Piesok

Piesok je sediment, prírodný nespevnený zrnitý materiál, pozostávajúci z úlomkov veľkosti od 0,064 (1/16 mm) do 2 mm[1].

O iných významoch výrazu Piesok pozri Piesok (rozlišovacia stránka).
Piesok

Piesok z brehu Michiganského jazera pri meste Michigan, Indiana, USA
Zloženie
Hlavné minerálykremeň, živce, kalcit,
Akcesóriesľuda, glaukonit, granáty,
Vlastnosti
Textúrazrnitá
Farbarôzna, väčšinou však žltá, hnedá, červenohnedá
 Portál vedy o Zemi

Pod pojmom piesok sa niekedy chápu aj nepremiestnené produkty rozpadu hornín (elúvium), obyčajne však bývajú ako piesok charakterizované hlavne akumulácie zŕn rozrušených hornín, ktoré boli v rôznej miere premiestnené, triedené a opracované[2]. Sedimenty s menšími úlomkami sa nazývajú silt, úlomky väčšie ako 2 mm sú štrky. Spevneným ekvivalentom pieskov sú pieskovce. Spolu tvoria približne štvrtinu všetkých úlomkových usadenín z geologických formácií.

Termín definoval C. K. Wentworth (1922)[3].

Zloženie
Pieskové duny v líbyjskej púšti

Zrná piesku môžu tvoriť úlomky minerálov a/alebo hornín, ale aj odumretých častí živočíchov a rastlín. Najrozšírenejšia zložka pieskov je však spravidla kremeň (tvorí v priemere dve tretiny objemu pieskov), nakoľko je aj najbežnejšia zložka väčšiny zdrojových hornín a je dostatočne odolný voči chemickému zvetrávaniu, ako aj mechanickému rozrušovaniu počas transportu. Bežná súčasť sú aj sľudy, či už svetlé (muskovit), alebo tmavé (biotit). Prítomnosť muskovitu poukazuje na metamorfný pôvod materskej horniny, nakoľko tento sa viac vyskytuje v metamorfitoch, piesky s vyšším obsahom biotitu majú naopak na vulkanický pôvod. Glaukonit sa vyskytuje v morských pieskoch, alebo pieskovcoch.

Z ďalších minerálov sú zastúpené živce, tieto však v prítomnosti vody podliehajú premenám (ilitizácii a kaolinozácii) na ílové minerály, či už v procese diagenézy, alebo pri neskoršom zvetraní. Biele piesky s vysokým obsahom vápenca poukazujú na tropické prostredie pri vzniku piesku. Z karbonátov býva prítomný aj dolomit a siderit. Posledná skupina minerálov sú tzv. ťažké minerály (minerály s mernou hmotnosťou vyššou ako 2,8 g.cm-3). Patria tam napr. magnetit, amfiboly, zirkón, rutil, olivín, topás, chromit a viaceré iné.

Pobrežie mora s dobre vytriedeným plážovým pieskom.

Sedimentačné prostredie

Na zemskom povrchu prakticky neexistuje oblasť, kde by sa piesky nevyskytovali. Najväčším miestom ich akumulácie sú riečne brehy, delty a morské pláže, v tesnom závese nasledujú púštne oblasti. Na dne oceánov sa však piesky vyskytujú len v obmedzenom množstve, sú typickým kontinentálnym sedimentom.

Na základe chemického zloženia a zrnitostného vytriedenia pieskov sa dá predpokladať ich pôvod. Vo všeobecnosti platí, že staršie piesky sú lepšie vytriedené, kým mladé (recentné) sú nezrelé. Staršie piesky, resp. pieskovce majú obvykle vyšší obsah SiO2 a CaCO3, čo sa dá objasniť dobrou odolnosťou kremeňa voči zvetrávaniu a spevnením jednotlivých zŕn kalcitovým cementom. Mladšie piesky naopak obsahujú pomerne vysoké objemové percento úlomkov hornín a minerálov iných ako kremeň, nakoľko neubehol dostatočne dlhý čas na ich rozloženie. Čím sú piesky, prípadne pieskovce staršie, tým viac ich textúrne znaky vypovedajú o klimatických podmienkach a spôsobe transportu.

Použitie a význam

Piesky sú dôležitá surovina pre chemický, sklársky a stavebný priemysel, ako aj zdroj akumulácie niektorých minerálov (aj drahokamov) a prírodný rezervoár ropy, zemného plynu a vody.

Veľká časť pieskov sa priemyselne používa ako zložka betónu v stavebníctve, alebo ako prirodzený filter pri úprave vody. Druhá veľká oblasť použitia (hlavne piesky s vysokým obsahom oxidu kremičitého) je v sklárskom priemysle ako základná surovina na výrobu skla, prípadne v tehliarskom priemysle ako prísada na výrobu tehál.

Piesok je taktiež zdrojom na výrobu čistého kremíka, používaného pre potreby elektrotechniky a výpočtovej techniky. Ostatné využitie piesku má dekoračný charakter (úprava golfových ihrísk, záhrad), rekreačný (ako podkladový materiál na výrobu plážových ihrísk, pieskovisk) aj umelecký charakter (stavba pieskových sôch a hradov z piesku).

Pozri aj

Referencie
  1. Tucker, M. E., 2003, Sedimentary Rocks in the Field. John Wiley & Sons, Chichester, 234 s.
  2. Petránek, J. Písek, On-line geologická encyklopedie [online]. geology.cz, 2007, [cit. 2011-04-23]. Dostupné online.
  3. Wentworth, C. K., 1922, A scale of grade and class terms for clastic sediments. Journal of Geology, 30, s. 377–394

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Piesok
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.