Kosovo

Zo slovenských politikov presadzoval uznanie nezávislosti Kosova bývalý prezident Andrej Kiska.[4][5] Od roku 1999 Kosovo administratívne spravuje Organizácia Spojených národov (misia UNMIK) a o bezpečnosť sa stará NATO (misia KFOR). Európska únia zriadila začiatkom roku 2008 v krajine misiu na podporu právneho štátu pod názvom EULEX.[6] Vzhľadom na to, že Kosovo si zatiaľ nedokáže zabezpečiť spravovanie vlastných vecí samo, možno hovoriť, že je podobne ako Bosna a Hercegovina pod medzinárodným protektorátom.

Úradnými jazykmi v Kosove sú podľa článku 5 kosovskej ústavy albánčina a srbčina; turečtina, bosniačtina a rómčina majú štatút úradných jazykov na komunálnej úrovni, resp. ich používanie bude ďalej upravené príslušnými zákonmi.[7] Hlavným mestom je Priština. Rozloha Kosova je 10 887 km² a podľa výsledkov sčítania obyvateľov z roku 2011 v krajine žije 1,74 milióna obyvateľov.[8]

Kosovský parlament dňa 17. februára 2008 o 15:50 schválil jednostrannú deklaráciu, ktorou sa Kosovo oficiálne vyhlasuje za samostatnú Kosovskú republiku, a vyhlásil Kosovo za demokratický, svetský a multietnický štát. Deklaráciu podpísal prezident Fatmir Sejdiu, premiér Hashim Thaçi a predseda parlamentu Jakup Krasniqi. Po vyhlásení nezávislosti môže nasledovať niekoľko scenárov, od prevzatia kontroly nad územím zo strany Európskej únie až po násilnosti zo strany Srbska. Na mimoriadnej schôdzi kosovského parlamentu sa prezentovalo 109 poslancov. Deklaráciu jednohlasne schválili zdvihnutím ruky. Jedenásť poslancov z radov etnických menšín vrátane srbskej sa na schôdzi nezúčastnilo. Parlament rovnako schválil používanie vlajky, na ktorej sú žltou farbou zobrazené obrysy nového štátu v tmavomodrom poli a šesť hviezd.

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov požiadalo dňa 8. októbra 2008 (rezolúcia č. 63/3[9]) Medzinárodný súdny dvor o vyjadrenie (advisory opinion) k otázke: „Je jednostranné vyhlásenie nezávislosti dočasnými samosprávnymi inštitúciami Kosova v súlade s medzinárodným právom?“ Medzinárodný súdny dvor dňa 22. júla 2010 konštatoval, že „vyhlásenie nezávislosti Kosova prijaté 17. februára 2008 nebolo porušením medzinárodného práva“.[10][11]

Oficiálne orgány a predstavitelia Srbska však nezávislosť odmietajú uznať a považujú oblasť naďalej za súčasť Srbska, postoj iných štátov nie je jednotný. Jednoznačne negatívny postoj zastáva Rusko a najmä Srbsko; srbská pravoslávna cirkev dokonca vyzvala vládu, aby do Kosova vyslala armádu. V roku 2011 sa začali rokovania medzi vládami v Belehrade a Prištine, sprostredkované Európskou úniou; ich výsledkom bola tzv. Bruselská dohoda z 19. apríla 2013, smerujúca k normalizácii vzájomných vzťahov (bez uznania kosovskej nezávislosti Srbskom).[12][13] S platnosťou od 1. feburára 2021 sa navz[14]

Uznanie a legitimita nezávislosti Kosovskej republiky je kontroverzná téma, ktorá rozdeľuje štáty na dva tábory. Nezávislosť Kosova uznáva 98 z 193 (50,78 %) členských štátov Organizácie Spojených národov,[15] 22 z 27 (81,48 %) členských štátov Európskej únie, 26 z 30 (86,67 %) členských štátov NATO a 36 z 57 (63 %) členských štátov Organizácie islamskej spolupráce.

Mapa sveta s vyznačením postoja jednotlivých štátov k vyhláseniu Kosova ako nezávislého štátu (priebežne aktualizovaná)

██ Kosovo

██ Štáty, ktoré formálne uznali Kosovo ako nezávislý štát

██ Štáty, ktoré oznámili uznanie Kosova ako nezávislého štátu v najbližšom období

██ Štáty vyčkávajúce, neutrálne a tie, ktoré odložili rozhodnutie na neskôr

██ Štáty, ktoré vyjadrili nesúhlas s jednostranným rozhodnutím, a štáty vyžadujúce ďalšie rokovania

██ Štáty, ktoré oznámili, že neuznávajú Kosovo ako samostatný štát

██ Štáty, ktoré sa doteraz nevyjadrili

Veľká väčšina obyvateľstva je tvorená Albáncami, ktorí sa snažili o osamostatnenie tejto oblasti od Srbska a o vytvorenie kosovského albánskeho štátu (iné názvy: Kosovské či Východné Albánsko), čo podporovali aj krajiny Západu na čele s USA, ale odmietalo napríklad Rusko. Po rozpade Juhoslávie v roku 1992 sa zvýšila snaha o osamostatnenie, ktorá prerástla až do občianskej vojny medzi prevažne moslimskými a katolíckymi Albáncami a menšinovými (pravoslávnymi) Srbmi, podporovanými centrálnou vládou v Belehrade (aj vojensky), a vyvrcholila vyhlásením samostatnej republiky.

