Rómovia

Rómovia z Otomanskej ríše

Róm zo španielskych Pyrenejí

Indický pôvod Rómov bol objavený až na konci 18. storočia na základe jazykového porovnania medzi rómčinou a indickými jazykmi.[13] Všeobecne známa je historka o maďarskom študentovi kalvínskej teológie Stefanovi Vályim , ktorý sa v Leydene stretol s indickými (malabarskými) študentami. Tí mu svojím výzorom a jazykom pripomínali Rómov z okolia Komárna, preto mu napadlo porovnať ich jazyk s rómčinou. Zapísal si od nich tisíc slov aj s ich významom. Veľká väčšina slov sa zhodovala a Rómovia správne určili ich význam. V časopise Wiener Anzeigen bola o tom publikovaná správa v roku 1763. Ako anekdotu uviedol túto zmienku aj Samuel Augustin[14] no na jej základe usúdil, že Rómovia pochádzajú z juhozápadnej Indie.[13] Vedecké základy romistiky položili nemeckí indológovia J. CH. Rüdiger a H. M. G. Grellmann, ktorí predpoklad o indickom pôvode rómskeho jazyka, a tým aj samotných Rómov, overili metódou komparatívnej lingvistiky. Neskoršia jazykoveda vo svojom výskume tento pôvod lokalizovala a spresňovala vo viacerých indických spoločenstvách, sledovala migračné prúdy Rómov pri ich postupe na európsky kontinent.[13]

Za najstaršiu písomnú zmienku o Rómoch v Európe sa považuje záznam z roku 1068 v gruzínskom spise Život svätého Juraja Athoského, autorom ktorého je jeho žiak Juraj Hucesmonazoni (Malý) v monastieri Iviron na svätej hore Athos na polostrove Chalkidiki v Grécku. V rukopise opisuje príhodu na dvore byzantského cisára Konštantína Monomacha, ktorý si v roku 1050 povolal do Konštantínopolu skupinu "čarodejníkov", aby kúzlami zničili dravé šelmy v jeho poľovných revíroch. Pisateľ ich označil termínom Adsincani. Na území dnešného Grécka sa zdržiavali početnejšie skupiny ešte v priebehu 13. – 14. storočia – na ostrove Kréta a v okolí mesta Modona na Peloponéze. Od roku 1386 až do 18. storočia existoval na ostrove Korfu "Baronát Cigánov", kde museli miestni Rómovia pravidelne odovzdávať predpísané dávky (peniaze a hydinu) správcovi ostrova. O pôvode Rómov vedci a mnohí iní bádatelia vedú dlhoročné spory. Dokonca sa objavil názor, že Rómovia sú Židia zo Samárie a sú ľuďmi severného Izraelského Kráľovstva. Rómovia sa údajne dostali do Indie len v roku 128 (pred Kristom), a to pomocou bielych Hunov, Heftalitov, a potom žili v oblasti Uttarpradéš. V nedávnej minulosti vedci v americkom žurnále Current Biology uverejnili vedeckú štúdiu o tom, že Rómovia, ktorí predstavujú najväčšiu národnostnú menšinu Európy, prišli pred 1500 rokmi zo severozápadnej Indie. V slovenskej literatúre sa ustálil názor, že na základe súčasných etnografických, lingvistických a antropometrických poznatkov pochádzajú zo strednej časti Prednej Indie. Preto za vlasť Cigánov, Rómov je potrebné pokladať strednú Indiu. Ich predkovia mali, pravdepodobne, pochádzať zo stredoindických kmeňov – Domov, ktorí žili v nehostinných oblastiach Rádžastánu a Biháru. [12] Pravlasť Rómov – India sa vyznačovala kastovným spoločenstvom, kde prevládala skôr identita podľa začlenenia do kást, nie identita etnická. Vyššie postavené (v Indii to boli brahmani, kšatrijovia, vajšjovia) sa nesmeli stýkať so spoločensky podriadenými a nižšie postavenými kastami. Štvrtú kastu vytvárali v pravlasti Rómov šúdrovia (nositelia nečistých povolaní). Povinnosťou predkov Rómov (Dómov) v Indii bolo vykonávanie nečistých prác, odpratávať nečistoty, robiť katov, pripravovať drevo na spaľovanie mŕtvych a pod. Z remesiel sa šúdrovia živili iba kováčstvom, slúžili ako pomocníci pri ťažných zvieratách a zabávali bohatých hudbou, spevom, tancom. Identita európskych Rómov sa od ich príchodu na tento kontinent v priebehu desiatich storočí menila, avšak spätosť so znakmi kultúry z ich pravlasti sa objavuje dodnes, aj napriek adaptačným, asimilačným i integračným vplyvom majoritných kultúr z území, ktorými Rómovia prechádzali resp., kde sa trvale usídlili.

Rómovia putovali do Európy dvomi cestami cez Irán, Arménsko, Grécko a krajiny terajšej strednej Európy a druhá cesta viedla cez Sýriu, Egypt a severnú Afriku do Španielska a ďalej do Západnej Európy. Dôvod ich odchodu z Indie je neistý (mohlo ísť o hladomor, vojny, prenikajúci islam alebo nízky sociálny status tzv. nedotknuteľných, pôvodne nazývaných varnášrama) .

Rómovia v roku 1910 v nemeckom Württembergu

Francúzska rómska rodina

Rómske etnikum žijúce v Európe je veľmi heterogénne.

• Najväčšia rôznorodosť rómskych skupín je na Balkáne. Žijú tu moslimovia Xoraxane Roma (Chorachane – Khorane – korán) a kresťania Dasikane Roma (das – kresťan po rómsky) Väčšina z nich hovorí turecky prípadne turecky a rómsky a vyhlasujú sa, prevažne v Bulharsku a východnom Macedónsku, za Turkov. V Kosove a západnom Macedónsku sa stotožňujú s Albáncami. Za Albáncov sa považujú aj albánsky hovoriaci Aškali žijúci v krajinách bývalej Juhoslávie.
• V Rumunsku Vatraši sa hlásia k rumunskej národnosti. V Rumunsku je tiež veľa iných skupín, ktoré sú potomkami tzv. Leyašov. Veľkú komunitu majú Rudári, ale len veľmi málo z nich hovorí po rómsky. V Dobrudži sú moslimskí Rómovia. Veľmi veľa Rumungrov je v Sedmohradsku.
• Menej Rómov patrí do skupín, ktoré najčastejšie prichádzali do týchto krajín v čase „veľkej Kalderašskej invázie“ (prebiehala od polovice 19. a prvej polovici 20. storočia). V súčasnosti žijú najmä v Bulharsku a Srbsku. Tieto komunity sa často spoločne označujú spoločným názvom Kalderaši prípadne Katunári. Rozdeľujú na rôzne podskupiny.

Rómsky španielsky toreador

Španielski Rómovia

• Rudári žijú po celom balkánskom polostrove. Nazývajú sa tiež Kopaniari, Korytári, Vlaši, Karavlaši.

Etnicita Rómov v susedných krajinách

• V Česku žijú Rómovia, ktorí sa sem presťahovali zo Slovenska a najmä z jeho východnej časti.

Rómska osada niekde na juhu Slovenska na začiatku 20. storočia.

• V Maďarsku žijú v prevažnej väčšine Rumungri. Rozprávajú prevažne po maďarsky. Len malé množstvo rómsky hovoriacich Rumungrov žije vo východnom Maďarsku. Žije tu aj menšie množstvo olašských Rómov. Maďarsko je tiež domovom komunity Boyaša, ktorá sa zhoduje s Rudármi na Balkáne.

