Maďarčina

Dejiny maďarčiny sa delia na niekoľko období, ktoré nasledujú po tzv. ugorskom období uralských jazykov, hoci o vlastnej „maďarčine“ možno hovoriť najskôr od príchodu do Panónskej panvy (roku 896):

• pramaďarské obdobie (1000/500 pred Kr. – 896/1000 po Kr.):
  • obdobie pobytu pri Urale (asi do 500 pred Kr.) – Pramaďari žili ešte vo svojich uralských sídlach
  • obdobie migrácie (500 pred Kr. – 896 po Kr.) – Pramaďari sa postupne presúvali, až roku 896 dosiahli horné Potisie (Maďarsko) a roku 1000 vytvorili kráľovstvo
• staromaďarské obdobie (896/1000 – cca 1541): obdobie do začiatku nadvlády Turkov nad Maďarmi
• stredomaďarské obdobie (1541 – cca koniec 18. storočia): obdobie do osvietenstva (maďarského národného obrodenia)
• novomaďarské obdobie (od konca 18. storočia dodnes)

Prvé nápisy v maďarčine možno pochádzajú z 10. storočia, písané ešte v rovásírás (tzv. staromaďarskom runovom písme), ale ich datovanie a relevancia sú veľmi sporné.

Od vzniku Uhorska (10. storočie) až do roku 1844 bola úradným jazykom latinčina.

Prvé písomné pamiatky sú len cudzojazyčné texty s niekoľkými maďarskými slovami. Prvé sú arabsko-perzské a byzantské pramene z 9. a 10. storočia, od 11. storočia aj uhorské pramene. Prvým takýmto uhorským prameňom je Zakladacia listina benediktínskeho kláštora v Tihanyi asi z roku 1055. V latinskom texte je 58 maďarských slov a 33 prípon.

Prvý súvislý text v maďarčine (190 slov, modlitba) pochádza z konca 12. storočia, prvá maďarská báseň (verzia latinského Planctus Sanctae Mariae) asi z roku 1300.

Prvé knihy v maďarčine sú z 15. storočia, spravidla kódexy s náboženským obsahom. Od konca 15. storočia sú známe aj početné svetské texty (listy a historické piesne).

Kým dovtedy boli texty v jednotlivých nárečiach, od konca 16. storočia možno pozorovať vytváranie nadregionálnej nárečovej normy. Vzniká však veľmi pomaly a stále sa rozlišuje variant západný, severný, východný a variant území pod tureckou nadvládou. V 17. a 18. storočí sa tento rozdiel v dokumentoch zmenšil na variant západný (po oboch brehoch Dunaja) a variant východný (po oboch brehoch Tisy). K vytvoreniu úplne jednotného spisovného jazyka došlo (podobne ako na Slovensku) až koncom 18. storočia a v prvej polovici 19. storočia v dôsledku osvietenských myšlienok a ako reakcia na germanizačné tendencie Jozefa II. koncom 18. storočia ^{[chýba zdroj]}.

Prvé akademické pravidlá maďarského pravopisu vyšli roku 1832. Roku 1844 sa maďarčina stala úradným jazykom Uhorska namiesto latinčiny.

Maďarčina sa používa v nasledujúcich oblastiach:

Štát	Obyvatelia
Maďarsko	9 546 374 (sčítanie 2001)
Rumunsko (hlavne Sedmohradsko)	1 443 970 (sčítanie 2002)
Slovensko (v pohraničných oblastiach s Maďarskom)	520 528 (sčítanie 2001)
Srbsko (hlavne Vojvodina)	285 000 (sčítanie 2002)
Ukrajina (hlavne Zakarpatská Ukrajina)	149 400 (sčítanie 2001)
Kanada	75 555 (sčítanie 2001)
Izrael	70 000
Rakúsko (hlavne Burgenland)	22 000
Chorvátsko	16 500
Slovinsko	9 240

Zdroje: Sčítania obyvateľstva; Ethnologue

Maďarsky hovoriaci obyvatelia žijú taktiež v štátoch Argentína, Austrália, Belgicko, Brazília, Kanada, Česko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Taliansko, Švajčiarsko, Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Venezuela a v ostatných častiach sveta (približne milión hovoriacich).

