Gibraltár

Mapa Gibraltáru

Gibraltár má rozlohu 6,7 km². Hranica so Španielskom má 1,2 km, ďalších 12 km je pobrežie. Vápencová skala, na ktorej sa Gibraltár nachádza, má v najvyššom bode 426 m nad hladinou mora. Na skalu vedie visutá lanová dráha. Na Gibraltáre nie je zdroj pitnej vody, okrem zberu dažďovej vody sa dnes využíva reverzná osmóza. Hustota osídlenia je viac ako 4 200 obyvateľov na km². Jediná pevninská cesta na Gibraltár sa kríži s medzinárodným letiskom a toto predstavuje unikátnu križovatku, riadenú bežnými semaformi. Nachádza sa tam jediná európska kolónia opíc. Tieto opice miestni obyvatelia veľmi rozmaznávajú kvôli legende, ktorá tvrdí, že Gibraltár bude britský, kým tu budú žiť opice. Vďaka tomu sú opice veľmi dotieravé až drzé.

Gibraltárska skala bola obývaná už od kamennej doby. Práve tu bola objavená prvá lebka neandertálca ešte pred slávnym objavom v nemeckom Neandertale. O Gibraltáre sa dozvedáme z fenických, kartáginských aj rímskych dokladov (latinské meno Calpe). Po rozpade rímskej ríše tadiaľ putovali armády barbarských Vandalov a Góthov. V roku 711 tu pristála invázna armáda marockých Berberov vedená Tárikom ibn Sijádom. Ten nechal skalu po sebe premenovať na Džabal al Tárik (Tárikova skala), z čoho vznikol skomolením Gibraltár. Mauri na skale postavili pevnosť, z ktorej sa časti zachovali dodnes. Pevnosť bola počas reconquisty dobytá Španielmi v roku 1462.

V roku 1704 Gibraltár dobyl holandsko-britský expedičný zbor vedený sirom Georgom Rookom a tento stav bol formalizovaný v roku 1713 Utrechtskou zmluvou. Španieli skúšali Gibraltár niekoľkokrát neúspešne dobyť, o najtvrdší nápor sa pokúsili v roku 1783 (tzv. Veľké obliehanie).

Počas druhej svetovej vojny boli všetci civilní obyvatelia evakuovaní a Gibraltár sa opäť zmenil na pevnosť a námornú základňu. Odtiaľ Briti ovládali vstup do Stredozemného mora a boli schopní zásobovať Maltu a Severnú Afriku.

Aj po vojne napäté vzťahy s Frankovým Španielskom pokračovali. Ešte dnes o tom svedčí obrovská plechová „strecha“ na východnej strane skaly, ktorá slúžila na zachytávanie dažďovej vody počas španielskej blokády.

Etnické zloženie
Základom obyvateľstva sú miešanci pôvodného španielskeho obyvateľstva, hovoriaceho andalúzskym nárečím, s Arabmi, Britmi, janovskými Talianmi, ktorí sa nechcú považovať za Španielov a prajú si zachovanie terajšieho stavu. Podľa štatistiky z roku 2001 tvoria 83,22 % obyvateľstva. Briti tvoria 9,56 % obyvateľov. V poslednom čase stúpa počet Maročanov, ktorí predstavujú 3,50 %. obyvateľstva a k Španielom sa hlási iba 1,19 % obyvateľov.

Náboženské zloženie
Väčšina obyvateľov sa hlási k rímskokatolíckemu vierovyznaniu. Rímski katolíci tvoria až 78,09 % obyvateľov. K anglikánskej cirkvi sa hlásia najmä Briti a tvoria 6,98 % obyvateľstva. K iným kresťanom (baptistom, pentekostalistom…) sa hlási 3,21 % obyvateľov. K prívržencom islamu (hl. prisťahovalci z Maroka) sa hlási 4,01 % obyvateľstva a k hinduistom 1,79 %. Žije tu aj komunita židov, ktorí predstavujú 2,12 % obyvateľov územia. Bez vyznania je 2,86 % obyvateľstva.

Gibraltárska ekonomika je založená na turistike, obchode a finančných službách. Na Gibraltáre je údajne zaregistrovaných viac firiem ako má obyvateľov[1]. Ročne navštívi Gibraltár viac ako 7 miliónov turistov. Gibraltár vydáva svoje vlastné mince a bankovky – gibraltársku libru, je však možné bežne platiť aj britskými librami.

1. HNonline-článok

Gibraltárska skala

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gibraltár.