Rómska rodina počas Prvej svetovej vojny

• V Poľsku žijú bývalí nomádi Polska Roma. Ich komunity zahŕňajú tiež skupiny príbuzné s Xaladitka Roma žijúcimi blízko hraníc s bývalým Sovietskym zväzom a Sasitka Roma, ktoré žijú pozdĺž bývalej pruskej hranice. Bergitka Roma žijú pozdĺž slovensko-poľskej hranice. Po celom území sú roztrúsené skupiny Kalderara a Lovara. V nedávnych rokoch pricestovalo do Poľska veľa Rómov zo Sedmohradska.
• V Litve a Bielorusku žijú Polska Roma a Litovska Roma.
• V Lotyšsku, Litve a Estónsku žijú Lotfika Roma. Sú rozdelení na Kurzemnyeki, Vidzemnyeki a Laloro (estónski Rómovia).
• Servi alebo Servuria sa usadili vo východnej Ukrajine a v južnej časti Ruska. Na Ukrajine žije ešte veľa Vlaxuria Roma, ktorí patria do starovalašskej dialektovej skupiny. Kishinyovci, označovaní tiež ako moldavskí Rómovia, žijú na južnej Ukrajine a v južnom Rusku. Servitka Roma a Rumungri, z ktorých niektorí rozprávajú po maďarsky, sú už dlho usadení na Zakarpatskej Ukrajine. Žijú tam tiež Besarabi a Lingurara, ktorí sa nachádzajú aj v Rusku a Moldavsku. Arménsky hovoriacich Bosha a Karachi z Azerbajdžanu môžeme nájsť predovšetkým vo veľkých mestách.

Úplná kategorizácia diferencovaných rómskych skupín je však mimoriadne komplikovaným problémom, ktorý nebol doposiaľ jednoznačne uzavretý.

Rómsky jazyk

Za dôležitý faktor sa pokladá výskum ich jazyka. Dlhú dobu sa vychádzalo z toho, že rómčina sa vyvinula zo sanskrtu. Pomocou porovnávacej lingvistiky sa však dospelo k názoru, že jazyk Rómov pochádza z jedného severozápadného dialektu starej hinduštiny. Rómčina je tvorená tromi vrstvami. V prvej sú indické výrazy, v druhej sa objavujú slová prevzaté z jazykov krajín cez ktoré putovali do Európy (podľa týchto slov sa dajú určiť krajiny cez ktoré putovali) a tretiu rovinu tvoria slová prevzaté z jazykov krajín, v ktorých sa natrvalo usadili. Donedávna bola rómčina jazykom uzavretej etnickej skupiny, ale v poslednom období sa jej dostáva veľa pozornosti v medzinárodnom priestore. Rómskemu jazyku venujú vedci na celom svete rozsiahle úvahy, výskumy a vedecké práce. Rómčina má veľmi veľa dialektov.[16] Na základe dialektometrických výskumov a sociologických údajov dospela lingvistická sekcia (Centre de recherches tsiganes) pri Univerzite René Descarta v Paríži (teraz Université de Paris) k nasledujúcemu deleniu Rómov:

Rómska koliba

Rómčina v pravom zmysle slova, ktorou hovorí väčšina Rómov na celom svete, sa dá rozdeliť do troch základných dialektických skupín:

• skupina balkánsko-karpatsko-baltská,
• skupina gubertsko-cerharská, ktorou sa hovorí výhradne na Balkáne,
• skupina kalderašsko-lovárska, ktorá je zemepisne najrozšírenejšia – od Uralu až po Kaliforniu a Buenos Aires.

Nemeckí Sintiovia v roku 2009

Existuje skupina sinto-maňušských dialektov, ktorá sa kedysi oddelila od karpatskej a baltskej podskupiny a obsahuje veľký podiel výpožičiek z germánskych jazykov. Rómovia hovoriaci týmto dialektom sa nachádzajú najmä v Nemecku a Rakúsku. Sú aj lokálne dialekty iných jazykov obsahujúce určitý podiel rómskych slov, hovoria nimi tie skupiny Rómov, ktoré v dôsledku asimilačných snáh stratili svoj vlastný jazyk. Tieto dialekty sú úplne nezrozumiteľné pre ostatné rómske skupiny.[17] Na Slovensku lingvisti ich dialekt rozdeľujú na východoslovenský, stredoslovenský a západoslovenský. Osobitný dialekt predstavuje olašský. Hovorí nim približne 5 – 10% Rómov na Slovensku. V slovnej zásobe majú veľa rumunských slov a preto mu neolašskí Rómovia – Rumungri nerozumejú. Nárečia Rómov z juhu Slovenska majú veľa maďarských slov, ktorými Rómovia nahrádzajú moderné pojmy či abstraktné alebo technické výrazy.[16]

• Do strednej Európy putovali Rómovia po skupinkách a prúdoch z Balkánskeho polostrova v 12. a 13. storočí. Maďarský historik Gustáv Wenzel tvrdí, že prvých Rómov priviedol na územie vtedajšieho Uhorska Ondrej II. ako otrokov, keď sa v roku 1219 vrátil z nevydarenej križiackej výpravy. Existenciu Rómov dokladá aj obdobie vlády Ladislava IV. (1272 – 1290), ale miesto ich pobytu nie je lokalizované.[4]
• Na Slovensku sa o nich zmieňuje spišskonovoveský richtár Ján Knuch pri opise majerov v roku 1322, kde uvádza, že sa potulujú po okolitých lesoch. V rokoch 1377 a 1381 sa spomínajú aj v Zemplínskej župe, kde pracovali ako pomocní remeselníci, ale mnohí putovali po krajine, žobrali a živili sa krádežami. Spiš bol prvou oblasťou na Slovensku, kde sa natrvalo usadzovali. Najmä pod Spišským hradom, kde vykonávali rôzne pomocné práce. Boli známi ako hudobníci v službách šľachty.[12]
• Rómovia kočovali po Európe. Jedna z mnohých skupín prechádzala cez územie vtedajšieho Horného Uhorska (Slovenska). Na jej čele stál rómsky kráľ Sindel a vojvodovia Panuel, Michal a Ondrej. Cisár Žigmund Luxemburský im dal odporúčajúci list, ktorým sa mohli preukazovať a ktorý im zaručoval dobré zaobchádzanie. V roku 1417 sa táto tristočlenná skupina vydala z Budína do Košíc, potom cez Levice južným Slovensko do Bratislavy, kde sa rozdelila na niekoľko častí. Cisár Žigmund Luxemburský počas pobytu v Spišskom Podhradí, na žiadosť vajdu Ladislava, vydal 17. apríla 1423 ochrannú listinu, ktorá členom tejto skupiny dávala právo usadiť sa v ktorejkoľvek obci na Spiši. Neskôr aj panovník Vladislav II. Jagelovský vydal v rokoch 1492 a 1496 listiny pre skupinu Rómov Tomáša Polgára, na základe ktorých mohlo 25 rómskych kováčov vykonávať svoje remeslo, kde chceli. Táto skupina vyrábala náboje do muškiet, delové gule a inú výzbroj. Rómovia mali veľmi vlažný postoj ku kresťanstvu, preto európske obyvateľstvo radikálne zmenilo k nim dovtedy zhovievavý postoj. Stalo sa to potom, ako ich po roku 1427 parížsky arcibiskup exkomunikoval z cirkvi.[4] (V roku 1476 vydal podobnú listinu aj Matej Korvín.[6])
• Z konca 15. storočia sa zachovali správy o Rómoch, ktorí sa živili lúpežami v okolí Bardejova. Zemepáni ich využívali na bojové úlohy. Napríklad v roku 1557 sa asi 1000 Rómov zúčastnilo na obrane hradu Veľká Ida pri Košiciach. To svedčí o veľkej skupine Rómov, ktorí žili v okolí Košíc.[18] V roku 1563 dostali Rómovia usadení v Liptovskom Hrádku povolenie kovať pre gazdov náradie, ako klince, motyky, sekery, vidly a halapartne. Podľa súpisu Rómov v Liptove je známe, že v roku 1561 v tomto regióne žilo usadlým spôsobom života 96 rómskych rodín.[4]

