František (pápež)
František (lat. Franciscus), vl. menom Jorge Mario Bergoglio, SJ (* 17. december 1936, Buenos Aires, Argentína) je 266. pápež Katolíckej cirkvi, rímsky biskup a panovník štátu Vatikán zvolený v konkláve dňa 13. marca 2013.[1] Je prvým pápežom pochádzajúcim z amerického svetadielu (z Argentíny), prvým pápežom, ktorý vzišiel z jezuitskej rehole, prvým pápežom z južnej pologule a po viac ako 1270 rokoch od smrti Gregora III. prvým pápežom, ktorý sa nenarodil v Európe.[2] Podľa Františkových vlastných slov má byť jeho pontifikát krátky.[3]
František Franciscus | ||||||||
266. rímsky biskup | ||||||||
| ||||||||
Funkcie a tituly | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pontifikát | ||||||||
13. marec 2013 – súčasnosť | ||||||||
| ||||||||
Arcibiskup buenosaireský | ||||||||
28. február 1998 – 13. marec 2013 | ||||||||
| ||||||||
Predchádzajúce funkcie | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Občianske meno | Jorge Mario Bergoglio | |||||||
Narodenie | 17. december 1936 (84 rokov) Buenos Aires, Argentína | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Rehoľník | ||||||||
Rehoľa | Spoločnosť Ježišova | |||||||
Večné sľuby | 22. apríl 1973 (36 rokov) | |||||||
Kňaz | ||||||||
Kňazská vysviacka | 13. december 1969 (32 rokov) Ramón José Castellano emeritný arcibiskup córdobský | |||||||
Biskup | ||||||||
Menovanie | 20. máj 1992 (55 rokov) Ján Pavol II. | |||||||
Konsekrácia | 27. jún 1992 (55 rokov) | |||||||
Svätiteľ | Antonio Quarracino arcibiskup buenosaireský | |||||||
Spolusvätitelia | Ubaldo Calabresi apoštolský nuncius v Argentíne Emilio Ogñénovich biskup mercedeský | |||||||
Kardinál | ||||||||
Menovanie | 21. február 2001 (64 rokov) Ján Pavol II. | |||||||
Stupeň | kardinál-kňaz | |||||||
Titulárny kostol | San Roberto Bellarmino | |||||||
Pápež | ||||||||
Voľba | 13. marec 2013 (76 rokov) | |||||||
Intronizácia | 19. marec 2013 (76 rokov) | |||||||
Odkazy | ||||||||
František | ||||||||
Kompletný zoznam pápežov | ||||||||
|
Narodil sa v Buenos Aires v Argentíne. Za katolíckeho kňaza bol vysvätený v roku 1969. Medzi rokmi 1973 až 1979 pôsobil ako provinciál Spoločnosti Ježišovej v Argentíne. Roku 1998 sa stal biskupom buenosaireským a za kardinála ho vymenoval sv. Ján Pavol II. v roku 2001. Cirkev v Argentíne viedol aj počas nepokojov v Argentíne v decembri 2001. Vlády Néstora Kirchnera a Cristiny Fernándezovej Kirchnerovej ho považovali za svojho politického rivala. Po rezignácii pápeža Benedikta XVI. dňa 28. februára 2013 konkláve zvolilo 13. marca 2013 kardinála Bergoglia za nového pápeža. Zvolil si meno František na počesť svätého Františka z Assisi.
Pápež František je známy pre svoju pokoru, dôraz na Božie Milosrdenstvo, záujem o chudobných a odhodlanie viesť medzináboženský dialóg. Je uznávaný za to, že má menej formálny vzťah k úradu pápeža než jeho predchodcovia, napríklad, že sa rozhodol radšej žiť v Dome svätej Marty, než aby obýval pápežský apartmán v Apoštolskom paláci, ako to robili predchádzajúci pápeži. Zastáva názor, že Cirkev by mala byť viac otvorená. Nepodporuje neovládaný kapitalizmus, marxizmus, alebo marxistické verzie Teológie oslobodenia. František sa drží tradičných cirkevných pohľadov v otázkach interrupcií, manželstva, vysvätení žien za kňazov a celibátu.[4]Je proti konzumizmu a podporuje snahy o zvrátenie klimatickej zmeny, na čo sa jeho pontifikát zameriava s vyhlásením v encyklike Laudato si'.
