Győr

Győr (historicky po slovensky Ráb, nem. Raab, lat. Arrabona, tur. Yanıkkale) je mesto v severozápadnom Maďarsku. Nachádza sa 110 km západne od Budapešti, 65 km juhovýchodne od Bratislavy a 10 km od slovenských hraníc. Je správnym mestom župy Győr-Moson-Sopron. Mesto malo zhruba do polovice 19. storočia prevažne nemeckých obyvateľov, dnes má rozlohu 17 461 ha a žije tu 131 267 obyvateľov (1. január 2011), čím je šiestym najväčším maďarským mestom. Od roku 1009 je sídlom Győrskej diecézy. Győrom preteká rieka Rába a južne od mesta vedie európska cesta E60.

Győr
mesto
Vlajka
Erb
Štát Maďarsko
Župa Rábsko-mošonsko-šopronská
Obvod (Kistérség) Győrsky
Súradnice 47°41′2″S 17°38′6″V
Rozloha 174,61 km² (17 461 ha)
Obyvateľstvo 131 267 (1. január 2011)
Hustota 751,77 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 9000–9030
KSH 25584
Wikimedia Commons: Győr
Štatistika: www.ksh.hu
Webová stránka: http://www.gyor.hu
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

História
Győr v roku 1845

Doba pred príchodom Maďarov

Okolie dnešného mesta bolo osídlené už od praveku. Archeologické nálezy vrátane pevnosti sú početné aj pre obdobie ríše rímskej. Prvými zdokumentovanými obyvateľmi tu boli Kelti, ktorí mesto pomenovali Arrabona, z čoho sa vyvinul časom aj slovenský názov Ráb. V 6. storočí územie osídlili Slovania, ktorí tu v 8. storočí koexistovali s Longobardmi a s Frankami, prichádzajúcimi z juhu. Ich komunity napadli Avari. Slovanský živel stále prevládal, aj medzi rokmi 880 a 894, kedy bolo územie súčasťou Veľkomoravskej ríše.

Kočovní Maďari sem vtrhli na prelome 9. a 10. storočia, osídlili a opravili opustenú rímsku pevnosť, najprv tu stavali stany, neskôr aj domy. V 13. storočí Győr ťažko zničili vpády Mongolov a útok českých vojsk v roku 1271.

Stredovek

O ďalších 300 rokov neskôr, keď na vtedajšie Uhorské kráľovstvo zaútočili Turci a postupovali úspešne krajinou na sever, rozhodol sa miestny vojenský veliteľ Kristóf Lambert mesto pred Osmanmi zničiť, aby im nepadlo do rúk. Od tejto doby je turecký názov pre Győr Janik Kala - spálené mesto. Po oslobodení krajiny od tureckej nadvlády bolo znovu vybudované, a to za pomoci severotalianskych architektov v renesančnom a barokovom štýle; zo starého mesta sa zachovalo len rozloženie ulíc.

Novovek

Vďaka svojej výhodnej polohe na križovatke obchodných ciest medzi dvoma centrami Rakúska, Viedňou a Budapešťou (vtedy Budínom), a zásluhou rozvoja náboženstva, remesiel a kultúry mesto prosperovalo. Roku 1627 prišli jezuiti, ktorí okrem kostola a kláštora založili školu a nastolili rekatolizáciu mesta. V roku 1743 Győr získal od cisárovnej Márie Terézie štatút slobodného kráľovského mesta. Sľubný rast spomalili tereziánske vojny o sliezske dedičstvo a zastavili ho napoleonské vojny. Rozhodujúci bol rozvoj strojárskeho priemyslu. V meste sídlil výrobca lokomotív a inej techniky, firma Rába. Výstavba železnice presunula dopravu medzi Viedňou a Budapešťou ďalej od mesta, a tak Győr nakoniec stratil na význame.

20. storočia

Počas druhej svetovej vojny, keď nacisti obsadili Maďarsko, začali sa organizovať deportácie Židov. Tí, podľa sčítania ľudu z roku 1910, do tej doby predstavovali 12,6% miestnej populácie. 13. mája 1944 tu nacisti zriadili geto. 11. a 14. júna potom boli vypravené dva vlaky, ktoré odviezli Židov z mesta i okolitých obcí do koncentračného tábora Auschwitz - Birkenau v Poľsku, čo bol najväčší nemecký vyhladzovací tábor. Počas týchto dvoch dní bolo deportovaných celkovo 5635 osôb a takmer všetci z nich zahynuli vo vyhladzovacom tábore, alebo ešte cestou v uzavretých nákladných vagónoch vlaku. Niektorým Židom bolo umožnené zostať, tí však boli zmasakrovaní 26. marca 1945, len niekoľko hodín pred oslobodením spojeneckou armádou.

