Dominikánska republika

Dominikánska republika je štát na východnej častí ostrova Hispaniola, východne od Haiti. Jej rozloha je 48 730 km². Hlavné mesto Dominikánskej republiky je Santo Domingo. Dominikánska republika má 9 183 984 obyvateľov. Pobrežie má dĺžku 1 600 km, z ktorých 300 km pripadá na biele pieskové pláže. Je to druhé najväčšie mesto v Karibiku.

Dominikánska republika
Vlajka Znak
Národné motto:
Dios, Patria, Libertad
Štátna hymna:
Quisqueyanos Valientes
Miestny názov  
  dlhýRepública Dominicana
  krátky-
Hlavné mesto Santo Domingo
19°00 s.š. 70°40 z.d.
Najväčšie mesto Santo Domingo
Úradné jazyky Španielčina
Štátne zriadenie
Prezident
Unitárna prezidentská republika
Luis Abinader
Vznik 12. júl 1924
Susedia Haiti
Rozloha
  celková
  voda (%)
 
48 442 km² (128.)  
? km² (0,7 %)
Počet obyvateľov
  odhad (2015)
  sčítanie (2010)

  hustota (2015)
 
9 980 243 (84.)
9 478 612

197/km² (65.)
HDP
  celkový
  na hlavu (PKS)
2015
66 575 mld. $ (?.)
6663 $ $ (?.)
Index ľudského rozvoja (2014) 0,715 (101.) – vysoký
Mena Dominikánske peso (DOP)
Časové pásmo
  Letný čas
(UTC-4)
(UTC-4)
Medzinárodný kód DO
Internetová doména .do
Smerové telefónne číslo +1-809, +1-829, +1-849

Povrch je členitý, tvorený vysočinami, úrodnými údoliami a tropickými pralesmi. Centrálne Kordillery sú najvyššie pohorie ostrova, ktoré sa tiahnú od Haiti na juh, popri hlavnom meste Santo Domingo. Súčasťou je aj Pico Duarte, najvyšší vrch v Dominikánskej republike s nadmorskou výškou 3 175 m n. m. (počas zimných období býva jeho vrchol zasnežený). Súbežne s Centrálnymi Kordillermi prebieha ja pohorie „Septentrional Mountains“, ktoré rozdeľuje atlantické pobrežie od údolia Cibao, ktoré je významné ťažbou zlata. Najmenšie pohorie je pohorie Cordillera Oriental vo východnej časti republiky, okrem neho sa v Dominikánskej republike nachádzajú aj dve ďalšie pohoria Sierra de Bahoruco a Nieba Sierra na juhozápade. Tieto pohoria čiastočne obklopujú slané jazero Lake Enriquillo, ktoré je zároveň aj najnižším bodom v krajine (46 m pod hladinou mora). Juhovýchodná časť republiky je pokrytá nížinami, typickými výskytom kaktusov a riedkym zaľudnením. Vegetácia je veľmi rôznorodá. Tak ako na ostatných ostrovoch Karibiku sa tu nenachádzajú žiadne veľké divé zvieratá, jedovaté hady a pavúky.

Podnebie

Podnebie je tropické s charakteristikami prímorských oblastí. Priemerné teploty sú 23 °C v ranných hodinách a 32 °C okolo obeda. Teploty v priebehu roka len zriedkakedy klesajú pod 16 °C. V období od júna do novembra sa v Dominikánskej republike môžu vyskytnúť hurikány, vrchol sezóny predstavuje august a september. Obdobie dažďov dosahuje vrchol od mája do júla a od októbra do novembra.

Obyvateľstvo

Dominikánska republika má 7 988 766 obyvateľov (júl 1998), z toho 2 000 000 žijú v hlavnom meste Santo Domingo.. Na 1 000 narodení pripadá 44 úmrtí. 73 % obyvateľstva tvoria mulati, 16 % belosi a 11 % černosi.[1] Vyše 90 % sa hlási k rímskokatolíckej a evanjelickej cirkvi a asi 2 % vyznávajú špiritizmus.

Jazyk

Oficiálny jazyk je španielčina, ktorú sem prinesli kolonizátori. V súčasnosti je vďaka rozvinutému turizmu rozšírená aj angličtina a však len v turistických centrách a veľkých mestách. Miestny dialekt je založený na španielskych a afrických jazykoch a nazýva sa Dominikánska Španielčina.

Dejiny

Pôvodne bol ostrov Hispaniola osídlený Tainmi - priateľskými indiánmi. V roku 1492 sa na ostrove vylodil Krištof Kolumbus. Taini predpokladali, že ide o nadprirodzených ľudí a preto sa správali veľmi dôverčivo a priateľsky a poskytovali Španielom, všetko čo žiadali. Tí z ostrova spravili svoju kolóniu, pôvodné obyvateľstvo takmer vyhubili a postupne ho nahradili černošskými otrokmi.

V roku 1697 pripadla západná časť ostrova Francúzsku a v roku 1795 aj východná časť. V roku 1808 španielsky hovoriaci kreoli vyhnali Francúzov zo svojej časti ostrova, v roku 1821 sa Haiťanom v povstaní proti Španielom opäť podarilo ovládnuť územie Dominikánskej republiky, v roku 1844 však bola vyhlásená nezávislosť. V rokoch 1861 – 1865 bola krajina opäť pod španielskou nadvládou, po opätovnom získaní nezávislosti trpela krízami z neustále sa meniacej politickej situácie a postupne sa dostávala pod moc USA. Z tohto pohľadu bola veľmi významná aj pôžička 20 miliónov dolárov od USA, ktoré si tak zabezpečili kontrolu nad colnou politikou a v rokoch 1917 – 1940 aj nad štátnymi financiami.