Maďarskí Rómovia

• Rómovia mali v strednej a západnej Európe zlú povesť. V roku 1538 sa moravské stavy uzniesli, aby do dvoch týždňov všetci Cigáni opustili krajinu, a to sa opakovalo v rokoch 1539, 1549, 1550,1575,1579 a 1580. Leopold I. 21. apríla 1688 nariadil vyhnať Cigánov zo zeme a ediktom z roku 1697 ich postavil mimo zákon. Karol VI. (otec Márie Terézie) zákonom z 20. júna 1721 prikázal zabíjať aj ich ženy, cigánske deti mali byť vychovávané v špitáloch.[12]
• Prenasledovanie Rómov v západnej Európe a tvrdá protirómska legislatíva spôsobili, že v priebehu 16. a 17. storočia prichádzali na územie Uhorska veľké skupiny Rómov. Mestá sa tomu bránili a vydávali rôzne nariadenia, ktorými chceli zabrániť kočovníkom bývať pri mestách. Napríklad banské mestá zaviedli špeciálne zákazy, ktoré sa týkali cudzích prišelcov. Domácim rómskym vajdom a ich skupinám za rôzne odmeny vydávali zemepáni ochranné listiny, ktoré im umožňovali pohybovať sa v rámci panstva a povoľovali vykonávať rôzne remeselnícke práce. Takéto listiny mali Rómovia v okolí zvolenského, trenčianskeho a trebišovského panstva.[19] Skupiny rómskych kováčov, hudobníkov a iných remeselníkov sa ku koncu 17. storočia vyskytovali aj na iných panstvách a pri takmer všetkých našich mestách a mestečkách, lebo ich služby boli žiadané.[20]
• O zakladaní rómskych osád na našom území v 18. storočí i skôr svedčí nepublikovaný prieskum Národopisného ústavu SAV zo začiatku 50. rokov 20 storočia. Okrem iných otázok zisťoval aj obdobie vzniku rómskej osady v obci. Z prieskumu vyplynulo, že na základe dochovaných listín možno dokumentovať, že Rómovia sa natrvalo usadili v roku 1700 v Šuranoch, Veľkých Kapušanoch, 1719 v Gelnici, 1750 v Starej Ľubovni, 1754 v Šali, 1770 v Rožňave, 1782 v Komárne. V okrese Kežmarok žili Rómovia vtedy v 17 obciach a usadzovali sa v nich v rokoch 1650 až 1880, v osadách okresu Stará Ľubovňa sa usadili v rokoch 1750 - 1800, v okrese Gelnica v obci Žakarovce od roku 1757, Švedlár od 1719, Mníšek nad Hnilcom od 1780, v ostatných obciach od 19. storočia. V okrese Veľké Kapušany sa usadzovali Rómovia od roku 1700, v obciach Pavlovce nad Uhom, Veľké Slemence. Okres Svidník uviedol, že „Rómovia žijú od nepamäti“ v obciach Miroľa, Krajná Poľana, Nižný Komárnik, Krajná Bystrá, Ladomirová, Hunkovce, Šemetkovce. Naopak, najpresnejšie informácie o vzniku rómskych osád poskytol okres Rožňava, kde v obciach vtedajšej Gemerskej stolice sa Rómovia usadzovali nasledovne: obec Gočovo od roku 1731, Kunová Teplica 1731, Kobeliarovo 1731, Betliar, Čučma, Čierna Lehota, Dobšiná, Hanková, Jovice, Krušná, Krásnohorská Dlhá Lúka, Krásnohorské Podhradie, Koceľovce, Lipovník, Pašková, Plešivec a Rožňava všetky uviedli od roku 1770, Silica 1775, Slanec 1820, Honce 1830 atď.[21]

Rómsky kočovný voz

• Osvietenstvo bolo k Rómom vľúdnejšie. V roku 1723 bola v Bratislave založená uhorská Kráľovská miestodržiteľská rada (KMR), ktorej cieľom bolo, okrem iného, natrvalo usadiť Rómov a zapojiť ich do hospodárskeho života. Mali zanechať kočovný život, mali zakázané chovať kone a obchodovať s nimi, museli sa odevom prispôsobiť k ostatnému obyvateľstvu, pracovať na pôde, prijať kresťanské mená, deti im mali byť odoberané a dávané na výchovu a do služby k sedliakom. Cisárovná Mária Terézia sa pokúsila o asimiláciu Rómov. V roku 1761 vydala príkazy na rýchlejšiu asimiláciu s poddanými. Mala zaniknúť funkcia vajdu, Rómovia mali podliehať miestnym richtárom a nesmeli sa nazývať Cigánmi ale "Novosedliakmi" (Neubauer) a "Novomaďarmi“ (Uj – Magyar), zakazovalo sa používanie ich vlastného jazyka, uzatváranie vzájomných manželstiev, mali stavať svoje obydlia medzi ostatnými poddanými, mali byť prinútení k roľníctvu.[22] [23] V zostrenej forme ich zopakovala v roku 1773, teda rok po dokončení Tereziánskeho urbára. Vtedy bola stanovená podmienka, podľa ktorej rómske ženy museli preukázať, že dokážu viesť domácnosť a rómski muži dokážu uživiť rodinu. Rómske deti sa odoberali nehodným rodičom a posielali na prevýchovu do rodín pestúnov, ktorí dostávali finančnú protihodnotu za katolícku výchovu smerujúcu k získaniu praktických zručností.[22] Napriek neustálemu tlaku na pripútanie Rómov k pôde a roľníckej práci, vytvorili Rómovia v celom Uhorsku do roku 1782 spolu iba 77 a pol sedliackych usadlostí.[21] Rómovia žili v 18. storočí v rámci rakúsko-uhorskej monarchie hlavne v Uhorsku. Podľa odhadov ich bolo okolo 70-tisíc, časť z nich usadená.[22] Významným spôsobom k reformám prispel Samuel Augustiny ab Hortis.Tento Nemec, ktorý sa narodil vo Veľkej Lomnici a pôsobil ako evanjelický pastor na Spiši. V roku 1775 začal vo viedenských novinách Wiener Anzeigen anonymne vydávať články o Rómoch. V priebehu rokov bolo článkov okolo štyridsať a poskytli prvý ucelený pohľad na Rómov.[22] Ako kniha s názvom Zigeuner in Ungarn vyšli v roku 1775 a do slovenčiny boli preložené v roku 1995.[14]
• V snahách Márie Terézie pokračoval Jozef II., ktorý sa usiloval z kočovných Cigánov urobiť roľníkov. Výsledky nesplnili očakávania. Snahy o reguláciu Rómov v Uhorsku skončili v podstate smrťou Jozefa II. Na začiatku 19. storočia sa len sporadicky objavovali nariadenia o usadzovaní sa Rómov. Počet Rómov v Uhorsku ďalej rástol a úrady sa snažili o obmedzovanie ich voľného pohybu. Preto sa objavovali návrhy na zákaz ich obchodovania s koňmi, na preverovanie domovskej príslušnosti a usadenia na stálom mieste, na zaškoľovanie rómskych detí (pričom sa vyskytli ojedinelé a krátkodobé prípady existencie rómskych škôl), na umožnenie získania a vykonávania živnosti a pod.
• V roku 1854 bolo vydané nariadenie č. 357 o predložení znaleckej správy so všetkými štatistickými údajmi o situácii Rómov v krajine, ale jeho realizácia nebola veľmi úspešná. V polovici 19. storočia vo Valašsku a Moldavsku (v rokoch 1855-1856) bolo zrušené otroctvo a oslobodení Rómovia húfne putovali na naše územie. Po čase, vidiac, že ani tu nemôžu slobodne podľa svojich predstáv žiť, sa vracali späť na Balkán. Videli, že na Slovensku bolo dosť domácich spracovateľov kovov. Časť rumunských korytárov pravdepodobne cez Podkarpatskú Rus prišla na východné Slovensko a tu sa „usadila“ vo viacerých obciach. Predovšetkým potulní Rómovia pútali pozornosť v súvislosti so zákonmi o postrku (zák.č. 88/1871 a zák. č. 9389/1885) a nadobúdaní domovskej príslušnosti. V súvislosti s obávaným i „reálnym“ prílivom balkánskych Rómov na naše územie sa spresňovali a upravovali zákony o štátnom občianstve a domovskom práve. Išlo o uhorské zákony z rokov 1876, 1879, 1886.

