Maďarsko

Pozri aj: Uhorsko

Talianska freska zobrazujúca staromaďarského bojovníka strieľajúceho dozadu, 10. storočie

Svätoštefanská koruna, v Maďarsku známa najmä ako svätá koruna (Szent Korona)

Predkovia dnešných etnických Maďarov boli staromaďarské kmene, ktoré prišli do Panónskej panvy v roku 896 a postupne asimilovali značnú časť pôvodného aj slovanského obyvateľstva. Okolo roku 1000 vytvorili štát nazývaný Maďarské Kráľovstvo. Za vlády Štefana (okolo roku 1000) začali Maďari prijímať kresťanstvo.

Po roku 1526, teda po bitke pri Moháči, sa tá časť Maďarské Kráľovstvo, ktorej zhruba zodpovedá dnešné Maďarsko, stala priamou súčasťou Osmanskej ríše a ostatné územie (Kráľovské Uhorsko) sa stalo súčasťou Rakúskej monarchie, po tom čo ho ovládli Habsburgovci. Proti Habsburgovcom v priebehu 17. a 18. storočia vypuklo niekoľko protihabsburských stavovských povstaní, tie sa však na území dnešného Maďarska odohrávali len marginálne.

V roku 1848 v krajine vypukla buržoázna revolúcia, ktorú rakúska vláda v roku 1849 potlačila aj za pomoci ruských vojsk víťazstvom v bitke pri Világoši. Až v roku 1867 došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu, kedy sa Rakúska monarchia zmenila na dualistický štát Rakúsko-Uhorsko, ktorý existoval až do konca 1. svetovej vojny. Rakúsko-Uhorsko vstúpilo do vojny, keď napadlo Srbsko, ktoré však malo podporu Ruska a ďalších krajín Dohody.

Dlhotrvajúcou vojnou bola krajina výrazne oslabená. V novembri 1918 zaniklo Uhorské kráľovstvo (Uhorsko) a rozpadlo sa na nástupnícke štáty: Maďarskú (ľudovú) republiku, Česko-Slovensko (na severe), Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (na juhu) a východné pohraničie bolo pripojené k Rumunsku a západné pohraničie – Burgenland (trochu neskôr) k Rakúsku. Zmeny hraníc boli neskôr potvrdené Trianonskou zmluvou. V roku 1930 v krajine napriek zmenám hraníc podľa oficiálnych údajov Maďarska žilo ešte stále 477 153 Nemcov (resp. 811 770 nemecky hovoriacich), 104 819 Slovákov (resp. 399 170 slovensky hovoriacich) či 54 360 Chorvátov a Srbov (resp. 82 003 srbochorvátsky hovoriacich).

Už 25. októbra 1918 sa do čela novovytvorenej Uhorskej (maďarskej) národnej rady dostal gróf Mihály Károlyi. 31. 10. 1918 ho vďaka podpore ľudových más (tzv. Astrová revolúcia) cisár Karol I. vymenoval za predsedu novej uhorskej vlády. Po konci prehratej prvej svetovej vojny 11. novembra 1918 zaniklo Rakúsko-Uhorsko a s ním aj Uhorské kráľovstvo (Uhorsko). Pod tlakom masových demonštrácií 13. novembra 1918 odstúpil Karola I. a štátne zriadenie bolo zmenené na republikánske. Po vyhlásení Nemeckej republiky a Rakúskej republiky vyhlásila Maďarská národná rada 16. novembra 1918 samostatnú Maďarskú republiku a Károlyi sa (do 21. marca 1919) stal jej prvým prezidentom. [1]

Na jar 1919 vláda padla a bola vyhlásená tzv. Maďarská republika rád, ktorá sa pokúsila na Slovensku vytvoriť Slovenskú republiku rád, no nakoniec bola potlačená rumunskými a česko-slovenskými vojskami na pokyn dohodových mocností v lete 1919. Po prechodnej vláde sociálnych demokratov sa v roku 1920 k moci dostal Miklós Horthy a vyhlásil Maďarské kráľovstvo (v maďarčine je výraz zhodný s výrazom Uhorské kráľovstvo), ktoré však nemalo kráľa. Horthy v Maďarsku nastolil jeden z prvých fašistických režimov v Európe^{[chýba zdroj]}. Hlavným cieľom štátu bola obnova Uhorska, alebo aspoň pripojenie časti území susedných štátov. Režim úzko spolupracoval s fašistickým režimom v Taliansku a neskôr s nacistickým Nemeckom. Už v roku 1920 bol prijatý prvý protižidovský zákon.