Maďarčina je úradný jazyk Maďarska, jedným z úradných jazykov Európskej únie a jedným z úradných jazykov oblasti Vojvodiny v Srbsku. V styku s úradmi sa popri vlastnom úradnom/štátnom jazyku môže maďarčina používať v Rumunsku a na Slovensku v obciach s viac než 20% podielom Maďarov, ďalej v Rakúsku len v obciach Oberpullendorf, Oberwart, Rotenturm an der Pinka a Unterwart, v Slovinsku len v obciach Hodoš, Šalovci, Moravske Toplice, Dobrovnik a Lendava ^{[chýba zdroj]}, v Chorvátsku v obciach, kde tvoria viac ako tretinu (to sú v praxi len dve obce) a na Ukrajine na „miestach“ kde tvoria viac ako polovicu obyvateľstva (to sa v praxi týka viacero obcí v južnej Zakarpatskej oblasti).

Maďarčina sa delí na tieto nárečia (dialekty):

• západný – v západnom Maďarsku
• zadunajský – v západnom Maďarsku a na Slovensku na západ od Váhu
• alföldský (=južný) – Baranská župa a Šomoďská župa
• dunajsko-tiský (=potiský) – medzi Dunajom a Tisou, vo Vojvodine a v Sedmohradsku
• palócky (=severozápadný) – v severnom strednom Maďarsku a na Slovensku medzi Váhom a Hornádom
• severovýchodný – v severovýchodnom Maďarsku, na Slovensku na východ od Hornádu, na Ukrajine a na severozápade Sedmohradska
• mezöségsky (=stredosedmohradský) – v strednom Sedmodhradsku
• sikulský – Sikuli (v Sedmohradsku) a nárečie Čangóv (oblasť Bacău)

Čangóovia hovoria dialektom izolovaným od ostatných Maďarov, preto si uchovali dialekt veľmi podobný stredovekej maďarčine.

• maďarský : magyar /mɑɟʝɑr/ [maďar]
• ahoj: szia /siɑ/ [sija]
• dobrý deň: jó napot (kívánok) [/joːnɑpot kivaːnok/] [jónapot kivánok]
• prosím: kérem (szépen) /keːrɛm seːpɛn/, legyen szíves /lɛɟʝɛn sivɛʃ/ [läďän siväš]
• prepáč(te): bocsánat /botʃaːnɑt/ [bočánat]
• ďakujem: köszönöm /køsønøm/ [kösönöm]
• toto: az /ɑz/ ez/ɛz/ [äz]
• koľko?: mennyi? /mɛɲɲi/ [mäňňi]
• koľko to stojí?: mennyibe kerül? /mɛɲɲibe kɛryl/ [mäňňibä kärül]
• áno: igen /iɡɛn/ [igän]
• nie: nem /nɛm/ [näm]
• nerozumiem: nem értem /nɛm eːrtɛm/ [näm értäm]
• neviem: nem tudom /nɛm tudom/ [näm tudom]
• kde je WC?: Hol van a vécé? /hol vɑn ɑ veːtseː/ [hol van a vécé]
• ovocná šťava: gyümölcslé /ɟʝymøltʃleː/ [ďümölčlé]
• voda: víz /viːz/ [víz]
• víno: bor /bor/ [bor]
• pivo: sör /ʃør/ [šör]
• čaj: tea /tɛɑ/ [täa]
• mlieko: tej /tej/ [täj]
• hovoríte anglicky?: Beszél angolul? /besél ɑnɡolul/ [bäsél angolul]
• pomoc!: Segítség! /ʃɛɡiːtʃːeːɡ/ [šägíčšég]
• pracuj! dolgozz [dolgozz]

Maďarčina

Minden emberi lény szabadon születik és egyenlő méltósága és joga van. Az emberek, ésszel és lelkiismerettel bírván, egymással szemben testvéri szellemben kell hogy viseltessenek.

Slovenčina

Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom konať v bratskom duchu.

• 
  Maďarský prepis Husitskej Biblie (okolo roku 1466)
• 
  Halotti beszéd – Najstarší zachovaný súvislý text v maďarčine (1192 – 1195), obsahuje početné slovanské slová
• 
  Stránka z knihy (1533)
• 
  Titulná strana maďarských novín Arany Tarsoly

1. István Kenesei:Jazyk a jazyky (A nyelv és a nyelvek), Akadémiai Kiadó, Budapešť 2004, ISBN 963-05-7959-6, s. 134 (po maďarsky)

• Maďarsko
• Maďari

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maďarčina
• Wikislovník ponúka heslo Maďarčina

• Slovensko-maďarský online slovník