Ruda

Ruda je nerastná surovina – minerál alebo hornina, obsahujúca ekonomicky významný podiel chemických prvkov, väčšinou kovov, dosiahnuteľných hlavne priemyselnou ťažbou. Ruda sa ťaží (doluje) a ďalej upravuje tak, aby sa z nej získala žiadaná surovina. Z hľadiska slovenskej legislatívy ide väčšinou o vyhradené suroviny[1].

O iných významoch výrazu Ruda pozri Ruda (rozlišovacia stránka).

Vzorka páskovanej železnej rudy z barbertonského zelenokameňového pásma v Južnej Afrike

Výsledkom procesu úprav je kov a jalovina (alebo hlušina), teda hornina ochudobnená o žiadaný kov, prípadne aj ďalšie substancie. Väčšina rúd sa vyznačuje zvýšenou hmotnosťou a kovovým vzhľadom, preto sa za ne niekedy označujú aj suroviny podobných vlastností, z ktorých sa nezískavajú kovy, ale niektoré nekovové prvky (napr. pyrit – FeS₂, ktorý síce obsahuje železo ale používa skôr na získavanie síry).

V anglickej alebo ruskej terminológii sú za rudy považované všetky prírodné suroviny, ktoré sa nevyužívajú v prírodnom stave a je potrebná ich technologická úprava[2].

Ruda môže obsahovať chemicky rozpustenú látku (vo forme solí; napr. železná ruda, hliníková ruda bauxit) alebo už pevnú formu žiadanej látky – minerálu (napr. zlato vo forme nuggetov, diamanty). Rozlišujú sa rudy čiernych, farebných a drahých kovov. Rudné minerály sú tvorené väčšinou chemickými zlúčeninami (ako oxidy, sulfidy, silikáty, halogenidy, hydroxidy, uhličitany, fosforečnany a pod.), alebo sa vyskytujú v rýdzej forme.

Chromit, jediná ruda chrómu

Pojmom ruda sa teda označujú horniny (minerály) s určitým množstvom žiadanej suroviny. Ložisko rudy môže obsahovať taký rozsah mineralizácie, ktorý dnes nemusí byť využiteľný (ekonomicky, technologicky). Táto situácia sa však v závislosti na cene suroviny, jej dostupnosti, potrebe a pod. môže zmeniť, a už vyťažené ložiská sa môžu znovu otvoriť, resp. ochudobnená hornina (hlušina) znovu prepracovať.