Rómska rodina z konca 19. storočia v Čechách

• Po vydaní protirómskeho výnosu v Rakúsku z roku 1888, ktorého zmyslom bolo zbaviť sa všetkých kočovných Rómov už na hraniciach „znepríjemňovaním ich života, aby sami odišli“, bol prijatý aj zákon č. 222/1896, ktorý stanovil podmienky, za ktorých mohol byť Róm explicitne prijatý do zväzku niektorej obce a nadobudnúť tak domovskú príslušnosť. Na rozdiel od Uhorska sa domovská príslušnosť v rakúskej časti monarchie evidovala, a to prinieslo obrovské problémy po vzniku Prvej ČSR na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi súvisiace s tým či si Rómovia môžu nárokovať štátne občianstvo.

Rómski muzikanti

• Ako výsledok i dovŕšenie regulačných snáh osvietenských panovníkov a nasledujúceho vývoja v 19. storočí a postupného ďalšieho usadzovania sa Rómov, možno chápať vykonanie celouhorského súpisu Rómov z roku 1893, ktorý bol definitívne spracovaný a publikovaný v roku 1895. Podľa uvedeného súpisu žili Rómovia usadene v 7 220 obciach Uhorska (zo všetkých 12 693 obcí). V 52 percentách žili usadení Rómovia mimo obce, v 40 percentách obcí žili rozptýlení v obci a v 8 percentách obcí žili aj mimo obcí aj v rámci nich. Integrovať sa do majoritnej spoločnosti sa im nepodarilo. Ešte na konci 19. storočia sa na Slovensku vyše 4500 Rómov živilo kováčstvom a inými prácami spätými s opracovaním kovov, vyše 4000 Rómov sa živilo hudobníctvom (mnohí aj popri kováčskom remesle) a v nížinných oblastiach pribúdali tzv. „blatoví“ robotníci, cigánski vaľkári, čiže výrobcovia nepálených tehál, poľnohospodárski robotníci a nádenníci.[21]
• K poslednému pokusu zmeniť ich kočovný život v Uhorsku došlo v čase Prvej svetovej vojny 17. mája a 28. júna 1916, ale pre vojnu táto právna upráva sa nerealizovala.[21]

Kočovnícky list pre Rómov, ktorí kočovali na území Prvej Československej republiky.

• Po vzniku Československej republiky sa spojili oblasti rozdielnej hospodárskej úrovne. Slovensko a Podkarpatská Rus s nerozvinutým priemyslom a zaostalým poľnohospodárstvom a na druhej strane české krajiny (Čechy, Morava a Sliezsko) s rozvinutým priemyslom aj vyspelým poľnohospodárstvom. V mestách a ich okolí sa zvýšila koncentrácia kočujúcich Rómov, ktorí tu hľadali obživu. Zvýšila sa kriminalita. Po Viedenskej arbitráži vydal okamžite Krajinský úrad výnos, v intenciách ktorého mali byť „potulní“ Rómovia vytlačení na územia, ktoré sa odstupujú Maďarsku.[21] V období po prvej svetovej vojne začal lacný priemyselný tovar, dovážaný najmä z Česka, vytláčať z trhu výrobky rómskych remeselníkov. Rómom boli ponúkané námezdné práce. Zanikali tradičné spôsoby obživy. Rómovia začali vo väčších mestách žobrať a živiť sa drobnými krádežami. Dobové súpisy dokumentujú, že v tom čase žili v 1 079 mestách a obciach Slovenska. [24]

Rómovia v Prvej Československej republike museli mať evidenčný list

• Parlament Československej republiky 14. júla 1927 prijal zákon o potulných Cigánoch. Tento zákon určoval, kto bol považovaný za potulného Cigána. Okrem iného určoval, že každý potulný Cigán starší ako 14 rokov musel mať cigánsku legitimáciu, kočovať a táboriť smela spolu len jedna rodina. V roku 1930 v Košiciach bola založená Liga pre kultúrne povznesenie Cigánov, ktorá bola neskôr premenovaná na Spoločnosť pre štúdium a riešenie cigánskej otázky.[4]

Róm s palivovým drevom. Pravdepodobne fotografia je zo Slovenska z rokov po Prvej svetovej vojne.

• V rómskej komunite vznikali diferenciačné procesy a tie spôsobili, že pomaly začala vznikať skupina bohatších Rómov - obchodníkov, hudobníkov, ktorí sa ľahšie integrovali do mestskej spoločnosti. Mnohí sa zapájali do vtedajšej mestskej spoločnosti, a aj s ich prispením sa podarilo otvoriť rómske školy alebo triedy v Košiciach, Giraltovciach, Dobšinej, Medzilaborciach, Levoči, Košiciach, Smižanoch a na Podskalke v Humennom. Rómski hudobníci v Košiciach sa pokúsili založiť Kultúrny spolok Cigánov na Slovensku, ktorý rozvíjal svoju činnosť v rokoch 1936 – 1939. Ku koncu tridsiatych rokov minulého storočia emigrovala na Slovensko časť Rómov, ktorá utekala z Nemecka, Rakúska a po vzniku Protektorátu Čechy a Morava utiekla na Slovensko aj z tohto územia. [4]

Rómovia z Veľkej Lomnice pod Vysokými Tatrami okolo roku 1925. Aj dnes je na tom mieste rómska osada.

• V roku 1939 sa Československá republika rozdelila a život Rómov sa uberal rozdielne. V roku 1940 bol v Protektoráte Čechy a Morava vykonaný súpis Rómov. V protektoráte žilo okolo 6 500 Rómov. V júli 1942 ich sústredili do Hodonína a transportovali do koncentračných táborov, kde ich zahynulo takmer 6 000. Na Slovensku nebol urobený súpis. Podľa nariadenia "O dočasnej úprave pracovnej povinnosti" z 29. mája 1940 boli "Židia a Cigáni povinní namiesto brannej výchovy vykonávať práce v prospech obrany štátu..." Boli umiestňovaní do pracovných táborov. Na území Slovenska ich bolo jedenásť. Boli umiestňovaní aj v mestách Revúca, Ilava, Kremnica, Hanušovce nad Topľou a Dubnica nad Váhom. Do pracovných táborov bolo zaradených približne 3 000 Rómov. Rómski muži pracovali na trati Prešov – Hanušovce – Vranov nad Topľou v Čemernom, Bystrom, Liptovskom Petri a inde. Horšia situácia bola na južnom a juhovýchodnom Slovensku, lebo toto územie sa po Viedenskej arbitráži ocitlo v maďarských rukách. Maďarské úrady s Rómami zaobchádzali ako s nežiaducimi osobami, a potom ako prišli k moci stúpenci radikálnej strany Šípové kríže z Maďarska, sa začali deportácie Rómov do sústreďovacích táborov, a potom do koncentračného tábora Dachau. Maďarsko vyviezlo do Dachau 31 000 maďarských Rómov a medzi nimi bola aj časť Rómov z okupovaných území juhu Slovenska.

