Slováci

Slováci sú slovanský národ, ktorý tvorí väčšinu na Slovensku a menšinu v USA, Česku, Srbsku (Vojvodine), Maďarsku a v niektorých ďalších krajinách. Medzi významnejšie útvary, ktorých Slováci boli súčasťou patria Samova ríša[chýba zdroj], Nitrianske kniežatstvo, Veľkomoravská ríša, Uhorské kráľovstvo, Rakúsko-Uhorsko, Česko-Slovensko (1. ČSR, ČSSR, ČSFR), Slovenský štát (1939 – 1945) a od roku 1993 samostatná Slovenská republika.[11]

O iných významoch výrazu Slováci pozri Slováci (rozlišovacia stránka).
Slováci
Známi Slováci
1. rad: Anton Bernolák, Ľudovít Štúr, Andrej Hlinka, Štefan Banič
2. rad: Jozef Miloslav Hurban, Aurel Stodola, Adam František Kollár, Milan Hodža
3. rad: Pavol Országh Hviezdoslav, Milan Rastislav Štefánik, Gustáv Husák, Alexander Dubček
Populácia
cca 5,5 – 7 mil. [pozn 1]
Krajina s významnou populáciou
Slovensko 4 352 775 (2012)[3]
USA 810 000 [4]
Česko 200 000 [5]
Kanada 100 000 [4]
Spojené kráľovstvo 90 000 [6]
Srbsko 60 000 [7]
Írsko 40 000 [4]
Rakúsko 28 612 [8]
Maďarsko 29 647 [9]
Rumunsko 17 226 [10]
Jazyk(y)

slovenčina

Náboženstvo

rímskokatolícke, protestantizmus

Príbuzné národy

Česi, Poliaci
Slovania, obzvlášť západní Slovania

Galéria známych slovenských osobností z roku 1863
1. rad: Ján Mallý-Dusarov, Juraj Tvrdý, Jozef Kozáček, Štefan Moyzes, Martin Čulen, Karol Kuzmány, Štefan Závodník
2. rad: Michal Chrástek, Viliam Pauliny-Tóth, Michal Miloslav Hodža, Štefan Marko Daxner, Ján Francisci-Rimavský, Ján Gotčár, Andrej Ľudovít Radlinský, Jozef Miloslav Hurban
3. rad: Jonáš Záborský, Jozef Karol Viktorin, Mikuláš Štefan Ferienčík, Ján Kalinčiak, Martin Hattala, Ján Palárik, František Víťazoslav Sasinek
4. rad: Andrej Sládkovič, Daniel Gabriel Lichard, Ján Čipka, Juraj Slota, Andrej Koša
Ľudovít Štúr, významný slovenský národný buditeľ a kodifikátor spisovného slovenského jazyka.

Jazyk

Slovenčina patrí k západoslovanskej skupine slovanskej vetvy indoeurópskej rodiny.

Názov

Názory rôznych autorov na pôvod názvu Slováci:

  • Richard Marsina et. all: „Vzhľadom na to, že Slováci sú jedným z tých dvoch slovanských národov (druhým sú Slovinci), čo si nevytvorili vlastné etnonymum, pomenovanie „Slavus“, vyskytujúce sa v latinských listinách od 13. storočia, keď ide o územie Slovenska a domácich ľudí bývajúcich na Slovensku, je vlastné Slovákom. Pôvodným etnonymom tohto spoločenstva bolo Sloven, ktoré sa najneskôr v 15. storočí transformovalo pod cudzím vplyvom na Slovák, no ženská príslušníčka sa volala a dodnes volá Slovenka, jazyk nazývalo toto spoločenstvo vždy, až dodnes slovenským a územie, ktoré obýva, Slovenskom.“[12]

Výskyt

Na Slovensku žije približne 4,3 – 4,7 miliónov Slovákov z celkovej populácie 5,4 milióna obyvateľov (2011).[pozn 2][1] Ďalší Slováci žijú v nasledujúcich krajinách (zoznam udáva odhady vyslanectiev a pod. a spolkov Slovákov v zahraničí na prvom mieste a oficiálne údaje krajín v rokoch 2000/2001 na druhom mieste):