V medzinárodnej diplomacii sa pričinil o dočasné úplné znovuobnovenie diplomatických stykov medzi Spojenými štátmi a Kubou a podporoval prípady migrantov počas európskej a stredoamerickej migračnej krízy. Od roku 2018 je známy ako kritik neo-nacionalizmu.
Svätý Otec František čelí otvorenej kritike, najmä z kruhov teologických konzervatívcov, na jeho konanie v niektorých otázkach, napríklad keď publikáciou Amoris laetitia (slov. Radosť lásky) umožnil niektorým občiansky rozvedeným a znovuzosobášeným katolíkom pristúpiť k Sviatosti Eucharistie, alebo jeho konanie v otázke údajného krytia sexuálnych škandálov duchovných, proti ktorému vydal motu proprio s názvom Vos estis lux mundi.
Biografia
Jorge Mario Bergoglio sa narodil v Buenos Aires ako jedno z piatich detí talianskych prisťahovalcov z kraja Piemont. Jeho otec Mário José Bergoglio bol železničným pracovníkom.[5] Jeho matka sa volala Regina Mária Sívori.
Získal titul magistra chémie na Univerzite Buenos Aires (špa. Universidad de Buenos Aires). V 21 rokoch sa rozhodol byť kňazom.
Kňazské pôsobenie
Bergoglio vstúpil do Spoločnosti Ježišovej dňa 11. marca 1958 a študoval za kňaza v jezuitskom seminári vo Villa Devoto (časť Buenos Aires).[6]
V roku 1960, Bergoglio získal certifikát z filozofie z „Colegio Máximo San José“ v San Miguel. V rokoch 1964 a 1965 učil literatúru a psychológiu na „Colegio de la Inmaculada“ (stredná škola) v provincii Santa Fe v Argentíne, a roku 1966 učil rovnaké predmety na „Colegio del Salvador“ v Buenos Aires.
V roku 1967 dokončil štúdium teológie. Po dvoch rokoch aprobácie prijal kňazskú vysviacku, ktorú mu udelil arcibiskup Ramón José Castellano, dňa 13. decembra 1969. Rehoľné sľuby zložil 22. apríla 1973. Potom pôsobil ako profesor teológie a argentínsky provinciál jezuitov (v rokoch 1973 až 1979 počas temných rokov vlády vojenskej junty).
V roku 1980 bol pozvaný ako rektor seminára v „San Miguel“. V tejto funkcii slúžil až do roku 1986. Neskôr pracoval na doktorskej dizertácii na „Sankt Georgen“ v Nemecku. Potom sa vrátil do Argentíny, aby slúžil ako spovedník a duchovný riaditeľ v Córdobe.
Biskup
20. mája 1992 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za pomocného biskupa v Buenos Aires, biskupskú vysviacku prijal 27. júla toho istého roku z rúk arcibiskupa Buenos Aires kardinála Antonia Quarracina. V júli 1997 bol vymenovaný za arcibiskupa koadjútora. Funkcie arcibiskupa sa ujal 28. februára 1998 po smrti kardinála Quarracina. Od r. 1998 bol aj ordinárom pre východných katolíkov v Argentíne, teda pre tých, ktorí v krajine nemali svoju eparchiu.[7][8]
Kardinál
Pri konzistóriu 21. februára 2001 ho pápež Ján Pavol II. menoval za kardinála. Ako kardinál bol Bergoglio vymenovaný na päť administratívnych pozícií v rímskej kúrii:
- Člen Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí
- Člen Kongregácie pre klérus
- Člen Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života
- Člen Pápežskej rady pre rodinu
- Člen komisie pre Latinskú Ameriku
Kardinál Bergoglio sa stal známy pre osobnú pokoru, dogmatický konzervativizmus a záväzok k sociálnej spravodlivosti. Jeho jednoduchý štýl prispel k jeho povesti pokory.
