnú pomoc Sovietskeho zväzu. Vietnam prisľúbil, že do roku 1990 stiahne svojich 140 000 vojakov z Kambodže.

20. júla 1997 40 miliónov voličov zvolilo 450 poslancov Národného zhromaždenia. Vietnam dnes patrí k rýchlo rastúcim, ale stále ešte pomerne zaostalým poľnohospodárskym krajinám; v politickej oblasti sa tu naďalej uplatňuje systém vedúcej úlohy komunistickej strany.