  • USA (1 200 000 / 821 325*) [*podľa sčítania roku 1990 však bolo 1 882 915 Slovákov] – emigranti z 19. – 21. storočia
  • Česko (350 000 / 193 190*) [*podľa sčítania roku 1991 však bolo 314 877 Slovákov] – v dôsledku migrácie v rámci bývalého Česko-Slovenska, dnes kvôli pracovným miestam
  • Maďarsko (110 000 / 17 693*) [*ale 68 852 osôb tvrdí, že hovoria po slovensky] – autochtónne obyvateľstvo, ale prevažne dôsledok migrácie v rámci bývalého Uhorska po vyhnaní Turkov v 18. a 19. storočí
  • Kanada (100 000 / 50 860) – emigranti z 19. – 21. storočia
  • Srbsko (60 000 / 59 021) [najmä Vojvodina ] – emigranti z 18. a 19. storočia
  • Poľsko (2002) (47 000 / 2 000*) [* Ústredná sčítacia komisia uznala námietku Spolku Slovákov v Poľsku pokiaľ ide o toto číslo ] – stará menšina a dôsledok posunov hraníc počas 20. storočia
  • Rumunsko (18 000 / 17 199) – stará menšina
  • Ukrajina (17 000 / 6 397) [najmä Zakarpatsko] – stará menšina a dôsledok existencie bývalého Česko-Slovenska
  • Francúzsko (13 000/ n.a.)
  • Austrália (12 000 / n.a.) – emigranti z 20. – 21. storočia
  • Rakúsko (10 234 / 10 234) – emigranti z 20. – 21. storočia
  • Spojené kráľovstvo (10 000 / n.a.)
  • Chorvátsko (5 000 / 4 712) – emigranti z 18. a 19. storočia
  • Taliansko (n.a./ 4000)
  • Rusko (n.a. / 2170)
  • Švajčiarsko (n.a. / 3000) – emigranti z 20. – 21. storočia
  • Bosna a Hercegovina (n.a. / 350) – dolnozemskí Slováci
  • Slovinsko (n.a. / 144) – dolnozemskí Slováci
  • Dánsko (n.a. / 100)
  • Nórsko (n.a. / 100)
  • iné krajiny

Celkové odhady počtu Slovákov v zahraničí boli 2,7 milióna v roku 1991, 2,0 milióna v roku 2001 a 2,2 milióna v roku 2008.[2] Autorom odhadu je Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý za problematiku zodpovedá vláde SR. Strešnou organizáciou Slovákov v zahraničí je Svetové združenie Slovákov v zahraničí.

Historický výskyt

Z vyhodnotenia historických geografických názvov vyplýva, že (prinajmenšom) vo vrcholnom stredoveku žili Slováci takmer súvisle okrem dnešného Slovenska a Slovácka prinajmenšom aj v časti Dolného Rakúska, vo väčšine súčasného Maďarska, v západnom Rumunsku, v dnešnej Podkarpatskej Rusi a v Sedmohradsku.[13][pozn 3]

Dejiny

Stredovek

Priami slovanskí predkovia Slovákov podľa v súčasnosti prevládajúceho názoru prišli na územie Slovenska v rámci sťahovania národov okolo roku 500 (každopádne až po roku 471), a to asi v dvoch vlnách jednak zo severu a jednak z juhu. Tento názor sa presadil na prelome 19. a 20. storočia a podporuje ho skutočnosť, že v období od 400 pred Kr. do roku 500 po Kr. nie sú archeológovia schopní na Slovensku žiadnu archeologickú kultúru jednoznačne identifikovať ako slovanskú, a naopak väčšinou možno jednoznačne hovoriť o keltských, rímskych či germánskych nálezoch. Napriek tomu ostávajú okolnosti slovanských populačných (ne)pohybov v strednej Európe okolo roku 500 do značnej miery sporné. Menšina autorov sa domnieva, že na území dnešného Slovenska (alebo jeho častiach) žili Slovania už dávno predtým. V minulosti to tvrdil napríklad Nestor, koncom 20. storočia ruský jazykovedec Trubačov (pravlasť Slovanov v Karpatskej kotline). Otázka príchodu predkov Slovákov je inak úzko spätá s otázkou pravlasti/etnogenézy Slovanov ako takých, kde dnes existuje veľmi veľa ďalších teórií. Prvé nesporné doklady o Slovanoch v tejto oblasti pochádzajú zo začiatku 6. storočia.