Žil v malom byte, skôr než v honosnej biskupskej rezidencii. Používal verejnú dopravu namiesto limuzíny.
Pri konkláve v roku 2005 bol považovaný za jedného z možných nástupcov zosnulého pápeža. Od 8. novembra 2005 až do roku 2011 (dve trojročné funkčné obdobia) bol predsedom Argentínskej biskupskej konferencie.
Rímsky pápež
Po konkláve v roku 2013 sa 13. marca po piatej voľbe stal o 19:06 SEČ (UTC+1) 266. pápežom. Vybral si meno František podľa svätého Františka z Assisi.[9] Oficiálne sa jeho meno uvádza bez rímskej číslice.[2] Pred verejnosť vystúpil na balkóne vo Vatikáne o 20:22 SEČ.[10]
Iba niekoľko hodín po svojom zvolení poslal pápež František list hlavnému rímskemu rabínovi Riccardovi di Segnimu, v ktorom píše o svojom odhodlaní „prispieť k pokroku vo vzťahoch medzi židmi a katolíkmi“, ku ktorému došlo od druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965).[11][12][13]
Veľmajster slobodomurárskej lóže Grande Oriente d’Italia Gustavo Raffi 14. marca 2013 napísal: „S pápežom Františkom nič nebude ako predtým. Je to zástanca chudobných, ktorý má ďaleko ku Kúrii. Jeho prvé slová sú bratstvo, ochota k dialógu a otvorenosť k súčasnému svetu, k veriacim i neveriacim.“[14]
Zástanca teológie oslobodenia Leonardo Boff verí, že pápež František je mužom, ktorý zreformuje pápežstvo a zmení katolícku cirkev.[15]
Svojho úradu sa ujal na sviatok svätého Jozefa 19. marca 2013 slávnostnou svätou omšou na Námestí svätého Petra vo Vatikáne.
Pápež František sa ako tretí rímsky biskup v histórii 10. mája 2013 stretol s koptským alexandrijským pápežom Tawadrosom II.[16]
28. septembra 2013 zriadil František osemčlennú „Radu kardinálov“, ktorá má pápežovi pomáhať pri spravovaní Cirkvi a vo veci závažných otázok týkajúcich sa Cirkvi.[17] Stretávať sa s pápežom začali 1. októbra 2013 a riešili vyše osemdesiat dokumentov, ktoré sa nazhromaždili od apríla.[18]
Pápež František sa stal osobnosťou roka 2013 časopisu Time.[19][20]
Pápež František sa 12. februára 2016 osobne stretol s pravoslávnym patriarchom Moskvy a celej Rusi Kirillom. Historické prvé stretnutie rímskeho pápeža a moskovského patriarchu sa odohralo na Kube v Havane, pred začiatkom apoštolskej cesty pápeža Františka do Mexika a návštevy patriarchu Kirilla na Kube. Zo stretnutia vyšla spoločná deklarácia s 30 bodmi.[21]
Svojou apoštolskou exhortáciou Amoris laetitia vyvolal diskusiu o možnosti pristupovania k sviatostiam rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov.[22]
Pápež František počas návštevy Čile 15. januára 2018 uviedol, že „svet je jeden incident od nukleárneho holokaustu, aký ľudstvo ešte nezažilo a nevie si ani predstaviť“.[23][24]
Pápež František a francúzsky prezident Emmanuel Macron absolvovali v utorok 26. júna 2018 vo Vatikáne 57 minút trvajúci súkromný rozhovor, ktorý sa týkal otázok spojených s migráciou a perspektívami Európy v súvislosti s rastúcimi výzvami pre jednotu kontinentu. Francúzska tlač upozornila aj na nezvyčajne dôvernú rozlúčku oboch aktérov stretnutia, pri ktorej nechýbali bozky na líca a podania rúk, pričom si všimla aj to, že pápež Macronovi daroval medailón s vyobrazením sv. Martina z Tours – rímskeho legionára, ktorý podľa legendy rozťal svoj plášť, aby zaodel chudobného človeka.[25][26]
