Slovinci
Slovinci (po slovinsky Slovenci) sú južnoslovanský národ žijúci najmä v Slovinsku.
- Slovinci bol aj názov slovanského kmeňa v dnešnom Poľsku, pozri Pomoranskí Slovinci
Jazyk
Slovinčina patrí k južnoslovanskej skupine slovanskej vetvy indoeurópskej rodiny. Používa sa latinka.
Náboženstvo
Sú prevažne rímskokatolíci. V období reformácie sa medzi nimi rozšírila aj evanjelická cirkev a. v., ale v následnom období rekatolizácie sa väčšina Slovincov vrátila späť k rímskokatolíckemu náboženstvu.
Dejiny
Ich predkovia prišli na dnešné územia v 2. pol. 6. storočia. Ich pôvodné územie pokrývalo aj dnešné východné Rakúsko (až po Dunaj) a ďalšie alpské údolia (tzv. alpskí Slovania). Vo 8. storočí ich územie ovládli Bavori, neskoršie Franská ríša. Archeologickým prejavom Slovincov v 9.-10. storočí bola tzv. karantánska kultúra (köttlašská kultúra). Slovinci boli v priebehu dejín z veľkej časti germanizovaní, zostali len Slovinci v dnešnom Slovinsku a menšiny najmä v Rakúsku a Maďarsku.
Súvis so Slovákmi
Slovinci a Slováci:
- majú vo vlastných jazykoch historicky to isté meno (porovnaj prídavné meno „slovenski“ v slovinčine a „slovenský“ v slovenčine), a to adaptovaný výraz slověne (čítaj sloväne alebo slovene; v slovenčine často nesprávne „prekladané“ ako Slovieni), čo bolo zrejme pôvodné označenie všetkých alebo aspoň Slovanov Karpatskej kotliny a okolia; iba v slovenčine došlo v 15. storočí - aj to len v mužskom rode podstatného mena - k zmene koncovky na (Slov)-ák.
- boli až do príchodu Maďarov a potom ešte aj v rámci Uhorska prinajmenšom do konca stredoveku bezprostrední susedia - podľa toponymie prebiehala slovensko-slovinská jazyková hranica v dnešnom juhozápadnom Maďarsku[1]
Referencie
- STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku I. 2. vyd. Bratislava : Národné literárne centrum-Dom slovenskej literatúry, 1999. 485 s. (Svedectvá; zv. 15.) ISBN 80-88878-49-7. S. 10-11.