Dominikánska republika

Podnebie je tropické s charakteristikami prímorských oblastí. Priemerné teploty sú 23 °C v ranných hodinách a 32 °C okolo obeda. Teploty v priebehu roka len zriedkakedy klesajú pod 16 °C. V období od júna do novembra sa v Dominikánskej republike môžu vyskytnúť hurikány, vrchol sezóny predstavuje august a september. Obdobie dažďov dosahuje vrchol od mája do júla a od októbra do novembra.

Dominikánska republika má 7 988 766 obyvateľov (júl 1998), z toho 2 000 000 žijú v hlavnom meste Santo Domingo.. Na 1 000 narodení pripadá 44 úmrtí. 73 % obyvateľstva tvoria mulati, 16 % belosi a 11 % černosi.[1] Vyše 90 % sa hlási k rímskokatolíckej a evanjelickej cirkvi a asi 2 % vyznávajú špiritizmus.

Pôvodne bol ostrov Hispaniola osídlený Tainmi - priateľskými indiánmi. V roku 1492 sa na ostrove vylodil Krištof Kolumbus. Taini predpokladali, že ide o nadprirodzených ľudí a preto sa správali veľmi dôverčivo a priateľsky a poskytovali Španielom, všetko čo žiadali. Tí z ostrova spravili svoju kolóniu, pôvodné obyvateľstvo takmer vyhubili a postupne ho nahradili černošskými otrokmi.

V roku 1697 pripadla západná časť ostrova Francúzsku a v roku 1795 aj východná časť. V roku 1808 španielsky hovoriaci kreoli vyhnali Francúzov zo svojej časti ostrova, v roku 1821 sa Haiťanom v povstaní proti Španielom opäť podarilo ovládnuť územie Dominikánskej republiky, v roku 1844 však bola vyhlásená nezávislosť. V rokoch 1861 – 1865 bola krajina opäť pod španielskou nadvládou, po opätovnom získaní nezávislosti trpela krízami z neustále sa meniacej politickej situácie a postupne sa dostávala pod moc USA. Z tohto pohľadu bola veľmi významná aj pôžička 20 miliónov dolárov od USA, ktoré si tak zabezpečili kontrolu nad colnou politikou a v rokoch 1917 – 1940 aj nad štátnymi financiami.

V roku 1930 sa vlády ujal diktátor Rafael Leonidas Trujillo Molina a vládol až do roku 1961. Vo voľbách bol zvolený Juan Bosch, ten bol však v roku 1963 zosadený a vystriedaný Reidom Caprale, ktorý bol zosadený v roku 1965. V slobodných voľbách v roku 1966 sa k moci dostal Joaquin Balaguer, ktorý bol opätovne zvolený aj v ďalších 3 voľbách a vládol až do roku 1978. V tomto roku sa prezidentom stal Antonio Guzmán. V roku 1982 bol zvolený Salvador Jorge Blanco. V roku 1990 sa moci opäť ujal Balaquer.

Dominikánska republika je nezávislá, demokratická republika s mocou rozdelenou medzi nezávislú výkonnú, legislatívnu a súdnu zložku. Legislatíva Dominikánskej republiky je založená na legislatíve Francúzska.

Prezident menuje kabinet, schvaľuje zákony vydané legislatívou a je vrchným veliteľom ozbrojených síl. Prezident a viceprezident sú volení priamou voľbou na štvorročné obdobie. Legislatívnu moc reprezentuje dvojkomorový Národný kongres – Senát (30 členov, za každú provinciu 1 a jeden za okres hlavného mesta) a Komora zástupcov (145 členov). Prezidentské voľby sa konajú v rokoch deliteľných štyrmi, parlamentné a komunálne voľby sa konajú v párnych rokoch nedeliteľných štyrmi.

pozri: Provincia (Dominikánska republika)

Dominikánska republika je primárne zameraná na poľnohospodárstvo, priemysel a veľká časť príjmov je závislá na turizme. Najrozšírenejšie poľnohospodárske plodiny sú cukrová trstina, káva, kakao, tabak, bavlna, ryža, banány, zemiaky, kukurica a mliečne produkty. V súčasnosti väčšina obyvateľov pracuje v službách(najmä turizmus) a poľnohospodárstve. Dominikánska republika vyváža najmä textil, zlato, striebro, nikel, cigary, tabak, kakao, cukor, čerstvé aj spracované ovocie a zeleninu, kvety a tropické rastliny. Hlavné dovážané tovary sú ropa, automobily a iné vozidlá, drevo, farmaceutické výrobky, potraviny. Po období ekonomického chaosu a stagnácie počas osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch, kedy miera inflácie dosiahla 100% nastúpila Dominikánska republika éru zvyšovania ekonomického rastu.

Dominikánske peso (RD$) je národnou menou krajiny, aj keď sa akceptuje aj americký dolár, hlavne v obchodoch pre turistov a hoteloch. Na začiatku sa hodnota pesa vyrovnala doláru, v roku 1993 bol dolár asi 14 peso, v roku 1998 už asi 16.00, v 2002 20, ale v roku 2003 už takmer 55 a 2004 37, v roku 2005 to bolo 29,90 peso za dolár. Jedno peso = 100 centavos. Papierové bankovky sa vydávajú v nominálnych hodnotách 5P, 10P, 20P, 50P, 100P, 500P, 1000P a 2000P. Mince majú hodnoty 5P a 1P. V hoteloch a niektorých obchodoch je možné platiť v dolároch, aj keď to nie je legálna mena.

Je najvýznamnejším odvetvím v Dominikánskej republike. Mestá, horské a pobrežné hotelové komplexy ponúkajú množstvo možností ubytovania. V spojení s bohatou kultúrou, možnosťou športovania, a bielymi plážami lemovanými palmami, to prináša Dominikánskej republike dobrú pozíciu medzi ostatnými turistickými destináciami. Turizmus sa vo veľkej miere sústreďuje na pobreží na severe, východe, juhovýchode a juhozápade. Najnavštevovanejšie letoviská sú Puerto Plata, Punta Cana, Sosúa, Cabarete, Costa Verde, Cofresí, Costambar.

V Dominikánskej republike funguje systém verejného a súkromného vzdelávania, zahrňujúci 2 000 000 detí. Škôlky sú v krajine len súkromné, ale základné, stredné a vysoké školy sú aj verejné aj súkromné. Verejná vysoká škola Universidad Autónoma de Santo Domingo bola založená v roku 1538. 17 % obyvateľstva je negramotných.´

Dominikánska republika má dobre rozvinuté pozemné komunikácie, medzi hlavné dopravné ťahy patrí diaľnica Santo Domingo – Santiago (spája sever a juh) a diaľnica Santo Domingo – San Cristobal (západ a juh). Vo výstavbe sú komunikácie spájajúce hlavné mesto a juh krajiny. V krajine sa nachádza niekoľko medzinárodných letísk: Santo Domingo, Puerto Plata, La Romana, Punta Cana, Santiago, Barahona a Samana.

• Anton Figura (* 1909 – † 1996) –  rímskokatolícky kňaz, salezián, misionár (misionárom v Dominikánskej republike bol 32 rokov). [2]

1. Demografické zloženie obyvateľstva
2. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN ISBN 978-80-8074-436-6. S. 235 - 236.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dominikánska republika

• http://www.dominicana.com.do/