Katolícka cirkev 2. augusta 2018 formálne oznámila zmenu svojho náhľadu na trest smrti, považuje ho za neprípustný za akýchkoľvek okolností. Ako Vatikán oznámil, nový postoj k hrdelnému trestu odráža názor pápeža Františka, ktorý trest smrti úplne odmieta. Doterajší katechizmus pritom trest smrti povoľoval vo výnimočných prípadoch.[27]
Podľa speváka írskej rockovej skupiny U2 Bona Voxa je pápež František zdesený zo sexuálneho zneužívania v katolíckej cirkvi. Spevák sa v stredu 19. septembra 2018 stretol s Františkom v súkromí vo vatikánskom dome svätej Marty, kde pápež žije. Diskutovali spolu o rôznych témach – napríklad o kapitalizme a o udržateľnom rozvoji, spresnil Bono Vox novinárom.[28]
Dňa 15. novembra 2018 izraelský prezident Reuven Rivlin navštívil v Apoštolskom paláci vo Vatikáne pápeža Františka ako skutočného priateľa štátu Izrael a židovského národa.[29]
Pápež František o celibáte
„V tejto chvíli som pre zachovanie celibátu so všetkými jeho pre a proti. S jeho praktikovaním sme mali počas tisíc rokov skôr lepšie než horšie skúsenosti,“ uviedol pápež František v knihe rozhovorov so svojím priateľom argentínskym rabínom Abrahamom Skorkou O nebi a zemi. Avšak dodal, že „celibát je otázkou disciplíny (pozn. podľa Kódexu kanonického práva) a nie viery, a vec sa môže zmeniť.“[30][31]
Pápež František o korupcii
Citácia z buly Misericordiae vultus: "Slovo odpustenia nech dôjde ku všetkým a pozvanie zakúsiť milosrdenstvo nech nikoho nenechá ľahostajným. Moja výzva na obrátenie je adresovaná ešte naliehavejšie tým, ktorí sú v dôsledku spôsobu svojho života ďaleko od Božej milosti. Zvlášť myslím na mužov a ženy, ktorí patria do zločineckých skupín, nech už sú akékoľvek. Pre vaše dobro vás prosím, zmeňte spôsob života. Žiadam vás o to v mene Božieho Syna, ktorý hoci bojoval proti hriechu, nikdy neodmietol nijakého hriešnika. Neupadnite do hroznej pasce predstavy, že život závisí od peňazí a že v porovnaní s nimi nič nemá hodnotu a dôstojnosť. Je to len klam. Peniaze si nevezmeme na druhy svet. Peniaze nám neprinesú pravé šťastie. Násilie použité na hromadenie bohatstva nasiaknuté krvou vás neurobí mocnými ani nesmrteľnými. Všetci skôr či neskôr skončia pred Božím súdom, ktorému nik nemôže ujsť. S rovnakou výzvou sa obraciam na páchateľov alebo spolupáchateľov korupcie. Táto hnisavá rana spoločnosti je ťažkým hriechom, ktorý volá do neba, pretože podkopáva základy osobného i spoločenského života. Korupcia bráni hľadieť do budúcnosti s nádejou, pretože svojou aroganciou a nenásytnosťou ničí plány slabých a utláča tých najchudobnejších. Je to zlo, ktoré sa zahniezdilo v každodenných gestách, aby sa následne rozšírilo do verejných škandálov. Korupcia je tvrdošijné zotrvávanie v hriechu, snaží sa nahradiť Boha ilúziou, že peniaze predstavujú formu moci. Je to dielo temnoty, živené nedôverou a intrigami. Corruptio optimi pessima, oprávnene tvrdí sv. Gregor Veľký, zdôrazňujúc, že nikto sa nemôže