Slovanov na Slovensku vo včasnom stredoveku spravidla označujeme ako Slov(i)eni.[14]

Už počas stredoveku môžeme hovoriť o Slovákoch ako o jednom z národov, ktoré sa podieľali na vzniku Uhorska.[15][16] Ako jednoznačne identifikovateľný názov Slovákov je z 13. storočia doložený tvar Slovienin a od 15. storočia Slovák.[17][18] Či už obyvatelia Nitrianského kniežatstva v čase Veľkej Moravy mali zvláštny názov je sporné, pretože doklady v prospech aj neprospech tohto tvrdenia chýbajú. Cudzinci Slovanov tejto oblasti v čase Veľkej Moravy každopádne označovali ako „Slovania“ (vtedy slověne) alebo „Moravania“ alebo „moravské ľudy“. Tu treba poznamenať:

  • Moravania tu je označenie obyvateľov štátu Veľká Morava, prípadne vládnucej vrstvy Veľkej Moravy, nie etnika
  • V čase Veľkej Moravy sa, zdá sa, ako „Slovania“ („slověne“) označovali všetci slovanskí obyvatelia Karpatskej kotliny (vrátane Slovincov a Slavóncov), pričom „slovenské“ jazykové územie vtedy pokrývalo aj severnú polovicu dnešného Maďarska, časti Sedmohradska a Moravu.
  • Z neskoršieho obdobia stredoveku je doložené systematické označovanie Slovákov v latinských a iných textoch ako „Slovania“ (na rozdiel od Česi, Poliaci, Moravania a podobne), prípadne „Nitrianski Slovania“ alebo „Uhorskí Slovania“
  • Slováci sa vlastne dodnes označujú ako „Slovania“ – slověne (porovnaj tvar: Slovenka, slovenský, Slovensko)
  • Podľa slovenských jazykovedcov sa jazykové odčleňovanie „slovenských“ nárečí od ostatných slovanských nárečí začalo už v 6. storočí, v 8. storočí nastala druhá fáza jazykovej genézy a v 10. storočí sa proces vzniku slovenčiny definitívne zakončil.[19]

Z týchto skutočností rôzni autori robia rôzne závery, napríklad aj záver, že sa slovo „slověne“ už vtedy vzťahovalo na Slovákov. Po rozpade Veľkomoravskej ríše (zač. 10. storočia) prispela izolácia Slovákov, ktorí sa postupne stávali súčasťou Uhorska od (dnešných) Moravanov, ktorí sa postupne stávali súčasťou Česka, k vytvoreniu špecifickej slovenskej národnosti či národa. Z vrcholného stredoveku máme latinské písomné doklady o tom, že Slováci sami seba označovali „Slovienin“. Latinské prameň ich označujú ako „Slavus“ a pod. (teda „Slovan“), a to na rozdiel od „Čech“, „Poliak“, atď... Podoba Slovák je po prvý raz písomne doložená v osobnom mene z nášho severného susedstva. Po roku 1291 sa dokladá v Krakove mešťan Matúš Slovák, ako významný činiteľ strany, ktorá v čase mocenských rozbrojov v Poľsku účinne podporovala bohatého a mocného českého kráľa Václava II. (1271 – 1305)[20] Známe je žilinské Privilegium pro Slavis kráľa Ľudovíta Veľkého z roku 1381 garantujúce paritné zastúpenie Nemcov a Slovákov v mestskej rade. Od 13. storočia slovenskí mešťania dokázateľne používali v písomnej komunikácii slovenčinu, od 15. storočia, dôsledkom husitských „spanilých jázd“, teda nájazdov na mestá západného Slovenska, ako aj pobytom bratríkov pod kapitanátom Jána Jiskru z Brandýsa sa na Slovensku rozširuje spisovná čeština. Množia sa listiny písané jednak česky, v mestách ale už pozmeneným jazykom – slovakizovanou češtinou. Aj kráľovská kancelária Mateja Korvína používala češtinu ako jeden z jej úradných jazykov.

