Krieda (geochronologická jednotka)

V alpskej oblasti, kde existoval už podstatne rozčlenený sedimentačný pokračovala sedimentácia vápencov ale aj hlbokovodných sedimentov. V oblasti piemontského trógu prešla sedimentácia na flyšový vývoj, vznikali tzv. shistes lustrés. Neskôr začal vznikať flyš aj v penniniku, helvetiku aj ultrahelvetiku. V priebehu kriedy bola vynorená Briançonnaiská kordiliéra.

Vo Východných Alpách došlo vo vrchnej kriede k odlepeniu príkrovov oberostalpinu z oblasti stlačenia Periadriatickej línie. Tieto pohyby boli odrazom mediteránnej fázy alpínskej orogenézy. V penniniku Východných Álp sa usadzovali bündnerské bridlice, čo je ekvivalent shistes lustrés.

Manínska tiesňava, tvorená kriedovými vápencami

Na Slovensku sa v počas kriedy nachádzalo more uzatvárajúcej sa tethýdy. Jeho hĺbka značne kolísala, takže možno nájsť plytkovodné, aj hlbokomorské vápence. Obdobie kriedy na území Slovenska po sebe zanechalo niekoľko masívnych súvrství vápencov a slieňovcov, hlavne v bradlovom a flyšovom pásme, kde došlo k veľkému prehĺbeniu.

Na južnej strane Západných Karpát v oblasti silicika sa naopak nachádzala súš. V oblasti tatrika a fatrika sa v priebehu kriedy zmenila vápencová a slieňová sedimentácia za flyšovú. V albe až cenomane (pred senónom) sa sedimentácia skončila a došlo k rýchlemu k presunu subtatranských príkrovov (fatrikum a hronikum) čo zodpovedá mediteránnej fáze. Ich presun trval len asi milión rokov. Sedimenty vrchnej kriedy nasadali na príkrovové jednotky diskordantne.

V bradlovom pásme okrem vápencov, ktoré sú ešte súčasťou bradiel a slieňov sedimentovali aj tzv. upohlavské zlepence, zdroj ich klastov je dodnes predmetom debát. Podľa niektorých názorov bola ich zdrojom dnes už neexistujúca pieninská kordiliéra tvoriaca akrečný klin, ktorý bol vynorený v oblasti klapskej jednotky, iní predpokladajú pôvod klastov v oblasti nesenej na čele fatrika.

V Severnej Amerike sa uzatvorilo vnútrozemské more, tzv. Western Interior Seaway. Na západe súčasných Spojených štátov prebiehala Sevierská a Laramská fáza vrásnenia, ktoré vytvorili Skalnaté vrchy. V oblasti Mexického zálivu na území dnešného Texasu a Mexika sú na kriedové vrstvy viazané významné ložiska ropy.

V kriede sa začínajú rozširovať krytosemenné rastliny, ale dominanciu získavajú až ku jej koncu (počas kampane). Ich vývoj je závislý od vývoja hmyzu (prevažne od vývoja včiel) a naopak, takže tieto dve skupiny sa navzájom ovplyvnili vo vývoji. Z druhov, ktoré existujú aj v súčasnosti sú to napr. magnólie a platany. Z nahosemenných rastlín sa pomerne dobre darí píniám, ktoré sa zachovali až dodnes, ale niektoré rody však zanikajú (napr. Bennettitales).

Fosilizovaná schránka amonita Asteroceras obtusum z Dorsetu v Anglicku

Dominantnou živočíšnou skupinou v kriede zostali dinosaury, ktorých nadvláda trvala počas celých druhohôr. Rozšírili sa vo všetkých prostrediach – na súši, vo vode, aj vo vzduchu. Z kriedy sú najlepšie známe tyrannosaury alebo triceratopsy, operené celurosaury (napr. Microraptor), prechodné druhy medzi plazmi a vtákmi. V kriede tiež nastala explozívna diverzifikácia hmyzích druhov, vyvíjali sa mravce, termity, motýle, kobylky, osy a včely. Cicavce boli stále menšinovým zástupcom kriedovej fauny.

V kriedových moriach boli bežné žraloky, raje a morské jaštery ichtyosaury (rozšírené na začiatku kriedy), plesiosaury (rozšírené počas celej periódy) a mosasaury (rozšírené na konci kriedy). Z morských bezstavovcov to boli hlavonožce – amonity (zvyšky ich schránok sa dajú vidieť napr. vo vápencovom obklade budovy hlavnej pošty v Bratislave) a belemnity. Typické boli tiež lastúrniky tzv. rudisty, ktoré žili prisadnutým spôsobom.

Na konci kriedy došlo k masívnemu vymieraniu živých foriem. Najviac postihnuté boli morské organizmy (pravdepodobne až 95 % všetkých druhov). Úplne vymizli amonity, belemnity a viacero druhov foraminifer. Taktiež zmizli všetky dinosaury, čo uvoľnilo miesto pre krátku nadvládu vtákov na začiatku treťohôr.