Perzekúcia Rómov v okupovanej Juhoslávii počas prvej svetovej vojny

• Postihy Rómov na Slovensku neboli také kruté ako u Židov. Bolo to preto, lebo boli nemajetní. Ale aj napriek tomu sa uvažovalo o umiestnení Rómov v koncentračných táboroch. V lete 1943 jednotlivé okresy predkladali návrhy a zoznamy Rómov, ktorí mali byť dodaní do koncentračných táborov a informovali o tom, ako realizovali vyhlášku č. 163 z 20. apríla 1941, zopakovanú v roku 1943 v prísnejšej verzii, najmä jej časti o odstraňovaní rómskych obydlí. Stalo sa tak v okresoch Bardejov, Humenné, Medzilaborce, Giraltovce, Michalovce. Napríklad okres Sabinov navrhoval do koncentračného tábora 378 osôb, išlo o kočovných Rómov z obce Rožkovany. Z okresu Trebišov navrhli za trestné činy do koncentračných táborov 49 osôb. Diskriminácia Cigánov sa zostrila v roku 1944, kedy vypuklo Slovenské národné povstanie. Vraždeniu neunikli ani Cigáni v Ilji pri Banskej Štiavnici, v Žiari nad Hronom, Kremničke, Podlaviciach, Skubíne – okrajovej časti Banskej Bystrice, Dubnici nad Váhom, Ľubietovej, Tisovci. V Slatine a v Čiernom Balogu boli upálení v kolibách a v Krupine ich gardisti zmasakrovali. Pravdepodobne prvým miestom, kde boli zavraždení Rómovia, bola Kvetnica v okrese Poprad. 15. septembra 1944 tu bolo zavraždených sedem osôb. [12][4][25][21][15]

Rómovia zo zamagurských Matiašoviec.

• Po druhej svetovej vojne došlo k formálnemu zrovnoprávneniu Rómov, ktoré garantoval Košický vládny program. Mnohé protirómske opatrenia boli zrušené, ale aj napriek tomu niektoré obce presunuli rómske osady dva kilometre od ciest. Napríklad v Medzeve, Moldave nad Bodvou a v Trebišove. Pravdepodobne na základe vyhlášky "O zaraďovaní Rómov do všetkých užitočných prác" a dekrétu prezidenta republiky číslo 88/1945 Z.z., "O všeobecnej pracovnej povinnosti", ktorý umožňoval presun pracovných síl, odišlo do českých krajín veľké množstvo Rómov. Bola to prvá vlna sťahovania sa Rómov zo Slovenska do Česka. Sťahovali sa najmä do pohraničia, ktoré bolo po odsune pôvodného nemeckého obyvateľstva vyľudnené. V Česku veľmi rýchlo, po negatívnych skúsenostiach, narástli protirómske nálady domáceho obyvateľstva a často sa stávalo, že mnohé rómske rodiny boli vlakmi prevážané späť na Slovensko.[4]
• Po roku 1945 boli Rómovia sťahovaní do uvoľnených domov po Karpatských Nemcoch, ktorí boli odsunutí z nášho územia. Stalo sa tak v meste Levoča, Kežmarok, Spišské Podhradie, Malá Lomnička, v Medzeve a v Spišskej Novej Vsi, kde zabrali domy, ktoré pred vojnou patrili Židom. Domy, do ktorých sa sťahovali, mali často historickú hodnotu. Nepripravení na nový život v novom prostredí sa nevedeli dobre aklimatizovať a väčšinu stavieb zdevastovali. Dňa 27. septembra 1946 bol predložený Ministerstvu vnútra v Prahe "Návrh opatrení Povereníctva vnútra proti potulným Cigánom", ktorý obsahoval povinnosť pravidelne ohlasovať dáta a vykonávať evidenciu Cigánov.[4]

Výkaz pre potulných Rómov

• V 50. rokoch 20. storočia prijali štátne orgány na Slovensku opatrenia zamedzujúce kočovníckemu spôsobu života, čo sa dotklo asi 28 tis. osôb.[26] Začala sa druhá vlna migrácie Rómov zo Slovenska do Česka, najmä do priemyselných centier severozápadných Čiech ako Teplice, Most, Sokolov, Ústí nad Labem, Chomutov, Cheb, Děčín, ale aj do Kladna, Českého Krumlova, Tachov a na Ostravsko. Vláda 24. marca 1952 vydala smernicu "O úprave pomerov cigánskeho pôvodu", na základe ktorej sa začalo s prvými prieskumami v rómskych osadách.[4]

Malí rómski muzikanti

• V Prahe v roku 1952 bola celoštátna porada pracovníkov, ktorí pracovali s Rómami a v roku 1954 na prvej celoštátnej konferencii sa jej účastníci pokúsili vytýčiť nové smery práce s rómskym obyvateľstvom. Vzdelávaním rómskych detí sa zaoberala prvá celoslovenská konferencia učiteľov vyučujúcich zanedbané rómske deti v roku 1954. Uskutočnili sa mnohé školenia vybraných rómskych občanov.[27] V roku 1956 bol vypracovaný ambiciózny plán likvidácie 1 305 rómskych osád.

Počet rómskych osád v roku 1955

[28]

• Uvažovalo sa o výstavbe rodinných domov pre Rómov. Bolo však rozhodnuté, že bytová otázka má byť vyriešená prideľovaním podnikových bytov, osídľovaním českého pohraničia, náborom do baní a štátnym príspevkom na bývanie. To však znamenalo hromadné sťahovanie Rómov z vidieka do sídlisk v mestách. Celý návrh mal byť realizovaný do roku 1978, ale nestalo sa tak.[29]

• Dňa 17. októbra 1958 schválilo Národné zhromaždenie Československej republiky zákon č. 74/1958 Zb. "O trvalom usídlení kočujúcich osôb" namierený proti kočujúcim Rómom, ktorých mal prinútiť usadiť sa. Išlo takmer výhradne o olašských Rómov. Aby sa mohol realizovať tento zákon v roku 1959 bol urobený súpis kočujúcich osôb v ČSR. Do súpisu bolo zahrnutých 46 500 osôb, z toho na Slovensku 27 933. Miestom usadenia kočujúcich mala byť obec, v ktorej ich zapísali do zoznamu, čo miestne orgány v Česku využili a poslali ich zapísať sa na Slovensko, aby sa ich zbavili. Na základe toho sa mnohí Rómovia museli vrátiť z Česka na Slovensko a najmä do jeho severovýchodnej časti, odkiaľ pôvodne odišli. Tu však pre nich nemali ubytovanie ani prácu, lebo regióny boli chudobné.[30]

