Jazero

Jazero je prirodzená (v širšom zmysle aj umelá) uzavretá zníženina zemského povrchu, ktorá je vyplnená vodou a nie je priamo spojená so svetovým oceánom; ako jazero sa väčšinou zároveň označuje samotné vodné teleso v tejto zníženine. Spomínaná prirodzená zníženina sa volá aj jazerná panva. Podrobnosti o definícii pozri nižšie.

O iných významoch výrazu Jazero pozri Jazero (rozlišovacia stránka).
Nahuel Huapi jazero v Bariloche (Argentína)
Umelé jazero v Holandsku

Niektoré veľké jazerá sa nazývajú moria, napr. Kaspické more či Mŕtve more.[1] Na Slovensku je najväčším prirodzeným jazerom Veľké Hincovo pleso.[2]

Definícia

Jazero je podľa najbežnejšej definície prirodzená uzavretá zníženina na zemskom povrchu (alebo pod ním, pokiaľ je voda vystavená atmosfére), ktorá je trvalo alebo dočasne vyplnená vodou, je spravidla v nepriepustných horninách a nie je priamo spojená so svetovým oceánom; ako jazero sa väčšinou zároveň označuje samotné vodné teleso v tejto zníženine. Spomínaná prirodzená zníženina sa volá jazerná panva. Jazero podľa tejto definície je teda základný typ prirodzenej vodnej nádrže.[3][2][4][1][5][6][7][8][9][10]

Okrem tejto úvodnej najčastejšej definície sa však v literatúre vyskytuje veľké množstvo obmien tejto definície, napr.:

  • Z vyššie uvedenej úvodnej definície často bývajú vylúčené najmenšie útvary - t.j. najmä tzv. drobné vody (kaluže, telmy a pod.), niekedy aj menšie prirodzené vodné nádrže (t.j. prirodzené „rybníky“, čiže jazierka - angl. pond, nem. Weiher) a často aj močiare. Čo presne znamená spomínaný prívlastok „menšie“ je značne sporné; argumentuje sa tu okrem iného rozlohou a/alebo hĺbkou; napríklad podľa jednej definície je na to, aby bola vodná nádrž považovaná za jazero potrebné, aby mala rozlohu minimálne 0,1 km², podľa inej 0,01 km², podľa ďalšej musí mať plochu niekoľko hektárov a hĺbku aspoň 20 m.[3][2][11][12][13][7]
  • Často býva uvedená úvodná definícia upresnená tak, že voda musí byť viac či menej stojatá, čo býva presnejšie vyjadrené okrem iného tak, že sa voda musí pohybovať v jednom smere alebo napríklad tak, že voda musí mať obmedzený a spomalený obeh. Aj pri tejto definícii samozrejme často bývajú z definície vylúčené vyššie spomínané najmenšie útvary.[14][8][3]
  • Niekedy sa k uvedenej úvodnej definícii pridávajú ako špeciálna skupina jazier antropogénne jazerá.[3][7]
  • Z uvedenej úvodnej definície môže byť vylúčená (popri kalužiach a pod.) aj (pobrežná) lagúna.[2][1]
  • Jedna definícia požaduje, že voda musí pochádzať zvyčajne z atmosférických zrážok.[9]
  • Niektoré definície sú obmedzené len na trvalé útvary.[3]
  • Podľa iných definícií sa spomínaná zníženina musí nachádzať v horskom teréne.[15][3]
  • Podľa ďalších definícií musí byť v spomínanej zníženine sladká voda (čiže jazero je len sladkovodné jazero).[16][15]

V niektorých definíciách medzi jazerá patria aj umelé vodné nádrže (t.j. vodné nádrže v užšom zmysle), čiže z vyššie uvedenej úvodnej definície vypadne slovo „prirodzená“.[17][2][1][10] Podľa variantu tohto typu definície je jazero útvar pomaly sa pohybujúcej vody obklopený súšou.[3] Podobne podľa slovenského vodného zákona (zákon č. 364/2004 Z. z.) je jazero „útvar stojatej vnútrozemskej vody“, pričom: „vnútrozemskou vodou je stojatá voda alebo tečúca voda na zemskom povrchu a podzemná voda smerom k pevnine od základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd.“ a „vodným útvarom je trvalé alebo dočasné sústredenie vody na zemskom povrchu alebo pod jeho povrchom, ktoré je charakterizované typickými formami výskytu a znakmi hydrologického režimu.“[18]

Typy

Podľa obsahu minerálnych látok vo vode sa rozlišuje[2]:

