Svalbard

Svalbard resp. ako súostrovie Špicbergy (podľa hlavného ostrova), je časť Nórskeho kráľovstva, zahŕňajúca jedno mesto (Longyearbyen), ležiaca v Severnom ľadovom oceáne na krajnom severe Európy.

Svalbard
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Miestny názov  
 • dlhý–
 • krátkySvalbard
Hlavné mesto Longyearbyen
78°22′ s.š. 15°65′ v.d.
Najväčšie mesto Longyearbyen
Úradné jazyky Nórčina
Štátne zriadenie
Guvernér		 Konštitučná monarchia
Kjerstin Askholt
Vznik 1906
Rozloha
 • celková
 • voda (%)		  
61 022 km² (?.)  
? km² (? %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2012)
 • hustota (2012)		  
2642

0.0433 obyv./km²
Mena Nórska koruna (NOK)
Časové pásmo
 • Letný čas		 SEČ (UTC+1)
SELČ (UTC+2)
Internetová doména .no, .sj
Smerové telefónne číslo +47
Mestečko Ny-Aalesund v lete

Svalbard je zložený zo skupiny ostrovov „Špicbergy“ ležiacich medzi 74° a 81° severnej šírky a 10° a 34° východnej dĺžky. Tieto ostrovy sú najsevernejšou časťou Nórska. Tri ostrovy sú obývané: Špicberg, Hopen a Bjørnøya (Medvedí ostrov), ktorý je administratívnou, nie geografickou, súčasťou Svalbardu.

Geografia

Hlavný článok: Geografia Svalbardu

Svalbard sa skladá zo skupiny ostrovov v Severnom ľadovom oceáne. Rozloha ostrovov je 62 050 km². Najväčšími ostrovmi sú: Špicbergy (Spitsbergen)(39 000 km²), Severovýchodná zem Nordaustlandet (14 600 km²) a Edgeøya (5 000 km²).

60% územia Svalbardu pokrývajú ľadovce a snežné polia. Názov Svalbard v skutočnosti znamená „chladné pobrežie“. Teplé, severoatlantické prúdy, prúdiace okolo západného a severného pobrežia Špicbergov, však udržujú more okolo súostrovia nezamrznuté a schopné plavby po väčšinu roka; letá sú teplé a zimy chladné. V lete sú západné pobrežie a fjordy bez ľadovej pokrývky. Svalbard leží za severným polárnym kruhom. V Longyearbyene trvá polárny deň od 20. apríla do 23. augusta a polárna noc od 26. októbra do 15. februára.

Najvyšším vrchom ostrova je Newtontoppen s výškou 1 717 m n. m.

Svalbard (spolu s Grónskom a Novou Zemou v Rusku) tiež slúži ako liaheň pre divoké husy (Branta leucopsis) a ďalšie druhy vtákov. Na ostrove žijú štyri druhy cicavcov: svalbardská poľná myš (Microtus epiroticus), arktická líška, svalbardský sob a polárny medveď. Odkedy sú však medvede na Svalbarde bežne rozšírené, ľudia sú pre svoju bezpečnosť nútení chodiť ozbrojení. Napriek tomu sú však polárne medvede na súostroví chránené pred lovom či akýmkoľvek rušením.

Usadlosti:

  • Barentsburg (Баренцбург) Ruská osada – 900 obyvateľov
  • Bjørnøya
  • Grumant (Грумант) (Ruská osada opustená v roku 1961, obnovenie ťažby ohlásené v roku 2003)
  • Isfjord radio
  • Longyearbyen (1 700 obyvateľov)
  • Ny-Ålesund (40 obyvateľov)
  • Pyramiden (Пирамида) (Ruská osada opustená v roku 2000)
  • Smeerenburg (Holandská osada, opustená v roku 1660)
  • Sveagruva (210 obyvateľov)

Dejiny

Hlavný článok: Dejiny Svalbardu

Vikingskí a/alebo ruskí rybári možno objavili Svalbard už v 12. storočí (1194). Starí Nóri rozprávali o krajine známej ako Svalbard – chladný okraj. Ostrovy však zaručene objavil až v roku 1596 holandský objaviteľ Viliam Barents. Súostrovie slúžilo ako veľrybárska základňa v 17. a 18. storočí. Ostrovy od konca 19. storočia až do súčasnosti slúžia ako základný tábor pri polárnych expedíciách.

9. februára 1920 bola uznaná nórska suverenita nad ostrovmi (Svalbardská zmluva), v roku 1925 ich Nórsko oficiálne anektovalo. V zmluve sa však zaručilo dovoliť zmluvným štátom na ostrovoch ťažiť nerastné bohatstvo (medzi 41 zmluvnými štátmi bolo aj Česko-Slovensko). Napriek tomu, že v minulosti na ostrovoch ťažili uhlie americké, britské, holandské či švédske spoločnosti, dnes tam sú popri Nóroch už len Rusi. Svalbard však podľa zmluvy musí zostať demilitarizovaný. V rokoch 1942 – 1943 boli ostrovy, podobne ako celé Nórsko, okupované Nemeckom. Podrobný geologický prieskum súostrovia vykonal tím Cambridgeskej univerzity a ďalších univerzít, vedený W. Brian Harlandom medzi 40-tymi a 80-tymi rokmi 20. storočia.

Politika

Svalbard je spravovaný ako súčasť Nórska. Oficiálnym predstaviteľom Svalbardu je guvernér – sysselmann, sídliaci v Longyearbyene. Guvernéra vymenúva nórska vláda.

Ekonomika

Ekonomická činnosť súostrovia je sústredená okolo baníctva (691 640 ton uhlia v roku 1993), zvyšok je tvorený rybárstvom a lovom. V poslednej dekáde 20. storočia začal významne narastať podiel turizmu, výskumu, vzdelávania a HT technológií. Nórsko, tak ako mu to umožňujú medzinárodné zmluvy, vyhlásilo okolo ostrovov 200-míľovú rybársku zónu, ktorú však neuznáva Rusko.

Svalbardský podmorský káblový systém, spustený od januára 2004, spravuje 1 440 km optických káblov zo Svalbardu do Harstadu (cez Andøy) v severnom Nórsku, ktoré sa využívajú na komunikáciu so stanicami orbitálnych satelitov na Svalbarde, z ktorých niektoré patria americkým NASA a NOAA.

Takmer 60 % nórskej populácie súostrovia pracuje v nórskym štátom vlastnenom baníckom priemysle, službách a miestnej správe.

Doprava

Medzi osadami nie sú žiadne cesty. Na dopravu sa používajú člny, aeroplány, helikoptéry a snežné skútre. Na Svalbarde sú štyri prístavy: Barentsburg, Longyearbyen, Ny-Alesund, Pyramiden a 4 letiská, ale len 2 majú spevnenú pristávaciu plochu (Longyearbyen).

Demografia

Na Svalbarde žije asi 2 800 obyvateľov. 55,4% z nich sú Nóri, 44,3% Rusi a Ukrajinci a 0,3% tvoria iné národnosti. Úradnou rečou na Svalbarde je nórčina, ale Rusi a Ukrajinci používajú ruštinu.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svalbard

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.