Rómska osada

• Po XI. zjazde Komunistickej strany Československa, bolo vydané uznesenie ÚV KSČ "O práci medzi cigánskym obyvateľstvom", ktoré znamenalo začiatok otvorenej asimilácie Rómov v ČSR. Veľmi aktívne sa začala riešiť zamestnanosť Rómov. Direktívne opatrenia prispeli k tomu, že za dva roky bolo zamestnaných 11 000 Rómov. Tisíce Rómov dostali prácu najmä v mestách vo veľkých fabrikách. Asimilácia sa mala uskutočniť aj odstránením nedostatkov v zdravotnej výchove, zabezpečením vhodného bývania, prevýchovou a zmenou ich tradičného spôsobu života. To však národné výbory neboli schopné zabezpečiť. Výsledky v roku 1965 boli neuspokojivé. Vláda sa rozhodla použiť násilnejšie formy asimilácie. Vytvorila koncepciu rozptylu a odsunu Rómov z miest ich vysokej koncentrácie. Tá však nebola úspešná, a preto vláda rozhodla o novej "Koncepcii všestrannej spoločenskej a kultúrnej integrácie Rómov", ktorá sa začala uskutočňovať na základe uznesenia vlády ČSSR č. 231/1972 a uznesenia vlády SSR č. 94/1972. Rómsky problém bol sformulovaný ako viacgeneračný. Základom tejto koncepcie bolo zaraďovanie všetkých práceschopných Rómov do pracovného procesu, výchova rómskej mládeže, prevýchova dospelých, riešenie bývania a eliminácia kriminality. Bola to nová politika veľkorysého poskytovania sociálnych výhod rómskemu obyvateľstvu. V roku 1973 vláda a ÚV KSČ konštatovali, že v pracovnom pomere bolo až 91,9 % rómskych mužov a do konca roku 1973 až 73,1 % rómskych rodín malo vyriešenú bytovú otázku, a to z počtu 179 000 Rómov na Slovensku. Zlepšilo sa zdravie, znížila sa detská úmrtnosť, ktorá bola až 50 %, stúpla pôrodnosť, predĺžil sa priemerný vek, poklesli epidemické nákazy a choroby. Mierne poklesli kriminálne činy. Ale nie všetko bolo v intenciách, ktoré boli vytýčené. Za vysokou zamestnanosťou sa skrývala veľká neospravedlniteľná absencia a fluktuácia, zlá pracovná morálka. Ženy väčšinou nikde neboli zamestnané a ostávali doma. Deti, na ktoré dostávali ich rodičia vysoké detské prídavky, živili celé rodiny. Tieto opatrenia však diskriminovali ostatné obyvateľstvo. Rómovia v nových panelových domoch, ktoré pre ne postavili na osobitných sídliskách v mestách nevedeli žiť podľa predstáv straníckych funkcionárov a vládnych úradníkov. Aj napriek tomu sa táto koncepcia integrácie uskutočňovala až do konca osemdesiatych rokov 20. storočia. Najväčším negatívom tej doby bol prílišný štátny paternalizmus (tzv. pozitívna diskriminácia a benevolencia režimu), na ktorý si Rómovia zvykli. Po nežnej revolúcii sa nevedeli prispôsobiť novým hospodárskym a sociálnym podmienkam, kedy museli začať sami spravovať svoj život.[4][12]
• Po roku 1989 boli vydané viaceré uznesenia dotýkajúce sa Rómov, z nich najvýznamnejšie bolo vládne nariadenie "Zásady vládnej politiky k Rómom", schválené v roku 1991, v ktorom sa deklarovali základné princípy zrovnoprávnenia Rómov s ostatnými menšinami. V rámci novej politiky bolo zrušené centrálne riadenie, a tým boli zrušené takmer všetky zákony a nariadenia z minulého režimu. Zákon 78/1958 Zb. bol zrušený v roku 2006. Rómovia v súlade s Listinou základných práv a slobôd dostali právo na výchovu, vzdelanie, tlač a informácie vo svojom jazyku, združovať sa v združeniach a stranách a právo na riešenie ich problémov. Na Slovensku vláda 1. marca 1999 vymenovala splnomocnenca na riešenie rómskej problematiky.[12]

Rómovia z Letanovského mlyna pri Spišskej Novej Vsi v roku 2002

• V nasledujúcich rokoch konca 20. a začiatku 21. storočia sa Rómovia v mnohých ukazovateľoch (napríklad zamestnanosť) stále viac prepadávali pod celoslovenský priemer. Naopak v iných ukazovateľoch (kriminalita) prekračovali celoslovenský priemer a ocitli sa na okraji spoločnosti, ktorá ich stále viac segregovala v spoločenskej a priestorovej rovine. Nad touto úrovňou bola len úzka skupina vzdelaných Rómov, ktorí sa začlenili do majoritnej spoločnosti a ktorá ich aj akceptuje.[4]

Rozmiestnenie Rómov v 70. a 80. rokoch 18. storočia je možné čiastočne rekonštruovať zo súpisov, ktoré boli realizované za Márie Terézie a Jozefa II.. Vyplýva z nich, že Rómovia uprednostňovali južnejšie položené regióny, kde boli priaznivejšie klimatické podmienky. Najviac rómskych rodín žilo v Bratislavskej stolici (v roku 1782 vyše 500 – najmä na Žitnom ostrove), Nitrianskej stolici (v roku 1785 452 rodín, zväčša v jej južnej časti), Tekovskej stolici (v roku 1774 246 rómskych rodín, najviac v Leviciach a okolí), Gemerskej stolici (v roku 1785 327, najviac v Štítniku a Dobšinej), Šarišskej stolici (v roku 1785 1775 277 rodín), Trenčianskej stolici (v roku 1785 116 rodín, najviac opäť v južnej časti), Spišskej stolici (v roku 1775 197 rómskych rodín, z ktorých až tri štvrtiny žili v južnej časti). V ďalších stoliciach už bolo rómske osídlenie skromnejšie – napr. Zvolenská stolica (v roku 1769 53 rodín), Turčianskej stolici (v roku 1782 15 rodín)[26]

• V roku 1770 v celom Uhorsku bolo 68 000 Rómov, ale v roku 1893 bolo už len na území Slovenska viac ako 36 000 Rómov, z toho 600 kočovných a 2 000 polokočovných.[12]

Počet Rómov na Slovensku podľa sčítania z roku 1893

[31]

• Odhaduje, že v roku 1945 žilo v dôsledku rómskeho holokaustu v Česku 680 Rómov. V roku 1947 sa uskutočnil prvý povojnový súpis Rómov. Podľa neho tu žilo 101 190 osôb. V Česku žilo už 16 752 Rómov a na Slovensku 84 438 osôb. Zjavná je tu migrácia Rómov zo Slovenska. [32][29]

Rómska matka s deťmi v osade Letanovský mlyn, okres Spišská Nová Ves v roku 2002

• Mimoriadne vysokú koncentráciu Rómov na východnom Slovensku potvrdzujú predvojnové súpisy a povojnový vývoj. V 50. rokoch 20. storočia sa štátne orgány na Slovensku začali intenzívnejšie venovať problematike zaostalých osád, čo umožňuje presnejšie rekonštruovať dobovú priestorovú distribúciu Rómov. Na základe terénneho výskumu realizovaného v roku 1955 bolo identifikovaných na území Slovenska 1 305 izolovaných rómskych osád, v ktorých bolo 14 935 obydlí a žilo v nich 95 092 obyvateľov, čo podľa odhadov bolo cca 83 % celkového počtu Rómov na Slovensku.
• V roku 1957 žilo v Československu 140 000 Rómov.[27]
• Pri súpise rómskeho obyvateľstva v roku 1966 žilo na Slovensku 165 000 Rómov, z toho len vo Východoslovenskom kraji asi 90 000. V porovnaní s rokom 1947 sa rómska populácia viac ako zdvojnásobila.[12]

Rómske obyvateľstvo na Slovensku v rokoch 1970 a 1980

• Posledné zisťovanie rómskeho obyvateľstva v období reálneho socializmu sa uskutočnilo v roku 1989. Celkový počet rómskeho obyvateľstva dosiahol 253 943. Tvorili 4,8% celkového počtu obyvateľov. Počet rómskych osád sa znížil na 278, z toho 230 bolo na východnom Slovensku. V týchto osadách bolo 1 973 chatrčí a žilo v nich 14 988 obyvateľov.[26]
• Pri najnovšom sčítaní obyvateľstva, domov a bytov v roku 2011 sa k rómskej národnosti prihlásilo 105 738 obyvateľov, teda 2% z celkovej populácie. Oproti predchádzajúcemu sčítaniu obyvateľstva, domov a bytov v r. 2001 pribudlo na Slovensku 15 818 Rómov a ich podiel sa zvýšil z 1,7% na 2,0%. Znamená to, že rómska národnosť sa už aj podľa výsledku cenzu stala treťou najpočetnejšou na Slovensku po slovenskej a maďarskej národnosti a predstihla príslušníkov českej národnosti. Rómčinu ako materinský jazyk uviedlo v sčítacích hárkoch 122 518 obyvateľov, čo bolo 2,3% celkovej populácie. Rómčinu, ako najčastejšie používaný jazyk v domácnosti, uviedlo až 128 242 obyvateľov, t.j. 2,4 % celkovej populácie.