V roku 1930 sa vlády ujal diktátor Rafael Leonidas Trujillo Molina a vládol až do roku 1961. Vo voľbách bol zvolený Juan Bosch, ten bol však v roku 1963 zosadený a vystriedaný Reidom Caprale, ktorý bol zosadený v roku 1965. V slobodných voľbách v roku 1966 sa k moci dostal Joaquin Balaguer, ktorý bol opätovne zvolený aj v ďalších 3 voľbách a vládol až do roku 1978. V tomto roku sa prezidentom stal Antonio Guzmán. V roku 1982 bol zvolený Salvador Jorge Blanco. V roku 1990 sa moci opäť ujal Balaquer.

Politika

Dominikánska republika je nezávislá, demokratická republika s mocou rozdelenou medzi nezávislú výkonnú, legislatívnu a súdnu zložku. Legislatíva Dominikánskej republiky je založená na legislatíve Francúzska.

Prezident menuje kabinet, schvaľuje zákony vydané legislatívou a je vrchným veliteľom ozbrojených síl. Prezident a viceprezident sú volení priamou voľbou na štvorročné obdobie. Legislatívnu moc reprezentuje dvojkomorový Národný kongres – Senát (30 členov, za každú provinciu 1 a jeden za okres hlavného mesta) a Komora zástupcov (145 členov). Prezidentské voľby sa konajú v rokoch deliteľných štyrmi, parlamentné a komunálne voľby sa konajú v párnych rokoch nedeliteľných štyrmi.

Administratívne členenie

pozri: Provincia (Dominikánska republika)

Ekonomika

Dominikánska republika je primárne zameraná na poľnohospodárstvo, priemysel a veľká časť príjmov je závislá na turizme. Najrozšírenejšie poľnohospodárske plodiny sú cukrová trstina, káva, kakao, tabak, bavlna, ryža, banány, zemiaky, kukurica a mliečne produkty. V súčasnosti väčšina obyvateľov pracuje v službách(najmä turizmus) a poľnohospodárstve. Dominikánska republika vyváža najmä textil, zlato, striebro, nikel, cigary, tabak, kakao, cukor, čerstvé aj spracované ovocie a zeleninu, kvety a tropické rastliny. Hlavné dovážané tovary sú ropa, automobily a iné vozidlá, drevo, farmaceutické výrobky, potraviny. Po období ekonomického chaosu a stagnácie počas osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch, kedy miera inflácie dosiahla 100% nastúpila Dominikánska republika éru zvyšovania ekonomického rastu.

Mena

Dominikánske peso (RD$) je národnou menou krajiny, aj keď sa akceptuje aj americký dolár, hlavne v obchodoch pre turistov a hoteloch. Na začiatku sa hodnota pesa vyrovnala doláru, v roku 1993 bol dolár asi 14 peso, v roku 1998 už asi 16.00, v 2002 20, ale v roku 2003 už takmer 55 a 2004 37, v roku 2005 to bolo 29,90 peso za dolár. Jedno peso = 100 centavos. Papierové bankovky sa vydávajú v nominálnych hodnotách 5P, 10P, 20P, 50P, 100P, 500P, 1000P a 2000P. Mince majú hodnoty 5P a 1P. V hoteloch a niektorých obchodoch je možné platiť v dolároch, aj keď to nie je legálna mena.

Turizmus

Je najvýznamnejším odvetvím v Dominikánskej republike. Mestá, horské a pobrežné hotelové komplexy ponúkajú množstvo možností ubytovania. V spojení s bohatou kultúrou, možnosťou športovania, a bielymi plážami lemovanými palmami, to prináša Dominikánskej republike dobrú pozíciu medzi ostatnými turistickými destináciami. Turizmus sa vo veľkej miere sústreďuje na pobreží na severe, východe, juhovýchode a juhozápade. Najnavštevovanejšie letoviská sú Puerto Plata, Punta Cana, Sosúa, Cabarete, Costa Verde, Cofresí, Costambar.

Školstvo

V Dominikánskej republike funguje systém verejného a súkromného vzdelávania, zahrňujúci 2 000 000 detí. Škôlky sú v krajine len súkromné, ale základné, stredné a vysoké školy sú aj verejné aj súkromné. Verejná vysoká škola Universidad Autónoma de Santo Domingo bola založená v roku 1538. 17 % obyvateľstva je negramotných

Infraštruktúra

Dominikánska republika má dobre rozvinuté pozemné komunikácie, medzi hlavné dopravné ťahy patrí diaľnica Santo Domingo – Santiago (spája sever a juh) a diaľnica Santo Domingo – San Cristobal (západ a juh). Vo výstavbe sú komunikácie spájajúce hlavné mesto a juh krajiny. V krajine sa nachádza niekoľko medzinárodných letísk: Santo Domingo, Puerto Plata, La Romana, Punta Cana, Santiago, Barahona a Samana.

Slováci, ktorí tu pôsobili

Referencie

  1. Demografické zloženie obyvateľstva
  2. KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN ISBN 978-80-8074-436-6. S. 235 - 236.

Iné projekty

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.