Štrk
Štrk je nespevnený zrnitý materiál prírodného pôvodu, vzniknutý rozrušením, následným opracovaním a transportom pevnej horniny, s veľkosťami jednotlivých zŕn od 2 mm do 256 mm. Jednotlivé zrná štrkovej veľkosti sa nazývajú obliaky. Najbližšia menšia zrnitostná škála je piesok, úlomky väčšie ako 256 mm sa nazývajú balvany (v anglicky hovoriacich krajinách je rozdelenie veľkých klastov jemnejšie - s triedami 2 – 4 mm gravel, 4 – 64 mm pebble, 64 – 256 mm cobble, viac ako 256 mm boulder).
| Štrk | |||
 Štrky na pobreží Egejského mora (Santorini Grécko) | |||
| Zloženie | |||
|---|---|---|---|
| Hlavné minerály | úlomky hornín | ||
| Vlastnosti | |||
| Textúra | psefitická, zrnitá (hrubozrnná) | ||
| Farba | rôzna (podľa materskej horniny) | ||
| |||
Na to aby sa určitý sediment nazýval štrk, musí byť viac ako 30 % častíc (úlomkov) štrkovej veľkosti z celkového objemu sedimentu. Ak je obsah štrkových klastov menší, používa adjektívum štrkový, s príslušným názvom (štrkový piesok, štrkový íl). Spevnený ekvivalent štrku sa nazýva zlepenec (v prípade zaoblených úlomkov), alebo brekcia (v prípade ostrohranných úlomkov).
Keďže výskyt štrkov na zemskom povrchu nie je tak častý ako výskyt pieskov, týmto názvom sa označuje aj komerčná drvina vyrábaná z horniny v kameňolomoch s priemerom zŕn 2 až 15 mm.
Výskyt
Štrky sú najhrubšie produkty zvetrávania, preto je ich transport zo zdrojovej oblasti na miesto uloženia relatívne krátky v porovnaní s transportnou vzdialenosťou menších úlomkov (piesku, prachu a ílu). Rozdeľujú sa na základe miesta ukladania na:
- subakválne štrky - štrky ukladané pod hladinou vody. Patria sem štrky uložené na pobreží mora a v šelfových zónach. Menšie množstvá sa nachádzajú aj v sedimentoch veľkých jazier. Plážové (pobrežné) štrky lemujú hranicu 1 až 2 metre nad hladinou a 4 až 10 metrov pod hladinou vody.
- terestrické štrky - štrky riečnych náplavov a hruboklastické glaciálne sedimenty (morénové nánosy, štrkové výplavy z predpolí ľadovcov). Riečne štrky vytvárajú v podhorí vysokých horských masívov charakteristické vejárové nánosy.
Použitie
Štrk sa najčastejšie používa v stavebníctve ako prísada do základových betónov, pri výrobe ciest, všeobecne dopravných komunikácií (štrková drvina ako podkladový materiál), prípadne aj ako samostatný cestný povrch, hlavne v oblastiach s malou cestnou záťažou (na Slovensku to nie je veľmi častý cestný povrch, no celosvetovo je počet ciest so štrkovým povrchom približne rovnaký ako počet asfaltových ciest).