Dáta zo sčítania nevystihujú skutočný celkový počet príslušníkov rómskej menšiny, pretože veľká časť Rómov sa v oficiálnom cenze nehlási k rómskej národnosti. Na základe prieskumu realizovaného v r. 2010, ktorý pravdepodobne odráža skutočný stav sa predpokladá, že lepšie odráža skutočný stav, žilo v roku 2010 v slovenských obciach s trvalým pobytom 352 924 Rómov. Podiel rómskeho obyvateľstva dosiahol 6,5% celkového počtu obyvateľov.[26]

• Podľa ATLASU rómskych komunít na Slovensku 2013 dominantné zastúpenie populácie Rómov v roku 2013 mali tri kraje (Banskobystrický, Košický a Prešovský),za ktorými nasledoval s malým odstupom Nitriansky kraj. Ostatné štyri kraje sa na geografickom rozmiestnení obcí s rómskou komunitou podelili iba marginálne. Najvyšší počet obcí a miest s rómskou komunitou sa nachádzal v Banskobystrickom kraji (266 obcí, čo je 24,9 % všetkých obcí ) a najmenej v Bratislavskom a v Žilinskom kraji(27 obcí, čo je iba 2,5 % všetkých obcí). Najvyššie percentuálne zastúpenie obcí s rómskou komunitou mal Košický kraj (58,2 %) a najmenšie percento obcí s rómskou komunitou mal Žilinský kraj (8,6 %). Z celkového počtu 138 miest (2013) iba v 18 mestách sa neregistrovala relevantná rómska komunita. Išlo o tieto mestá: Sliač, Dudince, Vysoké Tatry, Nová Dubnica, Nemšová, Ilava, Bojnice, Vrbové, Leopoldov, Bytča, Tvrdošín, Námestovo,Trstená, Krásno nad Kysucou, Svätý Jur, Turčianske Teplice, Rajec, Rajecké Teplice.

Segregované koncentrácie Rómov na Slovensku v roku 2013

• Najviac Rómov bývajúcich v rozptyle medzi majoritným obyvateľstvom sa odhadoval v Banskobystrickom kraji: 57 758, čo bolo 73,2 % všetkých Rómov v obciach v tomto kraji. Podľa percentuálneho zastúpenia bol na prvom mieste Bratislavský kraj, kde podľa odhadov žilo v rozptyle 81,4 % Rómov v obciach v rámci kraja, ale vzhľadom na ich početnosť to predstavovalo iba 11 513 osôb. Početne najviac Rómov vo vnútri obce bývalo v Prešovskom kraji (14 565 bolo 12,8 % odhadovaných počtov všetkých Rómov žijúcich v tomto kraji). V prípade počtov Rómov žijúcich v osídleniach na okraji obce mal najvyššie odhadované zastúpenie v absolútnych aj pomerných číslach Prešovský kraj. V tomto type osídlení žilo, podľa odhadov, v Prešovskom kraji 45 177 Rómov, čo bolo 39,6 % zo všetkých Rómov v obciach v rámci kraja. Najviac Rómov žijúcich v segregovaných osídleniach mal podľa odhadov Košický kraj: 34 270 Rómov, čo bolo 27,1 % zo všetkých Rómov v obciach v rámci kraja. Najvyšší počet Rómov podľa odhadov v rámci Atlasu rómskych komunít 2013 bývalo v meste Košice, kde na základe pripísanej etnicity žilo približne 18 162 Rómov. V 120 mestách celkovo bývalo 146 771 Rómov, čo v priemere na jedno mesto vychádza 1 223 Rómov. V skúmaných dedinách bývalo celkovo 256 039 Rómov a priemerný počet Rómov na jednu dedinu dosahoval 270 jednotlivcov. Podiel sledovaného rómskeho obyvateľstva bývajúceho v mestách dosiahol 36,4 % a na vidieku 63,6 %. Najvyššie zastúpenie Rómov spomedzi miest sa odhadlo v meste Jelšava (okres Revúca, Banskobystrický kraj), kde tvorili 40,1 % všetkých obyvateľov mesta; na druhej pozícii bolo mesto Dobšiná (okres Rožňava, Košický kraj), kde tvorili podľa odhadov 36,8% obyvateľstva; na tretie miesto patrilo mestu Fiľakovo (okres Lučenec, Banskobystrický kraj), s odhadovaným podielom Rómov 32,2 %.
• Na Slovensku je markantná kriminalita rómskej menšiny. Ako uvádza RNDr. Martin Šuvada[4] "Na Slovensku v období evidencie národnosti páchateľa (1989 – 1995) mal podiel Rómov na kriminalite u nás približnú hodnotu 25 %, keď napríklad 42,3 % objasnených lúpeží mali na svedomí Rómovia. V tomto istom období bolo v sekcii mravnostnej kriminality (znásilnenie, pohlavné zneužívanie, kupliarstvo) 44,6 % objasnených trestných činov spáchaných Rómami". Znamená to teda, že približne 10 % obyvateľstva má na svedomí približne 25 % trestných činov páchaných na Slovensku.

Na Slovensku po roku 1989 začali vznikať nové inštitúcie a kultúrne spolky. Príkladom je divadlo Romatan. Divadlo je jediné profesionálne rómske divadlo na Slovensku. Zriadilo ho Ministerstvo kultúry SR v máji 1992 v Košiciach. Pôsobí tu Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine, v súčasnosti pôsobí rómske internetové rádio Gipsy.sk Po roku 1990 bola založená Rómska tlačová agentúra v Košiciach, Katedra rómskej kultúry na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre i jej detašované pracovisko v Spišskej Novej Vsi. Začali sa vydávať časopisy pre rómsku komunitu – Občianske združenie Jekhetane – Spolu vydáva noviny Romano nevo Ľil ( Rómsky nový list), ktorý je na pokraji zániku. Od roku 2014 vydáva len 6 čísiel ročne. Od roku 2014 vychádza Romane nevipena. Vydavateľom mesačníka ROMANE NEVIPENA – RÓMSKE NOVINY je Ministerstvo vnútra SR – Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Toto periodikum je zamerané na profesijné skupiny pomáhajúce v rómskych komunitách. Časopis na 12 stranách poskytuje informácie z oblasti sociálneho, hospodárskeho, kultúrneho, politického života Rómov. Deťom sa venuje mesačník Luluďi (Kvietoček). Od roku 1992 sa venujú rómskej problematike vo verejnoprávnej televízii a v rozhlase. V niektorých mestách boli zriadené stredné školy pre Rómov. Ide o Ghándiho internátne gymnázium pre talentované deti vo Zvolene, neskôr v Lučenci, súkromné gymnázium a konzervatórium pre rómsku mládež v Košiciach, súkromná stredná škola pre Rómov v Kežmarku, SPŠ v Levoči s triedou výhradne pre rómske dievčatá a dvojročné externé štúdium rómskeho jazyka v Lučenci.[4]