považovať za imúnneho pred týmto pokušením. Na jej vymazanie z osobného a spoločenského života je potrebná múdrosť, bdelosť, čestnosť, transparentnosť spolu s odvahou verejne na ňu poukazovať. Ak sa proti nej otvorene nebojuje, skôr či neskôr z nás spraví svojich komplicov a zničí nám život. Toto je ten najvhodnejší čas, aby sme zmenili svoj život! Toto je čas dať sa chytiť za srdce. Zoči-voči spáchanému zlu, aj ťažkým zločinom, nastala chvíľa vypočuť plač nevinných, ktorých obrali o majetok, dôstojnosť, city, samotný život. Zotrvanie na ceste zla je len zdrojom ilúzií a smútku. Skutočný život je úplne iný. Boh nám neprestáva podávať pomocnú ruku. Stále je pripravený počúvať, rovnako ako aj ja a moji bratia biskupi a kňazi. Stačí len prijať pozvanie na obrátenie a podriadiť sa spravodlivosti, pokým Cirkev ponúka milosrdenstvo."slovenský preklad)[32]
Kritika
Návšteva pápeža Františka v Čile (15. – 18. január 2018) vyvolala veľké protesty, pretože pápež verejne obhajoval biskupa Juana Barrosa, ktorý sa zastával pedofilných kňazov, a o ktorom bol presvedčený, že je nevinný.[33][34][35] Na spiatočnej ceste sa ho v lietadle novinári pýtali na tento prípad, keď biskup Barros mal byť podľa obvinení prítomný pri sexuálnom zneužívaní detí iným kňazom a zatajovať to. Pápež k pedofilnému kňazovi Fernandovi Karadimovi povedal, že obete ho nikdy nemenovali a že „obete nevystúpili s žiadnym dôkazom. Sú to len reči, nič konkrétneho. Žiadne obete sa neozvali.“[36] Pápež František pod ťarchou dôkazov zmenil názor a obvinil čilských biskupov, že ničili dôkazy o sexuálnych zločinoch v cirkvi, vyvíjali nátlak na cirkevných právnikov, aby minimalizovali rozsah obvinení a prejavili „závažnú nedbanlivosť“ pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi. V desaťstranovej kritickej správe, ktorú čilskí biskupi dostali počas prebiehajúcej návštevy vo Vatikáne, pápež píše, že celá čilská cirkevná hierarchia je kolektívne zodpovedná za „vážne chyby“ pri riešení prípadov zneužívania a následnej straty dôveryhodnosti cirkvi v Čile. „Nikto sa nemôže z problému vyvliecť a hodiť ho na plecia niekoho iného,“ zneli slová pápeža adresované čilským biskupom.[37][38][39] Jeden z čilských biskupov sa v sobotu 19. mája 2018 ospravedlnil za to, že včas nepreskúmal hlásený prípad sexuálneho zneužívania vo svojej diecéze. Vyjadrenia biskupa Alejandra Goica prišli deň po tom, čo všetci biskupi v tejto juhoamerickej krajine ponúkli svoju rezignáciu v súvislosti so škandálom okolo zneužívania maloletých kňazmi a kvôli podozreniam, že tieto činy kryli. O ich osude má rozhodnúť samotný pápež František, ktorý predtým uviedol, že prejavili závažnú nedbanlivosť pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi.[40][41]
Pápež František je podľa agentúry AP prvým pápežom, ktorý verejne odsúdil „kultúru zneužívania a krytia“ v katolíckej cirkvi.[42] Podľa vlastných slov sa hanbí za to, že on, ani katolícki predstavitelia v Čile obete lepšie nepočúvali. Pre čilských veriacich vydal pastoračný list,[43] v ktorom znova poďakoval obetiam za ich „odvážnu vytrvalosť“ pri odsudzovaní zneužívania a hľadaní pravdy a opakovane hovoril o „kultúre zneužívania a systéme krytia, ktorý ju zachováva“.[43][44] Morálne škandály by dlho zostali úplne utajené, keby sa o ich dôsledky nebola začala zaujímať svetská justícia.[45]
