Uhorská revolúcia

Pojem Uhorská revolúcia (1848 – 1849)[1][2] (synonymá: Uhorská buržoázna revolúcia (1848 – 1849)[3][4], Uhorské povstanie 1848 – 1849[5]) sa v slovenčine používa málo, pretože väčšinou sa táto revolúcia uvádza len ako súčasť širších pojmov (a teda aj pod názvom) "revolúcia/revolučné roky/buržoázna revolúcia 1848-1849" v habsburskej monarchii/Európe [6][7][8].

Najmä u maďarských autorov sa často revolúcia označuje alebo doplnkovo označuje ako boj za slobodu (oslobodzovací boj). Tým vzniká názov v podobe (uhorská) revolúcia a boj za slobodu [alebo oslobodzovací boj] 1848 – 1849[9][10][11] Hodnotenie tejto revolúcie ako maďarského boja za slobodu nemaďarské národy niekedy považujú za nevhodné. [12]

Pojem Maďarská revolúcia (1848 – 1849) v slovenčine označuje spravidla len maďarskú časť revolúcie v Uhorsku, t.j. nezahŕňa povstania nemaďarských národov v Uhorsku, napríklad slovenské povstanie (pozri nižšie)[13][6][8]. Synonymné sú názvy: Maďarská buržoázna revolúcia[14] a Maďarské povstanie (1848 – 1849)[15][16].

Revolúcia v Uhorsku v rokoch 1848-49 definitívne skoncovala s feudalizmom v Uhorsku (zrušenie poddanstva, rozšírenie volebného práva atď.). Okrem toho prerástla v (neúspešnú) vojnu za nezávislosť Uhorska (fakticky najmä Maďarov) od Rakúska. Paralelne s týmto bojom Maďarov za nezávislosť od Rakúska prebiehal ozbrojený boj jednotlivých nemaďarských národností Uhorska (konkrétne Slovákov, Srbov, Chorvátov, Rumunov a Rusínov/Ukrajincov) proti Maďarom; slovenská časť tohto boja sa tradične nazýva slovenské povstanie. [17][18]

V rámci Uhorska sa vyvíjali národné hnutia (školské a jazykové) a v dôsledku prejavu maďarského nacionalizmu (uhorská šľachta sa spolu s meštianstvom a inteligenciou chceli oddeliť od Viedne - cieľom bolo vytvorenie Uhorského štátu s maďarským národným charakterom) vznikali nepokoje. Z tohto dôvodu sa rok 1848 v Uhorsku označuje z marxistického hľadiska aj ako reakčný a kontrarevolučný (revolúcia by podľa marxistického konceptu mala spieť ku internacionalizmu a triednemu boju). Už v roku 1844 po odvolaní Ľudovíta Štúra z miesta zástupcu profesora Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej odchádza z bratislavského lýcea 22 študentov a vzniká Slovenské národné hnutie - Tatrín. Študentské spolky združuje Jednota mládeže slovenskej a v roku 1845 vznikajú Slovenskje národňje novini.

13. marca 1848 vypukla revolúcia vo Viedni, keď bol odvolaný Metternich Ferdinandom V..

18. marca (lebo 15. boli iba prednesené požiadavky) 1848 schválil Uhorský snem v Bratislave tzv. Marcové zákony, ktoré ukončili feudalizmus a nastolili kapitalizmus.^{[chýba zdroj]}

11. apríla 1848 boli podpísané a vstúpili do platnosti Marcové zákony, čo znamenalo zároveň koniec absolutizmu.[19]

10. mája 1848 bol pripravený a deň na to schválený na verejnom zhromaždení v Liptovskom Mikuláši národno-revolučný a štátno-právny program Slovákov Žiadosti slovenského národa. Na Štúra, Hurbana a Hodžu bol následne vystavený zatykač a tí odišli do Čiech.[20]

2. až 12. júna 1848 sa konal v Prahe Slovanský zjazd, ktorého cieľom bolo uznanie rovnoprávnosti všetkých slovanských národov v rámci rakúskej monarchie. Počas zjazdu vypuklo v Prahe povstanie ako reakcia na útok proti generálovi Alfredovi Windischgrätzovi. Česi a Slováci sa spoločne zapojili do povstania. Následne sa Slováci presunuli do Viedne, kde pripravili revolučné vystúpenie.[21]

16. septembra 1848 bola založená Slovenská národná rada, ktorej cieľom bolo poslať na Slovensko vojenské výpravy, ktoré mali podnietiť revolučné aktivity a docieliť celonárodné povstanie.[22] - podrobnosti pozri v článku slovenské povstanie

18. septembra 1848 odišlo dobrovoľnícke zoskupenie na západné Slovensko (pod vedením hlavného dôstojníka Gloudeka). Vznikol štátny znak a 19. 9. vyhlásila Slovenská národná rada neposlušnosť Peštianskej vláde a vyzvala do celonárodného povstania.

28. septembra 1848 sa museli stiahnuť na Moravu a následne boli Štúr, Hurban a Hodža obvinení z vlastizrady.

28. septembra 1848 bol v Budíne zavraždený cisársky komisár pre Uhorsko a hlavný vojenský veliteľ gróf František Filip Lamberg, čím sa vyostrili vzťahy medzi Pešťou a Viedňou.

3. októbra 1848 cisár rozpustil Uhorský snem a vyhlásil vojnový stav. [23]

6. októbra 1848 vypuklo povstanie vo Viedni a po jeho ukončení nastúpil nový cisár František Jozef I. Následne František Palacký predložil snemu návrh na federalizáciou národov. Alfred Windischgrätz porazil maďarské revolučné sily a následne bola nastolená centralizácia. Moc bola v rukách panovníka a obmedzenie uhorského snemu. V marci 1849 sa Slovenská národná rada obrátila na cisára s novými žiadosťami s cieľom federalizácie, požiadavkami na slovenský snem, vlastný jazyk, inštitúcie a zrovnoprávnenie. [24]

20. a 26. októbra 1848 boli pri povstaní popravení študenti Viliam Šulek a Karol Holuby. [25]

14. apríla 1849 vyhlásil Uhorský snem pod vedením Lajoša Košúta nezávislosť Uhorska v rámci monarchie (deklaruje sa jednonárodné maďarské Uhorsko bez uznania práv iných národov).^{[chýba zdroj]}

13. augusta 1849 sa odohrala bitka pri Világoši, kde bojovali rakúske vojská po boku s ruskými. Následne bol maďarský odpor potlačený a viedenská vláda upevnila svoju moc centralizáciou monarchie - vznikol Bachov absolutizmus (neoabsolutizmus), ktorý skončil v roku 1859. Požiadavka federalizácie nebola uskutočnená a viedenská vláda na základe centralizácie rozpustila slovenských dobrovoľníkov.^{[chýba zdroj]}

• Maďarsko
• Uhorsko
• Dejiny Maďarska
• Rakúske cisárstvo

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Uhorská revolúcia

Zdroje k časti o vývoji v Maďarsku:

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov 1848–49-es forradalom és szabadságharc na maďarskej Wikipédii a Maďarská revoluce 1848–1849 na českej Wikipédii.