Níreďháza

Početné osady v okolí mesta (tzv. sálaše) mali ešte v ranom stredoveku slovanské názvy. Mesto sa prvý raz spomína s názvom Nyír (breza) v roku 1209. Listina z roku 1326 spomína aj druhú časť názvu egyház, tj. kostol, doslovne jeden dom. Od 14. do 16. storočia vlastnila mesto rodina Bátoriovcov. V roku 1605 ho získal Štefan Bočkaj, ktorý tu nechal ubytovať svojich hajdúskych vojakov.

Župný dom na Košútovom námestí

Níreďháza bola vystavaná na prelome 19. a 20. storočia v eklektickom slohu architektom Ignácom Aplárom. Z tohoto obdobia pochádzjú všetky významné stavebné pamiatky mesta.

Obdobie tureckej okupácie znamenalo pre mesto permanentné plienenie, ktoré vyústilo do jeho vyľudnenia.[3] K znovuosídleniu došlo až v 18. storočí, kedy gróf František Károlyi tu zorganizoval príchod Slovákov z Horného Uhorska. V roku 1786 malo toto poddanské mesto Károlyiovcov a neskôr Dessewfyovcov okolo 7 500 obyvateľov. Najväčší rozvoj mesto zaznamenalo s príchodom železnice v roku 1858 a ustanovením sídla Sabolčskej župy v roku 1876. Vznikli budovy štátnych inštitúcií, škôl, pošty, divadla, hotelov a reštaurácií.

V roku 1911 bola spustená električka (zrušená 1969). V medzivojnovom období však mesto stagnovalo na úkor blízkeho Debrecínu. V roku 1944 bolo okolo 6 000 miestnych Židov deportovaných a po druhej svetovej vojne bolo zase 2 000 nespoľahlivých občanov donútených odísť do sovietskych pracovných táborov. Mesto sa rapídne rozrástlo v 60. a 70. rokoch 20. storočia (z 56 tisíc v 1960 na 108 tisíc v 1980). Dnes je spolu s Debrecínom a Miškovcom úspešne sa rozvíjajúcim strediskom severovýchodného Maďarska, zaujímavou dovolenkovou destináciou s hudobnými podujatiami a rôznymi festivalmi.

Vo vlastnej Níreďháze sú Slováci doložení až od 18. storočia, keď sem prišli v rámci druhotnej kolonizácie po porážke Turkov. Takmer vyľudnenú Níreďházu znovu osídľovali v roku 1754 aj Slováci zo Sarvaša. Dodnes žijúci Slováci v meste sa v tejto oblasti nazývajú Tirpákmi,aj keď k svojej príslušnosti sa ich hlási len veľmi malý počet.

V meste pracuje slovenská menšinová samospráva a vyučuje sa tu aj slovenský jazyk vyslanými učiteľmi zo Slovenska - donedávna v jednom zo sálašov (do júna 2007), v maďarčine bokor, konkrétne - Mandabokor. V súčasnosti sa jeho vyučovanie presúva do evanjelickej školy priamo v centre mesta. Slovenčina sa vyučuje aj v neďalekom Veľkom Čerkese (cca 14 km vzdialený Nagycserkesz), ktorý bol založený podobne ako Níreďháza. Slovenské tradície a piesene sa snažia svojimi vystúpeniami šíriť medzi obyvateľstvom Páví krúžok Slovenskej menšinovej samosprávy v Níreďháze a detský folklórny súbor Nezábudka, ktorý pracuje pri Základnej škole Mihálya Váciho. V rekreačnej časti mesta Šóštó (Sóstóógyógyfürdő - Kúpele Slaného jazera) je skanzen ľudovej architektúry, v ktorom sa nachádza tirpácka usadlosť.

Níreďháza bola dlhé roky hlavným centrom Maďarskej gréckokatolíckej cirkvi, sídlil tu biskup Hajdúdorožskej eparchie. Tá bola zriadená 8. júna 1912, biskup sídlil najprv v Debrecíne, neskôr sa presunul do Níreďházy. 20. marca 2015, po povýšení Maďarskej cirkvi na metropolitnú cirkev sui iuris, bola zriadená samostatná Eparchia Níreďháza (centrum metropolie sa presunulo do Debrecínu). Je tu aj gréckokatolícky kňazský seminár a teologická fakulta.

• Prešov, Slovensko
• Praha 10, Česko
• Iserlohn, Nemecko
• Kajaani, Fínsko
• Qiryat Motzkin, Izrael
• Rzeszów, Poľsko
• St Albans, Spojené kráľovstvo
• Satu Mare, Rumunsko
• Užhorod, Ukrajina

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Níreďháza

• Mestské stránky v maďarčine.
• Sóstó kúpele v maďarčine.
• Sóstó ZOO v angličtine.