Počas 2. svetovej vojny viedol Maďarsko spočiatku naďalej M. Horthy. Krajina získala časť území okolitých krajín (vrátane Slovenska) v dôsledku prvej a druhej viedenskej arbitráže. Z územia Slovenska takto pričleneného k Maďarsku muselo odísť okolo 100 000 Slovákov alebo Čechov. Maďarsko sa zúčastnilo vojny na strane vojsk Osi, jeho jednotky bojovali na východnom fronte. Od 19. marca 1944 bolo maďarské územie obsadené nemeckými vojskami, v októbri bol Horthy nútený odstúpiť a jeho miesto prebral radikálny fašistický politik F. Szálasi. Zavládol teror tzv. Šípových krížov. Územie Maďarska oslobodzoval sovietsky 2. a 3. ukrajinský front. Najťažšie boje prebiehali v oblasti Debrecínu, Níreďházy a Budapešti.

Podpisovanie zmluvy Vyšehradskej skupiny, február 1991

Po druhej svetovej vojne sa uskutočnila vzájomná výmena maďarského a slovenského obyvateľstva (asi 2x75 000 osôb) medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom. Ďalej bolo z Maďarska deportovaných okolo 200 000 Nemcov.

Po skončení druhej svetovej vojny vznikla v roku 1949 Maďarská ľudová republika (u nás nazývaná aj Maďarská ľudovodemokratická republika, maď. Magyar Népköztársaság), v ktorej vládli komunisti. V roku 1956 vypuklo v štáte protikomunistické povstanie, ktoré následne potlačili sovietske vojská. Krajina sa podieľala aj na vpáde vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska v auguste 1968.

V roku 1989 krajina ako jedna z prvých v regióne zrušila prísny režim na svojich západných hraniciach a prispela tak k pádu Železnej opony. Po páde socializmu sa krajina stala trhovou ekonomikou. Spolu s okolitými spriaznenými krajinami v roku 1991 vytvorila neformálne spoločenstvo s cieľom podpory procesu európskej integrácie a transformácie ekonomík, ktoré je označované ako Vyšehradská skupina. V roku 1999 Maďarsko vstúpilo do NATO a v roku 2004 do Európskej únie. Od decembra 2007 je aj súčasťou Shengenského priestoru.

Maďarsko je vnútrozemská krajina rozprestierajúca sa na nížinách v Panónskej panve s pohoriami na slovenských hraniciach s najvyšším vrchom Kékes 1 014 m v pohorí Matra. Má rozlohu 93 030 km². Až 68 % povrchu krajiny tvoria nížiny, pričom 30 % sa nachádza vo výške 200 – 400 m n. m.[2]

Maďarsko je svojou najväčšou riekou Dunajom rozdelené na dve časti, časť západne od Dunaja sa nazýva Zadunajsko (Dunántúl). V tejto oblasti sa nachádzajú i východné výbežky Álp a Maďarské stredohorie s pohoriami Mecsek, Bakonský les, Vertešské vrchy, Gerecse, Pilišské vrchy a Buda. Oblasť na východ od Tisy sa označuje Tiszántúl. Oblasť medzi týmito riekami sa nazýva medziriečie Tisy a Dunaja (Duna–Tisza köze). Veľkú časť územia tvorí Veľká dunajská kotlina (Alföld). Na severozápade sa nachádza Malá dunajská kotlina (Kisalföld) a Severné stredohorie s južnými výbežkami Karpát, ktoré tvorí vrchovina Börzsöny, Cserhát, Matra, Bukové vrchy (Bükk), Tokajské a Zemplínske vrchy, ktoré zasahujú aj na územie Slovenska.

Na severovýchode krajiny sa nachádza suchá step, tzv. pusta.