Bývalý veľvyslanec Vatikánu v USA arcibiskup Carlo Maria Viganó v otvorenom liste[46][47] obvinil troch pápežov a ich blízkych spolupracovníkov za to, že v minulosti kryli v súčasnosti suspendovaného amerického kardinála Theodora McCarricka, v ďalšom liste kritizoval pápeža Františka za to, že odmieta priamo odpovedať na vznesené obvinenia. Aj preto arcibiskup Viganó Vatikán vyzýva, aby zverejnil, čo vie o škandále týkajúcom sa suspendovaného amerického kardinála Theodora McCarricka. Arcibiskup Viganó vo svojom liste obviňuje bývalých štátnych sekretárov Vatikánu (kardinálov Sodana a Bertoneho) pôsobiacich počas pontifikátov Jána Pavla II. a Benedikta XVI., že roky ignorovali podrobné svedectvá o McCarrickom škandalóznom správaní a nemorálnom životnom štýle. Arcibiskup Viganó tiež pripomína, že Benedikt XVI. v roku 2010 McCarricka potrestal, ale pápež František ho údajne rehabilitoval.[48][49][50]
Pápež František 27. júla 2018 kardinála Theodora McCarricka na vlastnú žiadosť degradoval z postu kardinála a nariadil mu „život v modlitbe a pokání“ v rezidencii pre neho určenej kvôli začatiu kánonického procesu, ktorý má preskúmať obvinenia zo sexuálneho zneužívania kardinálom McCarrickom.[51][52]
Pápež František 13. septembra 2018 pozval predsedov biskupských konferencií z celého sveta na summit o sexuálnom zneužívaní detí rímskokatolíckymi kňazmi. Podľa svetoznámej agentúry AP[53][54] ostatný vývoj v dlhodobých prípadoch sexuálnych zneužívaní v radoch rímskokatolíckej cirkvi otriasol pontifikátom pápeža Františka a uvrhol ho do veľkej krízy. Summit sa uskutočnil v dňoch 21. – 24. februára 2019.[55]
Apoštolské a pastoračné cesty
- Európa
- Albánsko (21. september 2014)[56]
- Francúzsko (Európsky parlament; 25. november 2014)[57]
- Bosna a Hercegovina (6. jún 2015)[58]
- Grécko (16. apríl 2016)[59]
- Poľsko (25. – 31. júl 2016)[60]
- Švédsko (31. október 2016)[61]
- Portugalsko
- Švajčiarsko (21. jún 2018)[64]
- Írsko (25. - 26. august 2018)[65]
- Litva, Lotyšsko a Estónsko (22. – 25. september 2018)[66]
- Bulharsko a Severné Macedónsko (5. - 7. máj 2019)[67]
- Rumunsko (31. máj - 2. jún 2019)[68]
- Taliansko (pastoračné cesty v rámci Talianska, mimo mesta Rím)
- Lampedusa (8. júl 2013)[69]
- Cagliari, Sardínia (22. september 2013)[70]
- Assisi
- Kalábria (21. jún 2014)[74]
- Molise (5. júl 2014)[75]
- Caserta
- Redipuglia (13. september 2014)[78]
- Pompeje a Neapol (21. marec 2015)[79]
- Turín (21. – 22. jún 2015)[80]
- Prato a Florencia (10. november 2015)[81]
- Amatrice (4. august 2016)[82]
- Miláno (25. marec 2017)[83]
- Carpi (2. apríl 2017)[84]
- Paliano (13. apríl 2017)[85]
- Janov (27. máj 2017)[86]
- Bozzolo a Barbiana (20. jún 2017)[87]
- Cesena a Bologna (1. október 2017)[88]
- Pietrelcina a San Giovanni Rotondo (17. marec 2018)[89]
- Alessan a Molfetta (20. apríl 2018)[90]
- Nomadelfia a Loppiano (10. máj 2018)[90]
