Náhorná karabašská republika
Náhorná karabašská republika (skr. NKR; cudzojazyčné názvy pozri nižšie), skrátene často Náhorný Karabach, je medzinárodne neuznaný de facto štát v juhozápadnom Azerbajdžane, z ktorého 150 000 obyvateľov je cca 95 % Arménov. Svoju nezávislosť republika vyhlásila 2. septembra 1991, ale dodnes nebola žiadnym štátom uznaná. Jadro jej územia tvorí územie bývalej sovietskej Náhornej karabašskej autonómnej oblasti Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republiky a z nej je odvodený aj jej názov. Väčšina územia je pod kontrolou špeciálnej podjednotky arménskej armády zodpovednej za NKR (formálne ide o armádu NKR), len asi 15 % územia NKR je pod kontrolou azerbajdžanskej armády.
| Náhorná karabašská republika | |||||
| |||||
| Národné motto: nie je | |||||
| Štátna hymna: Azat u ankakh Artsakh (Slobodný a nezávislý Arcach) | |||||
.svg.png.webp) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Lernayin Gharabaghi Hanrapetut’yun | ||||
| • krátky | Lernayin Gharabaghi | ||||
| Hlavné mesto | Stepanakert 39°48′ s.š. 46°45′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Stepanakert | ||||
| Úradné jazyky | arménčina | ||||
| Štátne zriadenie hlava štátu predseda vlády |
Prezidentská republika Bako Sahakyan Arayik Harutyunyan | ||||
| Vznik | 2. septembra 1991 vyhlásená nezávislosť od Azerbajdžanu | ||||
| Susedia | Azerbajdžan, Arménsko, Irán | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
11 458 km² km² km² (2,7 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2005) • sčítanie (2002) • hustota (2005) |
150 000 150 000 /km² | ||||
| Mena | arménsky dram (AMD) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+4) nepoužívaný (UTC+4) | ||||
| Internetová doména | .nkr .am | ||||
| Smerové telefónne číslo | +374 47 (+374 97 pre mobilné telefóny) | ||||
Metropolou oblasti je Stepanakert. Arménsko a Azerbajdžan vedú o toto územie dlhoročný spor, ktorý v 90. rokoch 20. storočia vyvrcholil v krvavý vojnový konflikt. V súčasnosti sa Náhorná karabašská republika nachádza pod vojenskou kontrolou Arménska.
Názov
- po azerbajdžansky: Dağlıq Qarabağ, čo doslova značí horská čierna záhrada (možno narážka na početné horské ihličnaté lesy).
- Arménsky oficiálny názov: Լեռնային Ղարաբաղի Հանրապետություն (Lernajin Gharabagh Hanrapetuťjun – Republika Náhorný Karabach), často sa používa aj historický názov Արցախ (Arcach)
- po rusky: Нагорный Карабах (Nagornyj Karabach)
Dejiny
Keď sa na začiatku 20. rokov 20. storočia v súvislosti s koncom občianskej vojny v Rusku utváral Sovietsky zväz, usilovali sa tak Arméni, ako aj Azerbajdžanci získať oblasti Nachičevan, Zangezur a Náhorný Karabach. Rozhodnutím ústredného výboru Komunistickej strany boli nakoniec Nachičevan a Náhorný Karabach v rámci vzniknutej Zakaukazskej SFSR pririeknuté Azerbajdžanu, kým Zangezur, oddeľujúci Nachičevan od zvyšku azerbajdžanského územia, sa stal súčasťou Arménska. Toto rozhodnutie, ktorým viac získal Azerbajdžan, bolo zrejme čiastočne motivované dobovou snahou nakloniť sovietskemu vplyvu Azerbajdžancom etnicky blízke Turecko.
7. júla 1923 bola v rámci Azerbajdžanu ustanovená Náhorná karabašská autonómna oblasť. V roku 1926 predstavovali Arméni 93,5 % obyvateľov Náhorného Karabachu, tento podiel sa odvtedy znižoval na 77 % v roku 1989. Od 60. rokov silneli medzi karabašskými Arménmi pocity diskriminácie a nevôle nad postupujúcou azerifikáciou krajiny.
Nevraživosť medzi obomi etnikami prerástla na konci 80. rokov až v otvorené konflikty, ktoré slabnúca sovietska moc už nebola schopná zvládnuť. V dňoch 28. a 29. februára 1988 došlo v meste Sumgait pri Baku k pogromu, ktorý si oficiálne vyžiadal životy niekoľko desiatok Arménov (neoficiálne zdroje uvádzajú omnoho viac obetí, presný počet sa však nedarí zistiť kvôli neochote azerbajdžanských úradov sprístupniť dokumenty), ďalšie vzájomné násilnosti prepukli aj inde v Azerbajdžane. Z Arménska síce Azerbajdžanci začali utekať z obáv kvôli pomste za pogromy na Arménov, neboli však fyzicky napadnutí, zranení ani zabití. Keď Azerbajdžan vyhlásil 30. augusta 1991 nezávislosť od rozpadávajúceho sa Sovietskeho zväzu, nehodlali Arméni z Náhorného Karabachu zostať naďalej jeho súčasťou a karabašské vedenie, podporované morálne i materiálne z Arménska, vyhlásilo 2. septembra 1991 nezávislosť od Azerbajdžanu. Azerbajdžanská vláda odpovedala 26. novembra zrušením karabašskej autonómie. Následné referendum usporiadané v Náhornom Karabachu 10. decembra síce azerská menšina bojkotovala, drvivá väčšina karabašských Arménov však rozhodnutie o nezávislosti podporila.