Pozri aj

Iné projekty

Poznámky
  1. Spodná hranica je súčtom počtu obyvateľov SR so slovenskou národnosťou podľa SODB 2011 ŠÚ SR (4,3 milióna)[1] a spodnej hranice odhadov počtov Slovákov žijúcich v zahraničí podľa ÚSZZ (1,2 milióna podľa štatistických údajov v krajinách, kde evidujú počet obyvateľov so slovenskou národnosťou).[2] Horná hranica zahŕňa aj obyvateľov SR, ktorých národnosť je vo výsledkoch sčítania uvedená ako „nezistená“ (382 tisíc) a hornú hranicu odhadov počtov Slovákov žijúcich v zahraničí podľa ÚSZZ (2,2 milióna pre rok 2008).
  2. Horná hranica zahŕňa aj obyvateľov, ktorých národnosť je vo výsledkoch sčítania uvedená ako „nezistená“.
  3. Na základe výsledkov výskumu Jána Stanislava v diele Slovenský juh v stredoveku.

Referencie
  1. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 : Obyvateľstvo podľa pohlavia a národnosti [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2018-09-23]. Dostupné online.
  2. Počty a odhady [online]. Bratislava : Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, [cit. 2018-09-23]. Dostupné online.
  3. BALOGOVÁ, Beata. Census: Fewer Hungarians, Catholics – and Slovaks. The Slovak Spectator (Bratislava: The Rock), 2012-03-05. Dostupné online [cit. 2018-09-23]. ISSN 1335-9843.
  4. (2010 census)
  5. The World Factbook : Europe : Czechia [online]. CIA, [cit. 2018-09-23]. Dostupné online.
  6. Population by Country of Birth & Nationality, Apr 2009 to Mar 2010 (UK)
  7. Попис становништва, домаћинстава и станова 2011 у Републици Србији : Национална припадност : Конференција за новинаре [online]. Београд : Републичког завода за статистику, 2012, [cit. 2018-09-23]. Dostupné online.
  8. Bevölkerung nach Staatsangehörigkeit und Geburtsland [online]. Statistik Austria, [cit. 2018-09-23]. Dostupné online.
  9. Population census 2011 : Population by mother tongue, nationality and sex [online]. Hungarian Central Statistical Office, [cit. 2018-09-23]. Dostupné online.
  10. Recensământ 2002 [online]. transindex.ro, [cit. 2018-09-23]. Dostupné online.
  11. ŠKVARNA, Dušan, et.al Lexikón slovenských dejín. Bratislava : SPN, 1997. 357 s. ISBN 80-08-02477-1, 978-80-08-02477-8.
  12. 2. Richard Marsina, Ján Benko: Prvé storočia Slovákov v Uhorskom kráľovstve [online]. Bratislava : Literárne informačné centrum, [cit. 2018-09-23]. Dostupné online.
  13. MAREK, Miloš. Národnosti Uhorska. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, 2011. 460 s. Dostupné online. ISBN 978-80-8082-470-9. S. 96 – 97.
  14. LUKAČKA, Ján. Slovensko vo včasnom a vrcholnom stredoveku. In: Slovenské dejiny: od úsvitu po súčasnosť. 1. vyd. Perfekt, ISBN 978-80-8046-730-2.
  15. LUKAČKA, Ján. Slovensko vo včasnom a vrcholnom stredoveku. In: Slovenské dejiny: od úsvitu po súčasnosť. 1. vyd. Perfekt, ISBN 978-80-8046-730-2.
  16. Richard Marsina, Ján Benko: Prvé storočia Slovákov v Uhorskom kráľovstve
  17. LUKAČKA, Ján. Slovensko vo včasnom a vrcholnom stredoveku. In: Slovenské dejiny: od úsvitu po súčasnosť. 1. vyd. Perfekt, ISBN 978-80-8046-730-2.
  18. Richard Marsina, Ján Benko: Prvé storočia Slovákov v Uhorskom kráľovstve
  19. ŠKVARNA, Dušan, et.al Lexikón slovenských dejín. ISBN 8010008729.
  20. UHLÁR, Vlado. Kultúra slova, 1992, roč. 26, čís. 8, s. 230 – 236. Dostupné online [cit. 2015-11-06]. ISSN 0023-5202.

Literatúra
  • BARNOVSKÝ, Michal, a kol. Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti. Bratislava : Národné literárne centrum, 1998. 513 s. Dostupné online. ISBN 80-88878-43-8.
  • MARSINA, Richard; MULÍK, Peter. Etnogenéza Slovákov : kto sme a aké je naše meno. Martin : Matica slovenská, 2009. 179 s. ISBN 978-80-7090-940-9.
  • MAREK, Miloš. Národnosti Uhorska. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, 2011. 460 s. Dostupné online. ISBN 978-80-8082-470-9.

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.