Historicky malo územie pôvodne prevažne srbské obyvateľstvo, ale najmä v 20. storočí v dôsledku priaznivejšieho demografického vývoja získali Albánci v Kosove postupne značnú prevahu.

Meno provincie je citlivá otázka, a to ako pre Srbov, tak pre Albáncov (vzhľadom na význam slova metohija, ktorý svedčí o storočia trvajúcej prítomnosti pravoslávnej cirkvi na tomto území), a stalo sa tak ešte jedným bodom súboja.

Oficiálny názov Kosova podľa ústavy Srbska je Kosovo a Metohija (srb. Косово и Метохија), avšak UNMIK a súčasná vláda Kosova používali pre celú krajinu názov Kosovo, hoci neexistoval právny akt, ktorým by bol názov Metohija oficiálne vynechaný z jej názvu.

Aj v samotnom Srbsku sa hovorovo spravidla Metohija vynecháva, alebo sa používa skratkové slovo Kosmet či skratka KiM. Názov Kosovo používa aj Rezolúcia OSN č. 1244.

Už od prvotného vyhlásenia autonómnej oblasti/pokrajiny na tomto území (v roku 1945) bolo slovo Metohija súčasťou jej oficiálneho názvu; spočiatku ako Autonómna kosovsko-metohijská oblasť (srb. Autonomna Kosovsko-Metohijska Oblast), neskôr (od roku 1963) ako Autonómna pokrajina Kosovo a Metohija (srb. Autonomna Pokrajina Kosovo i Metohija). V roku 1968, údajne ako pokus o zmierenie konfliktov medzi Albáncami a Srbmi, bol názov pokrajiny zmenený na Socialistická autonómna pokrajina Kosovo (srb. Socijalistička Autonomna Pokrajina Kosovo), čím bolo Metohija vynechané z názvu. Názov bol obnovený v roku 1989, už bez prívlastku „socialistická“ – Autonómna pokrajina Kosovo a Metohija (srb. Autonomna Pokrajina Kosovo i Metohija).

Názov Kosovo je odvodený od slovanského slova kos (drozd).

Názov Metohija (srb. Metohija) pochádza od slova metoh (srb. metoh), ktoré je gréckeho pôvodu a označuje cirkevný statok (veľké pozemky v regióne Metohija patrili do znárodnenia komunistami cirkvi – Pećskému patriarchátu[16] Srbskej pravoslávnej cirkvi).

Albánci považujú Metohiju za súčasť širšej oblasti Rrafshi i Dukagjinit, čo znamená „rovina vojvodu Gjina“ (podľa stredovekého šľachtica); táto oblasť zahrnuje Metohiju a niektoré územia v Albánskej republike.

Kosovo pole

Kosovo a Metohija (alebo len Kosovo) zahŕňa dve oblasti – Kosovo a Metohiju.

Kosovo sa rozkladá na východe krajiny a leží v ňom hlavné mesto Priština a Kosovo pole, miesto, na ktorom sa v roku 1389 odohrala významná bitka medzi Osmanskou ríšou a Srbskom so spojencami.

Metohija je v západnej časti a prilieha k hraniciam s Čiernou Horou a Albánskom.

Kosovo a Metohija ako územie vzniklo krátko po druhej svetovej vojne. Od 19. storočia do roku 1945 používali Srbi pre oblasť dnešného Kosova a Metohije názov Staré Srbsko (Stara Srbija), tento termín však okrem Kosova zahŕňal tiež určité územie v súčasnom centrálnom Srbsku, Čiernej Hore a súčasnom Severnom Macedónsku.

Budova Misie OSN v Kosove, Priština

Od roku 1999, teda od začiatku správy OSN, sa Kosovo delí na tieto obvody (po srbsky okruzi, po albánsky rajone):

• Obvod Gjakova (Đakovický obvod)
• Obvod Gjilan (Gnjilanský obvod)
• Obvod Mitrovica (Kosovskomitrovický obvod)
• Obvod Peja (Pećský obvod)
• Obvod Prishtinë (Prištinský obvod)
• Obvod Prizreni (Prizrenský obvod)
• Obvod Ferizaji (Uroševacký obvod)

Ako prvý je uvedený albánsky názov, ako druhý slovenský.

V krajine je v súčasnosti 38 okresov.[17]

Kosovské bezpečnostné sily sa v roku 2019 pretranformovali na armádu. V čase tranformácie bolo k dispozícii približne 3400 príslušníkov. V marci 2021 Kosovo svojich vojakov prvýkrát vyslalo do mierovej misie. Bližšie neurčený počet ich bude 6 mesiacov slúžiť v Kuvajte na žiadosť Centrálneho velenia armády Spojených štátov.[18]

• dočasné samosprávne orgány Kosova (neskôr orgány Kosovskej republiky)
• kosovský parlament
• prezident Kosovskej republiky
• kosovský premiér
• vláda Kosovskej republiky
• UNMIK (OSN)
• KFOR (NATO)
• misia EULEX
• Kosovo a Metohija na oficiálnej stránke vlády Srbskej republiky
• Styčný úrad Slovenskej republiky v Prištine