Slovenská republika rád

Vyhlásenie SRR v Prešove

Pamätník SRR v Prešove

V priebehu intervenčnej vojny proti Maďarskej republike rád (ďalej MRR), ktorej sa zúčastnila aj československá armáda, prešla maďarská Červená armáda do protiútoku a prechodne obsadila časť východného a južného Slovenska, kde pod jej záštitou a podľa vzoru MRR prevzal moc miestny proletariát. Maďarská armáda vytlačila slabé a neskúsené česko-slovenské vojenské jednotky (ktorým velil taliansky generál Piccione) a 30. mája 1919 vstúpila do Lučenca, 2. júna do Nových Zámkov, 6. júna do Košíc, až obsadila takmer dve tretiny vtedajšieho Slovenska. 16. júna 1919 bola v Prešove vyhlásená Slovenská republika rád (ďalej SRR). Stalo sa tak na verejnom zhromaždení na Hlavnej ulici pred radnicou. Boli vytvorené ústredné orgány SRR: Revolučný výkonný výbor a Revolučná vládna rada (išlo vlastne o vládu) na čele s českým revolucionárom Antonínom Janouškom.

Prakticky išlo o odtrhnutie Slovenska od českých krajín, ktoré zhodou okolností proklamoval najvyšší slovenský predstaviteľ po česky:

„Dnešním dnem vyhlásil proletariát na Slovensku republiku rad; ujmuli jsme se moci, opírajíce se o dělníctvo a ozbrojenou radu proletariátu.“

Vláda SRR vydala výnos o zospoločenštení výrobných prostriedkov, znárodnení tovární nad 20 pracovníkov, veľkostatkov a peňažných ústavov. Vypracovala plán na vytvorenie nových výrobných vzťahov v poľnohospodárstve, zastavila činnosť normálnych súdov a nahradila ich „revolučnými tribunálmi“, zoštátnila školy, zriadila slovenskú „Červenú armádu“ a bezpečnostný zbor „Červenú stráž“. Pre krátkosť trvania SRR sa však tieto komunistické opatrenia nemohli uskutočniť. Existencia SRR bola zviazaná s osudom MRR. Cieľom SRR a MRR bolo zjednotenie a vznik komunistického znovuobnoveného Uhorska. Béla Kun vo svojom prejave v Košiciach dňa 10. júna 1919 povedal:

„My boľševici sme za integritu Uhorska. Nijaká zmena hraníc nás neuspokojí, my chceme Uhorsko celé.“

Ustanovenie SRR bolo prvým pokusom o vytvorenie štátu diktatúry proletariátu na území Slovenska. [2]

Vyhláseniu Slovenskej republiky rád (SRR) predchádzalo zriadenie boľševického režimu podľa ruského vzoru na konci marca 1919 v Maďarsku. Československo a Rumunsko, presúvajúce svoje vojská na novostanovenej hranici, sa rozhodli zakročiť proti maďarským boľševikom. Rumunsko začalo vojenské operácie 16. apríla, Československo potom 27. apríla 1919. Svoju úlohu zohral aj strach pred šírením boľševickej revolúcie, pretože republiky rád nevznikali len v Maďarsku, ale aj na mnohých miestach Nemecka; v samotnej Viedni došlo v apríli 1919 k anarchistickému povstaniu.

Maďarská Červená armáda začala útok na postupujúce československé jednotky a podarilo sa jej obsadiť veľkú časť južného a východného Slovenska. V snahe stabilizovať situáciu a uchytiť sa na Slovensku bola vyhlásená bábková Slovenská republika rád, ktorá mala zahnať obavy veľkej časti slovenskej populácie, ktorá sa k týmto pokusom stavala odmietavo, pretože v tom oprávnene videla iba snahu o obnovu predvojnového Uhorska, tentoraz v červenom háve. Územie kontrolovanej SRR (poťažmo maďarskou Červenou armádou) bolo prevažne osídlené etnickými Maďarmi.

„Tento útvar síce vznikal pod rúškom šírenia komunistických a revolučných ideí, ale dá sa súčasne povedať, že to bola zásterka pre obnovenie maďarského vplyvu na Slovensku,“

uvádza historik Jaroslav Šebek.

1. čs. delostrelecký pluk sa chystá na južné Slovensko. SRR bola vyhlásená na ľudovom zhromaždení v Prešove 16. júna 1919. Bol zvolený dočasný revolučný výbor a následne revolučná vládna rada. K SRR sa 22. júna prihlásilo ľudové zhromaždenie v Lučenci. Na čelo revolučného výboru bol zvolený Čech z Kladna Antonín Janoušek. Diktatúra proletariátu nebola realizovaná, pretože nebolo možné ani zvolať najvyšší ľudový orgán – zjazd sovietov. Aj opatrenia ekonomického charakteru mali obmedzený a dočasný charakter.

Už v čase vzniku SRR prešla rumunská a československá armáda do protiútoku. Pred hroziacou porážkou pristúpila MRR na rokovanie. Jej zástupcovia súhlasili so stiahnutím vojsk z nemaďarských území. Recipročne zase požadovali stiahnutie rumunských vojsk od Tisy na východ, ktoré rumunská armáda so súhlasom Dohody dobyla. Medzi Maďarskom a Československom bolo 24. júna vyhlásené prímerie a 29. júna bola v Bratislave uzavretá dohoda o stiahnutí maďarskej Červenej armády z územia Slovenska.

Sťahovanie jednotiek sa začalo pod dohľadom spojeneckej komisie 1. júla 1919 na demarkačnej čiare stanovenej parížskou konferenciou 12. júna 1919, ktorá zodpovedá dnešnej slovensko-maďarskej hranici. Rumunsko pokračovalo v bojoch proti Maďarskej republike rád aj naďalej a 3. augusta 1919 sa mu podarilo dobyť aj Budapešť.

Hoci vláda SRR vystupovala ako reprezentant nezávislého štátu a nadväzovala „diplomatické“ vzťahy s ďalšími republikami rád (ruskou, ukrajinskou a maďarskou), bola závislá od MRR. SRR ako bábkový štát plne kopírovala maďarské vzory – počnúc súdmi, štátnou správou, armádou a končiac výškou miezd zamestnancov. Po ústupe maďarskej Červenej armády sa tento bábkový režim de facto zrútil. Niektorí jednotlivci síce deklarovali odhodlanie pokračovať v odpore (samozrejme, ústne), ale predstavitelia SRR krátko po 1. júli sami opustili Slovensko a ešte nejaký čas fungovali v maďarskom Miškovci (Miskolc). Posledné zvyšky SRR zlikvidovali čs. jednotky 7. júla 1919.

1. http://ilonas.net/valal/srr.html
2. VIETOR, Martin. Slovenská sovietska republika : prvý pokus o nastolenie diktatúry proletariátu na území Československa. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1959.
3.  ".. support they enjoyed was based far more on their program to restore Hungary's borders than on their revolutionary agenda." The Library of Congress Country Studies – Hungarian Soviet Republic (anglicky)

• Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Vyhlásenie Slovenskej republiky rád
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovenská republika rád