Faerské ostrovy

Okolo roku 700 boli ostrovy osídlené írskymi mníchmi, v 8. – 9. storočí ich získali nórski Vikingovia a potom boli roku 1035 pripojené k Nórsku. V jeho rámci - resp. v rámci dánsko-nórskej personálnej únie - sa stali roku 1380 súčasťou Dánska. Dánsku potom ostrovy zostali aj po odtrhnutí Nórska v roku 1814.

Dňa 12. apríla 1940 krátko po nemeckej invázii do Dánska 9. apríla 1940 obsadili Faerské ostrovy britské jednotky. V rokoch 1942 - 1943 britské oddiely Royal Engineers pod vedením Williama Lawa postavil jediné letisko na Faerských ostrovoch, letisko Vágar. Kontrola ostrovov sa po vojne vrátila Dánsku, ale dánska vláda bola oslabená. Nezávislosť Islandu slúžila ako precedens pre mnohých obyvateľov Faerských ostrovov.

Od roku 1948 disponujú pomerne rozsiahlou vnútornou autonómiou (vlastný zákonodárny zbor, vlajka atď.).

Súostrovie je tvorené 18 ostrovmi, 11 ostrovčekmi a 779 malými skalnatými ostrovčekmi o celkovej rozlohe 1 395,74 km². Je 113 km dlhé a 75 km široké a jeho tvar pripomína hrot šípu obrátený špičkou k juhu. Celková dĺžka pobrežia je 1 117 km.[1] Ostrovy sú skalnaté a pobrežie tvoria prevažne útesy.

Najvyšší vrch, Slættaratindur, má výšku 882 m a priemerná nadmorská výška ostrovov je 300 m. Na Faerských ostrovoch je viac ako 300 vrchov.

Faerské ostrovy sa administratívne delia na 6 krajov.

Počasie na ostrovoch je prímorské a veľmi premenlivé. Zásadný ráz počasia najviac ovplyvňuje Golfský prúd. Prístavy v zime nikdy nezamŕzajú a zimy sú mierne. Priemerná teplota sa pohybuje od 3 °C v zime do 11 °C v lete. Na Faerských ostrovoch je v priemere 283 dažďových dní do roka. Priemerný ročný úhrn zrážok je 1 501 mm, snehové zrážky sú na ostrovoch malé. Priemerná rýchlosť vetra je 7 m/s.

Z približne 48 000 obyvateľov ostrovov je 98 % Dánskeho kráľovstva, teda Faerčanov, Dánov alebo Grónčanov. Podľa rodiska sa môže odvodiť nasledujúci pôvod obyvateľov: Na Faerských ostrovoch narodených je 91,7 %, v Dánsku 5,8 %, a v Grónsku 0,3 %.

Na ostrovoch žilo v roku 2007 48 451 obyvateľov, z toho 19 282 v hlavnom meste Tórshavn. Štátny sviatok Ólavsøka sa oslavuje 29. júla. Najväčšia skupina cudzincov sú Islanďania s 0,4 %, nasledujú Nóri a Poliaci s 0,2 %. Celkom žijú na ostrovoch ľudia zo 77 rôznych krajín sveta. Faerské ostrovy sa nestretávajú s úbytkom obyvateľov. Úhrnná plodnosť je jedna z najvyšších v Európe (2,522), vďaka čomu je kladný prirodzený prírastok. Navyše Faerčanov pribúda aj migráciou.

Faerské ostrovy sú samosprávnym územím Dánska. Majú vlastný parlament a vlajku. Faerský parlament má 33 poslancov. V posledných voľbách (19. január 2008) kandidovalo sedem politických zoskupení, z ktorých šesť sa dostalo do parlamentu (na zisk jedného poslaneckého mandátu bolo treba asi 1 000 hlasov). Najsilnejšou parlamentnou stranou je Republikánska strana, ktorá má 8 poslancov. Nasledujú ju Unionisti a Konzervatívci so siedmimi a Sociálni demokrati so šiestimi poslancami. Troch poslancov má Strana stredu a dvoch poslancov Autonómna strana.

Najdôležitejším odvetvím na ostrovoch je rybárstvo. To predstavuje celých 97 % exportu. Ročne faerskí rybári ulovia cez 600 000 ton rýb. V prepočte na obyvateľa to v roku 2003 činilo 12,7 ton rýb na osobu, čo stavia Faerské ostrovy na popredné miesta v relatívnej produkcii rýb na svete. Každý rok sa v zátoke pri meste Torshavn stretne množstvo mladých ľudí, ktorí práve dovŕšili dospelosť a zabíjaním delfínov majú dokázať svoju „zrelosť“.

Ďalšou významnou aktivitou je chov oviec, ktorých je na Faerských ostrovoch chovaných cca 80 000. Ďalším dôležitým zdrojom príjmu je turizmus. V súčasnosti sa vykonáva intenzívny prieskum v mori okolo ostrovov pre potencionálny výskyt ropy.[1]

• 
  Ostrov Lítla Dímun
• 
  Ovca domáca
• 
  Obec Gásadalur
• 
  Obec Hvalba
• 
  Hlavné mesto Tórshavn
• 
  Tuleň pri obci Sandvík
• 
  Najvyšší vrch Slættaratindur
• 
  Útesy pri ostrove Suðuroy

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Faerské ostrovy.

• Oficiálna stránka (po anglicky)
• Oficiálna stránka pre turistov (po anglicky)