Maďarské kráľovstvo

V roku 1920 maďarský parlament obnovil monarchiu, ale štát viedol v podstate admirál Miklós Horthy, silne pravicový antikomunista. Štát hnaný maďarským nacionalizmom a antisemitizmom od začiatku úzko spolupracoval s fašistickým Talianskom od konca 20. rokov a neskôr aj s Adolfom Hitlerom. Maďarsko mala po celú dobu pomerne zlé vzťahy so svojimi susedmi. Tí v dôsledku maďarského ohrozenia v medzivojnovom období vytvorili tzv. Malú dohodu.

Po prvej viedenskej arbitráži v roku 1938 štát získal časť územia južného Slovenska a Podkarpatskú Rus, oblasti so značným zastúpením maďarského etnika. Neskôr Hitler presvedčil Rumunsko, nech prenechá Maďarsku aj časť Transylvánie. Počas druhej svetovej vojny spolupráca s Nemeckom prerástla do vojenského spojenectva. Pripojila sa k nacistickému vpádu do Juhoslávie i ZSSR. 12. januára 1943 bola v oblasti Voroneže zničená podstatná časť maďarských vojsk pôsobiacich na teritóriu Sovietskeho zväzu. Vojna a najmä jej negatívne dôsledky spôsobili odpor medzi obyvateľstvom a Horthy začal v roku 1944 tajne hľadať spôsob rokovania o prímerí so Spojencami. 19. marca 1944 bolo preto Maďarské kráľovstvo okupované nemeckými vojskami. Po obsadení nacistami došlo k deportáciám Židov do koncentračných táborov.

V októbri 1944 bol Horthy pre pokus o ďalšie rokovanie o mieri so spojencami zatknutý nacistami, na jeho miesto bol dosadený vodca radikálnej fašistickej strany Šípové kríže F. Szálasi. Sovieti, ktorí vstúpili do Maďarského kráľovstva z východu v noci z 21. na 22. decembra 1944 vytvorili v Debrecíne komunistickú vládu. V štáte existovalo aj protinacistické partizánske hnutie. Po vojne sa moci v štáte chopili komunisti.

• Maďarsko
• Miklós Horthy
• Bitka o Budapešť
• Druhá svetová vojna