Územie Maďarska je obklopené vrásovo-príkrovovými pohoriami Álp, Karpát a Dinaríd. Príkrovy v týchto oblastiach boli formované najmä počas jury a kriedy. Tieto celky spoločne s podložím Panónskej panvy budujú samostatný celok označovaný ako Alcapa, ktorý buduje hlavne severozápad územia, popri ňom sa na juhovýchode nachádza ďalšia tektonická jednotka označovaná ako teran Tisia, ktorý sa do svojej dnešnej polohy dostal zrejme v priebehu miocénu. Obe tieto jednotky oddeľuje hlboko založená stredomaďarská línia, ktorá predstavuje miocénny smerne-posuvný zlom.[3]

Panónska panva vznikla začiatkom miocénu rozsiahlou extenziou, spôsobenou zánikom oceánu vo Vonkajších Karpatoch. Jej výplň tvoria hlavne íly, piesky a štrky. Hlavná fáza extenzie sa skončila v miocéne, do pliocénu a kvartéru pokračovala iba termálna subsidencia. Tieto procesy riftingu sprevádzal i pomerne výdatný vulkanizmus. Nachádzajú sa tu ložiská bauxitu a mangánových rúd, ktoré však nepokrývajú celú spotrebu v krajine. Krajina má tiež zásoby zemného plynu a ropy, ktoré však v prevažnej miere tiež dováža. Významné sú i zásoby hnedého uhlia.

Najvýznamnejšou riekou v Maďarsku je Dunaj (Duna), ktorý preteká krajinou v dĺžke 420 km.[4] Ďalšie rieky sú Tisa (Tisza) a Dráva. Hlavne v okolí Tisy je vybudovaných veľa zavlažovacích zariadení. V Zadunajsku leží Balaton. Najväčšie termálne jazero na svete je Hévízske jazero v Kúpeľoch Hévíz. Druhé najväčšie jazero v Panónskej panve je Jazero na Tise (Tisza-tó, predtým nazývané Kiskörei víztároló), ktoré je možno aj najväčšie umelo založené jazero v Európe.

Maďarsko má kontinentálne podnebie s teplými a suchými letami s občasnými silnými zrážkami a studené zimy s dostatkom snehu. Priemerná ročná teplota je približne 9,7 °C. Najvyššie letné teploty dosahujú 42 °C, najnižšie zimné mrazy dosahujú −29 °C. Priemerná teplota v lete je od 27 °C do 35 °C a v zime od 0 °C do −15 °C. Ročný úhrn zrážok dosahuje 600 mm a klesá generálne zo západu na východ.

• 
  Pohľad na Kékes, najvyšší vrch Maďarska
• 
  Pobrežie Neziderského jazera v Národnom parku Fertő-Hanság
• 
  Krajina v okolí jazera Balaton
• 
  Fuzáč alpský v maďarskom pohorí Matra
• 
  Jelene v Národnom parku Dunaj-Dráva
• 
  Krajina v Národnom parku Őrség
• 
  Vrch Bélkő a nádrž dvoch bývalých cementární, Bélapátfalva, v Národnom parku Bukové hory
• 
  Rovinatá krajina v Národnom parku Kiskunság

Budapešť

Debrecín

Segedín

Miškovec

V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Maďarsku podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo sčítania obyvateľstva v roku 2019). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí.

Poľnohospodárstvo má vhodné podmienky hlavne vďaka priaznivým klimatickým pomerom a kvalitnej pôde, ktorá zaberá asi 60% povrchu krajiny. Rozšírená je živočíšna i rastlinná výroba. V živočíšnej výrobe prevláda chov ošípaných, hovädzieho dobytka, koní, oviec a hydiny. Významnými pestovanými plodinami sú pšenica, kukurica, zemiaky, cukrová repa, slnečnica, sladovnícky jačmeň, tabak, konope a ľan. Významné je tiež pestovanie zeleniny, hlavne papriky, cibule, ktoré sa používajú na výrobu korenia. Produkcia ovocia plne pokrýva domácu spotrebu. Významné je tiež vinohradníctvo a výroba kvalitných vín.[6]

Významnými odvetviami maďarského priemyslu sú strojárstvo (hlavne výroba dopravných prostriedkov, napr. automobilky Suzuki a Opel), chemický priemysel a textilná výroba. V minulosti významný potravinársky priemysel je úzko previazaný s poľnohospodárstvom a v dnešnej dobe stráca svoju dominantnú úlohu. Napriek tomu je však významným exportérom mäsa, hydiny, obilnín a vína.