  • sladkovodné jazero: do 0,5 g/l
  • zmiešané jazero (brakické jazero): 0,5 – 3 g/l
  • slané jazero: nad 3 g/l

Podľa pôvodu sa rozlišuje[1][19][2]:

  • vhĺbené jazero: vzniklo vyhĺbením (ľadovcami, odnosom, sopečnou činnosťou, prepadnutím jaskyne a pod.), napr. jazero Tanganika
  • hradené jazero: vzniklo prirodzeným uzatvorením nejakej doliny, a to riečnymi nánosmi, morénami, ľadovcom a pod. (v závislosti od definície jazera táto položka prípadne zahŕňa aj umelé vodné nádrže)
  • reliktné jazero: zvyšok bývalého mora, napr. Kaspické more
  • zmiešané jazero: vzniklo viacerými spôsobmi

alebo z iného pohľadu napr.:

  • riečne jazero: najmä mŕtve rameno
  • ľadovcové jazero: vznikli eróziou ľadovca alebo za akumuláciou morény alebo poklesom povrchu morény, v ktorej sa roztopil kus mŕtveho ľadu
  • sopečné jazero: v sopečnom a impaktnom kráteri
  • krasové jazero: v krasových depresiách s nepriepustnými ílovými sedimentmi na dne
  • eolické jazero: v medzidunových depresiách po zmene klímy
  • riftové jazero

Podľa prítokov a odtokov sa rozlišuje[2]:

  • bezodtokové jazero: t.j. jazero bez povrchového prítoku a odtoku
  • odtokové jazero: t.j. jazero s povrchovým odtokom; prietokové jazero je odtokové jazero s povrchovým prítokom

Zdroje
  1. jazero. In: Encyklopédia Zeme. Ed. Juraj Činčura. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 720 s. (Encyklopédie Obzoru.) S. 259.
  2. jazero. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 440.
  3. ŠOBR, M. Jezera České republiky: fyzickogeografické a fyzikálně-limnologické poměry, Praha, 2007, S. 21, 24
  4. jazerá. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 308.
  5. Terminologický slovník [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-05-22]. Dostupné online.
  6. See. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  7. PAVELKOVÁ CHMELOVÁ, Renata; FRAJER, Jindřich. Základy hydrologie [online]. [Olomouc] : Univerzita Palackého v Olomouci, Katedra geografie, [cit. 2020-05-23]. S. 95 – 96. Dostupné online.
  8. jezero. In: Malá československá encyklopedie. 1. vyd. Zväzok III I – L. Praha : Academia, 1986. 912 s. S. 202 – 203.
  9. jazero. Pyramída (Bratislava: Socialistická akadémia Slovenskej socialistickej republiky vo vydavateľstve Obzor), november 1975, roč. V, čís. 53, s. 1676 – 1677. ISSN 0231-9047.
  10. ICIDc-MTD [online]. icid.org, [cit. 2020-05-22]. Dostupné online.
  11. stehende Gewässer. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  12. ŠTÍCHA, František. Substantiva deminutivní formy s lexikalizovaným významem. Naše řeč, 1978, roč. 61, čís. 3, s. 113 – 127. Dostupné online [cit. 2020-05-23]. ISSN 2571-0893.
  13. STEUER, Adolf. Planktonkunde. Leipzig; Berlin : Teubner, 1910. 723 s. S. 404.
  14. jazero. In: Hydrológia : terminologický výkladový slovník [online]. Príprava vydania Michal Makeľ, Jozef Turbek. [Bratislava] : Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, [cit. 2020-05-23]. Dostupné online.
  15. jezero. In: Technický slovník naučný. 1. vyd. Zväzok 3. G – J. Praha : Encyklopedický dům, 2002. 392 s. ISBN 80-86044-20-3. S. 375.
  16. jezera. In: Technický naučný slovník. 1. vyd. Zväzok 2 G – L. Praha : SNTL, 1962. 672 s. (Řada technických slovníků.) S. 280.
  17. See. In: Brockhaus - die Enzyklopädie, digital. [2 CD-ROM] Mannheim : Bibliographisches Institut & F. A. Brockhaus, 2003. ISBN 978-3-7653-9377-8.
  18. § 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)
  19. hradené jazero. In: Encyklopédia Zeme. Ed. Juraj Činčura. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 720 s. (Encyklopédie Obzoru.) S. 232.

Pozri aj
  • Zoznam najväčších jazier

Iné projekty
  • Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Jazero
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jazero
  • Wikislovník ponúka heslo Jazero
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.