V marci 1945 bol Győr tri dni bombardovaný spojeneckými lietadlami, čím zo 6000 budov v meste zostalo iba cca 200 budov, akoby zázrakom práve v historickom centre mesta. Po 2. svetovej vojne sa začala obnova mesta aj výstavbou nových, panelových sídlisk, no historické centrum pozvoľna chátralo. V meste sa vyrábali železničné vagóny, (rovnaké alebo podobné vagóny sa vyrábali aj pred vojnou a tie prevážali maďarských Židov (cca 490 tis.) do Auschwitz - Birkenau), ďalej nákladné automobily a autobusy zn. Ikarus. Od 90. rokov minulého storočia, sa postupne začalo s opravami historického stredu mesta. Győr je privádzačom M 19 napojený na diaľnicu M1 spájajúcu Viedeň s Budapešťou, E575 vedúca po štátnej ceste 14 mesto spája so Slovenskom.

Pamätihodnosti
Széchenyi tér (Széchenyiho námestie) s mariánskym stĺpom, Győr
Széchenyiho námestie s kostolom sv. Ignáca, Győr
Karmelitánsky kostol
Biskupský hrad
  • Radnica, trojosá stavba z konca 19. storočia s vežou vysokou 59 metrov
  • Vrch Káptalan - starý stred mesta, leží na sútoku riek Mošoňský Dunaj a rieky Ráby, kde stojí zďaleka viditeľný "Biskupský palác". V blízkosti je bazilika i teologická fakulta.
  • Bazilika Nanebovzatia Panny Márie - katedrála, na gotických základoch, z ktorých sa dochoval chór a južnej kaplnky; bola dostavaná tereziánska bazilika s klasicistickom priečelím z doby okolo roku 1800. Najvzácnejšia je gotická kaplnka sv. Ladislava, vybudovaná pri príležitosti sanktifikácie arpádovského kráľa Ladislava. V nej je uložené vrcholné dielo uhorského stredovekého zlatníckeho umenia a to pozlátená strieborná Herma sv. Ladislava.
  • Barokové centrum mesta - urbanistický celok meštianskych domov zo 17. - 19. storočia so starou uličnou sieťou
  • Kostol sv. Ignáca a jezuitský kláštor na Széchenyiho námestí. Jezuiti sa v meste usadili v roku 1627 a podľa vzoru rímskeho kostola jezuitov Il Gesu si postavili jednoloďovú baziliku.
  • Jezuitské gymnázium patrilo k významným strediskám vzdelanosti. Školou prešli napríklad Josef Dobrovský alebo Ľudovít Štúr.
  • Mariánsky stĺp na Széchenyiho námestí; sochu Panny Márie Immaculaty, patrónky víťazstva Rakúskej monarchie nad Turkami dal vztýčiť roku 1678 cisár Leopold I.
  • Karmelitánsky kostol (Kármelhegyi Boldogasszony templom) - neskorobaroková stavba na námestí Bécsikapu, ktorému dominuje aj socha Kisfaludy Károlyho, významného maďarského spisovateľa, básnika, dramatika a maliara.
  • Veľká synagóga je novorománska stavba s osemuholníkovým pôdorysom z 2. polovice 19. storočia.
  • Starý evanjelický kostol na Petőfiho námestí je rokokovo-klasicistická modlitebňa z rokov 1783-1785.
  • Kráľova ulica - Kiraly utca, na ktorej sa nachádza tzv.Napoleonov dom, v ktorom Napoleon strávil jednu noc po víťazstve nad uhorskou šľachtou v r. 1809.
  • Koncertná sieň Richterterem

Ekonomika mesta

V Győre sídli pobočka Audi AG (Audi Hungaria Motor Kft.) Ktorá tu prevádzkuje rozľahlú továreň, otvorenú v roku 1994. Vyrábajú sa tu športové vozidlá Audi TT, A3 Cabriolet, A3 Limousine a takisto množstvo typov benzínových motorov.

Národnostné zloženie
NárodnosťPočet[1] (2001)% (2001)
Maďari123 24195,23
ostatní a nezistení3 6212,80
Nemci9950,77
Rómovia7310,56
Chorváti3130,24
Rumuni820,06
Slováci820,06
Poliaci730,06
Ukrajinci670,05
Gréci660,05
Srbi310,02
Slovinci230,02
Číňania200,02
Arabi180,01
Rusíni170,01
Bulhari110,01
Arméni100,01
Židia80,01
Afričania30,00
Spolu129 412100,00

Osobnosti mesta

S mestom sú späté aj ďalšie osobnosti, ktoré tu pôsobili napr. teológ Izidor Guzmics (1786-1839), český filológ a historik Josef Dobrovský (1753-1829), slovenský národný buditeľ Ľudovít Štúr (1815-1856), rakúsky hudobný skladateľ Johann Georg Albrechtsberger (1736-1809) a iní.

Šport

Hlavným športovým klubom v Győri je Győri ETO Sport Club, ktorý má mnoho športových odvetví. Obľúbená je najmä hádzaná. V Győri je aj ženský hádzanársky klub, no tunajší šport sa preslávil hlavne svojím futbalovým klubom Győri ETO FC.

Partnerské mestá

Referencie
  1. Sčítanie obyvateľov Maďarskej republiky

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Győr

Externé odkazy

Zdroj
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Győr na českej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.