Ozbrojený konflikt (1988-1994)
V rokoch 1992 až 1994 prebiehala o Náhorný Karabach, ktorý tvorí v Azerbajdžane enklávu, oddelenú od Arménska takzvaným Lačinským koridorom, otvorená vojna medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Úspešnejší boli v boji Arméni, ktorým sa nielenže podarilo udržať Náhorný Karabach a obsadiť Lačinský koridor, ale navyše dobyli ďalšie časti azerbajdžanského územia. Keď boje 12. mája 1994 utíchli, výsledkom bolo odhadom 17 500 mŕtvych na arménskej a 25 500 na azerbajdžanskej strane, 700 000 až 1 000 000 Azerov a 300 000 Arménov bolo vyhnaných zo svojich domovov. Napríklad Šuša, kedysi druhé najväčšie mesto Náhorného Karabachu, ktoré malo ešte v roku 1989 okolo 17 000 obyvateľov, prevažne Azerov, je dnes poloprázdne, väčšina domov je trvalo neobývaná a zničená.
Ozbrojený konflikt (2020)
27. septembra 2020 sa začala Druhá Náhorno-Karabašská vojna, ktorá trvala do 10. novembra 2020. Azerbajdžan bol podporovaný Tureckom, NHR zase Arménskom. S využitím moderných vojenských technológií (najmä dronov) Azerbajdžan veľmi rýchlo obsadili južnú časť Náhorného Karabachu, pričom útočili aj zo severu a z východu. Konflikt skončil po dobytí mesta Šuša, druhého najväčšieho mesta NHR. Z tejto pozície bolo nadostrel hlavné mesto Stepankert a po získaní tohto strategického bodu bolo Arménsko a NHR vo výraznej nevýhode, preto sa rozhodli kapitulovať. Bola podpísaná trojstranná dohoda medzi Azerbajdžanom, Arménskom a Ruskom, ktorej podmienky boli aj, aby sa strany zastavili na súčasných pozíciách, a aby NHR odovzdala Azerbajdžanu časti, ktoré má pod kontrolou, ale nie sú z geografického hľadiska súčasťou Náhorno-Karabašskej plošiny. Boli to okresy Agdam, Kalibadžar a Lačin. Ďalšími podmienkami boli zabezpečenie NHR priamy kontakt s Arménsko cez Lačinský koridor, ktorý má kontrolovať ruská armáda po dobu piatich rokov. Súčasťou dohody bolo aj zabezpečenie Azerbajdžanu priamy kontakt so svojou enklávou Nachičevan cez arménske územie. Po podpísaní dohody vypukli v Jerevane mohutné protivládne demonštrácie.
Súčasnosť
██ Územie Azerbajdžanu pred konfliktom v roku 2020
██ Územie Arménska pred konfliktom v roku 2020
██ Územie Azerbajdžanu získané počas konfliktu
██ Okres Agdam: Územie, ktoré bolo podľa dohody o prímerí evakuované Arménskom do 20. novembra 2020[1][2]
██ Okres Kalbadžar: Územie, ktoré bolo podľa dohody o prímerí evakuované Arménskom do 25. novembra 2020[3]
██ Okres Lačin: Územie, ktoré bolo podľa dohody o prímerí evakuované Arménskom do 1. decembra 2020[4]
██ Územie NHR po vojne
██ Lačinský koridor kontrolovaný ruskou armádou
Súčasťou dohody o prímerí bolo aj umožnenie priameho prístupu Azerbajdžanu k svojej enkláve Nachičevan.V súčasnosti trvá medzi oboma stranami prímerie a na časti územia Náhorného Karabachu funguje Náhorná karabašská republika, od Azerbajdžanu de facto nezávislá, de iure však nikým (ani Arménskom) medzinárodne neuznaná. Náhorný Karabach používa arménsku menu a prepojenie oboch krajín výstižne ilustruje i skutočnosť, že niekdajší karabašský prezident Robert Kočarjan bol v rokoch 1998 – 2008 prezidentom Arménska. Od 9. apríla 2008 je prezidentom Arménska Serzh Sargisian.
Niekoľko medzinárodných rokovaní v posledných rokoch zatiaľ na patovej situácii nič nezmenilo. Azerbajdžan požaduje opustenie Arménmi okupovaných území, Arménsko zasa uznanie nezávislosti Náhorného Karabachu. Po vojne v roku 2020 stratila NHR veľkú časť územia, čo do značnej miery sťažilo jej fungovanie.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Náhorná karabašská republika
| Nezávislé štáty |
|  |
|---|---|---|
| Ostatné územia | ||
| Sporné územia | ||
Poznámky: ¹ Štáty a územia ležiace v Ázii, kultúrne a historicky patriace do Európy • ² Štáty a územia ležiace časťou svojho územia v Ázii | ||
- Nagorno-Karabakh: Azeri army enters first territory ceded by Armenia [online]. Deutsche Welle, 20 November 2020. Dostupné online.
- Azerbaijan enters Nagorno-Karabakh district after peace deal [online]. Al Jazeera, 20 November 2020. Dostupné online.
- Azerbaijani Forces Reclaim Second District From Armenians Under Nagorno-Karabakh Truce [online]. Radio Free Europe/Radio Liberty, 25 November 2020. Dostupné online. (po anglicky)
- Azerbaijani Forces Enter Third District Under Nagorno-Karabakh Truce [online]. Radio Free Europe/Radio Liberty, 1 December 2020. Dostupné online. (po anglicky)