Prezident

Postavenie prezidenta je najsilnejšie v prezidentskej republike, kde právomoci výkonnej moci patria prezidentovi. Prezident v tomto prípade stojí „na čele“ vlády, ktorá je len jeho kolektívnym poradným orgánom. Neexistuje tu funkcia premiéra. Prezident nielen reprezentuje krajinu navonok, ale aj riadi zahraničnú politiku štátu. Môže predkladať návrhy zákonov, vydávať akty nižšej právnej sily, vymenúvať sudcov atď. Typickým príkladom prezidentskej republiky sú USA.

Poloprezidentská forma vlády (semi-presidental), je akýmsi medzičlánkom, medzi prezidentskou a parlamentnou formou vlády. Výkonná moc je rozdelená medzi vládu a priamo voleného prezidenta. Ten má rozšírené právomoci, napríklad legislatívnu iniciatívu a právo rozpustiť parlament. Takáto forma vlády je napr. vo Francúzsku či Rusku.

Parlamentná republika je typická tým, že jedna zložka moci, a to moc zákonodarná, má v systéme deľby moci dominantné postavenie. Tým je poznačené aj postavenie prezidenta, ktoré je v tejto forme vlády najslabšie. Niekedy sa prezident dokonca uvádza, nie ako predstaviteľ výkonnej moci, ale ako najvyšší predstaviteľ štvrtej – kontrolnej moci v štáte. Aj v parlamentných republikách má však prezident niektoré významné právomoci – má právo relatívneho veta, môže rozpustiť parlament, menuje vysokých štátnych funkcionárov či vyhlasuje referendum. Parlamentnou republikou je aj Slovensko (spolu s väčšinou európskych krajín).