• Kultúrne Združenie Rómov Slovenska
  • Realizuje výchovno-vzdelávacie a voľno-časové programy, na zlepšenie životnej úrovne Rómov.
  • Golianova 10, 974 01 Banská Bystrica
• Reformné združenie rómskej mládeže
  • Orientuje sa na pomoc obyvateľom z rómskych osád, ľuďom prepusteným z výkonu trestu odňatia slobody, asociálom pričom je dôraz kladený na vzdelanie.
  • Pod Lipami 77, 031 01 Liptovský Hrádok
• Združenie mladých Rómov
  • Združenie ľudí s cieľom zjednocovať intelektuálny potenciál mladej rómskej populácie.
  • Trieda SNP 27, 974 01 Banská Bystrica
• Informačné poradenské Centrum Rómov Rimavská Sobota
  • Zameriava sa na poradenstvo pri hľadaní zamestnania, sociálno – právne poradenstvo, ekonomické poradenstvo, podpora vzdelávania.
  • Malohontská 1931, 979 01 Rimavská Sobota
• Občianske združenie Klub rómskych aktivistov na SR
  • V náplni má poradenstvo pre ženy, študentov, školy, jednotlivcov, aktivačné práce, riešenie domáceho násilia.
  • Š.M. Daxnera 906, 981 01 Hnúšťa
• Občianska alternatívna iniciatíva v SR
  • V jeho náplni je sociálna, kultúrna a osvetová práca pre rómske komunity.
  • Francisciho 628/1, 979 01 Rimavská Sobota
• Kultúrna výchovná organizácia RÓMA – východ
  • Dáva dôraz na komunitný rozvoj, voľnočasové aktivity, výchovu a vzdelávanie Rómov, poradenstvo a konzultácie, športové podujatia, krúžky a kluby.
  • Rázusova 103, 093 01 Vranov nad Topľou
• Rada mimovládnych organizácií rómskych komunít
  • Zastrešuje viac ako 120 občianskych združení, rozvíja partnerskú spoluprácu s organizáciami v treťom sektore, s inštitúciami štátnej správy.
  • Jiráskova 8, 851 01 Bratislava
• CHARTIKANO – občianske združenie
  • Venuje sa ochrane národnostných menšín, organizácii podujatí a akcií, poradenstvu, sociálnej pomoci.
  • Dunajská Lužná 3/247, 900 42 Dunajská Lužná

Na Slovensku je až 15 politických strán, ktoré sú postavené na rómskej menšine.

• Demokratická aliancia Rómov v Slovenskej republike,
• Demokratické hnutie Rómov v Slovenskej republike,
• Maďarské demokratické hnutie Rómov v Slovenskej republike,
• Politické hnutie Rómov na Slovensku – ROMA,
• Rómska iniciatíva Slovenska,
• Rómska národnostná strana,
• Rómska občianska iniciatíva SR.
• Rómske kresťanské demokratické hnutie v Slovenskej republike,
• Rómsky kongres Slovenskej republiky,
• Strana demokratickej jednoty Rómov,
• Strana integrácie Rómov na Slovensku,
• Strana ochrany práv Rómov na Slovensku,
• Strana Rómov Slovenska,
• Strana rómskej koalície (SRK),
• Strana Rómskej únie na Slovensku,
• Strana rómskych demokratov v Slovenskej republike,
• Strana sociálnej demokracie Rómov na Slovensku,
• Únia – Rómskej občianskej iniciatívy v Slovenskej republike.

Aktívne sú: Rómska iniciatíva Slovenska, Strana rómskej koalície – SRK, Strana rómskej únie na Slovensku. Ostatné registrované strany sú v likvidácii.

Na základe nedávneho výskumu, ktorý urobili v roku 2010 výskumníci Ústavu etnológie SAV sa zistilo, že Rómom na Slovensku sa venuje štrnásť registrovaných cirkví a štyri neregistrované denominácie. Výskum ukázal, že v počte na vieru obrátených Rómov nehrá prím Rímskokatolícka cirkev, i keď, podľa štatistických údajov, 76 % Rómov je formálne zaregistrovaných v matrikách rímskokatolíckej cirkvi. Rímskokatolícka cirkev, podľa výskumu sa môže pochváliť piatimi tisícmi Rómov. Okrem nej s Rómami najviac komunikujú Svedkovia Jehovovi, Gréckokatolícka cirkev, Apoštolská a Letničná cirkev – charizmatické hnutia na Spiši. Medzi neregistrovanými cirkvami sa najviac dari Charizmaticko-letničnému hnutiu Maranatha v okolí Košíc, letnično-charizmatickému hnutiu v okolí Popradu s názvom Romani Archa, Slovo života v Plaveckom Štvrtku a Radostné srdce v okolí Prievidze. Rómovia do svojej kresťanskej viery vkladajú zmes vlastných povier. Modlitba má podobu rozhovoru s Bohom vo forme prosby, ale aj kliatby i vo forme piesní alebo vzdychov. Boh je pre Rómov najvyššia hodnota, sila, ku ktorej sa človek obracia. Na prejavenie svojich kresťanských citov nepotrebujú kostol ani kňaza. Vo svojich príbytkoch majú domáce oltáre, obrazy Panny Márie, Jezuliatka alebo Ježiša. Pri krste alebo pohrebe sa rodina obráti na najbližšieho kňaza, ktorého poskytuje najbližšia cirkevná inštitúcia majoritnej komunity.

Jedným z opatrení osvietenských panovníkov boli i súpisy obyvateľstva. Z nich sa možno dozvedieť o niektorých priezviskách, ktoré po mnohých storočiach sa používajú aj dnes. Zmenil sa len spôsob ich zapisovania (z Csonku sa stal Čonka, zo Zsigu Žiga). Na západnom Slovensku už vtedy Rómovia mali priezviská, ako napríklad Farkaš, Herák a Oláh; na strednom Slovensku priezviská Facuna, Horváth, Ištók; na území Žitného ostrova Bihari, Mezei, Rigo, Sárközi, Šipoš, Ujvári; v oblasti Gemera a Malohontu boli rozšírené priezviská Bari, Boldy, Čonka, Farkaš, Oláh, Radič. V Košiciach a Abovsko-Turnianskej župe zas Adam, Bandi, Bango, Berky, Bodi, Gábor, Gaži, Haluška, Kotlár, Lacko, Miži, Mezei, Orgován, Rigo, Varadi, Žiga. V oblasti Šariša už vtedy žili Rómovia s priezviskom Lacko. Na Spiši boli frekventované priezviská Gabčo, Girga, Horváth, Holub, Kotlár, Mirga, Pačan, Pokuta, Pompa.[15]

• 
  Róm z osady
• 
  Rómska osada Letanovský mlyn v roku 2002
• 
  Rómska izba v roku 2002
• 
  Khamoro Roma Festival 2007 Praha
• 
  Typický tanec Rómov v Maďarsku
• 
  Rómsky tábor v Rumunsku
• 
  Rómky
• 
  Olašský Róm
• 
  Írski Rómovia
• 
  Rok 1917. Skupina srbských Cigánov, ktorá emigrovala do Spojených štátov.
• 
  Španielski Cigáni prosia kráľa Filipa III. zrušiť exilový zákon. Olej na plátne. 1872, autor Edwin Long.
• 
  Valašskí Rómovia – obraz autora Josepha Heickeho
• 
  Róm zo španielskej Granady
• 
  Rómovia pri Kišineve, okolo roku 1900

• Cigán
• rómska osada
• rómológia
• Rómovia na Slovensku

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o rómske príslovia
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rómovia

• Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity
• Občianske združenie Jekhetane – Spolu vydávajúce noviny Rómsky nový list – Romano nevo ľil
• Gipsy.sk
• Rómska tlačová agentúra – www.mecem.sk/rpa
• Romea TV – prvá rómska internetová televízia v Česku, založená v roku 2003
• Rádio Rota – rómske internetové rádio
• Stránka – Rómovia v Česku – www.romove.cz
• Zaujímavosti zo života menšín
• Romafotografien Fotografie zo života Rómov vo východnej Európe od Helge Lindau
• Muzeum romské kultury v Brne, Česko (po česky)
• Rómsko-slovenský frazeologický slovník
• Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii Rómov
• Subetnické členenie európskych Rómov