- Bari (7. júl 2018)[91]
- Palermo a Piazza Armerina (15. september 2018)[92]
- Loreto (25. marec 2019)[93]
- Camerino (16. jún 2019)[94]
- Neapol (21. jún 2019)[95]
- Albano Laziale (21. september 2019)[96]
- Greccio (1. december 2019)[97]
- Amerika
- Brazília (23. – 28. júl 2013)[98]
- Ekvádor (6. – 8. júl 2015)[99]
- Bolívia (8. – 10. júl 2015)[99]
- Paraguaj (10. – 12. júl 2015)[99]
- Kuba
- Spojené štáty (22. – 27. september 2015)[100]
- Mexiko (12. – 18. február 2016)[103]
- Kolumbia (6. – 11. september 2017)[104]
- Čile (15. – 18. január 2018)[105][106]
- Peru (18. – 21. január 2018)[107]
- Panama (23. – 27. január 2019)[108]
- Ázia
- Jordánsko a Izrael (24. – 26. máj 2014)[109]
- Kórejská republika (14. – 18. august 2014)[110]
- Turecko (28. – 30. november 2014)[111]
- Srí Lanka (13. – 15. január 2015)[112]
- Filipíny (15. – 19. január 2015)[113]
- Arménsko (24. – 26. jún 2016)[114]
- Gruzínsko a Azerbajdžan (30. september – 2. október 2016)[115]
- Mjanmarsko (27. – 30. november 2017)[116]
- Bangladéš (30. november – 2. december 2017)[116]
- Spojené arabské emiráty (3. - 5. február 2019)[117]
- Thajsko a Japonsko (20. - 26. november 2019)[118]
- Afrika
Kanonizácie
Pápež František doteraz kanonizoval 893 svätých (naposledy 13. októbra 2019):
- 12. máj 2013, Vatikán[123]
- Antonio Primaldo a 812 spoločníkov, mučeníci
- Laura Montoya Upegui, panna a rehoľníčka
- María Guadalupe García Zavala, panna a rehoľníčka
- 9. október 2013, Vatikán[124]
- Angela z Foligna TOSF, mystička
- 17. december 2013, Vatikán[125]
- Peter Faber SJ, kňaz
- 3. apríl 2014, Vatikán[126]
- 27. apríl 2014, Vatikán[127]
- Ján XXIII., pápež
- Ján Pavol II., pápež
- 23. november 2014, Vatikán[128]
- 14. január 2015, Srí Lanka[129]
- Joseph Vaz CO, kňaz
- 17. máj 2015, Vatikán[130]
- Émilie de Villeneuve, rehoľníčka
- Mária Kristína od Nepoškvrneného počatia (Brandová) SVEGS, rehoľníčka
- Mária od Ježišovho Ukrižovania (Baouardyová), rehoľníčka
- Marie-Alphonsine Danil Ghattas, rehoľníčka
- 23. september 2015, Washington[131]
- Junípero Serra OFM, kňaz a rehoľník
- 18. október 2015, Vatikán[132]
- Vincenzo Grossi, kňaz
- María de la Purísima Salvat Romero HCC, rehoľníčka
- Louis Martin, laik a manžel
- Marie-Azélie Martinová, laička a manželka
- 5. jún 2016, Vatikán[133]
- Stanisław Papczyński MIC, kňaz a rehoľník
- Maria Elisabeth Hesselblad OSsS, rehoľníčka
- 4. september 2016, Vatikán[134]
- Matka Tereza MC, rehoľníčka
- 16. október 2016, Vatikán[135]
- Manuel González García, biskup
- José Gabriel del Rosario Brochero TOSD, kňaz
- Alfonso Maria Fusco, kňaz
- Lodovico Pavoni, kňaz
- Salomone Leclercq FSC, rehoľník
- Alžbeta od Najsvätejšej Trojice OCD, rehoľníčka
- José Sánchez del Río, laik a mučeník
- 13. máj 2017, Fatima[136]
- František Marto, laik
- Hyacinta Marto, laička
- 16. október 2017, Rím[137]
- 14. október 2018, Vatikán
- Pavol VI., pápež
- Óscar Arnulfo Romero, biskup
- Francesco Spinelli, kňaz
- Vincenzo Romano, kňaz
- Maria Katharina Kasper, rehoľníčka
- Nazaria Ignazia od svätej Terézie Ježiškovej, rehoľníčka
- Nunzio Sulprizio, laik
- 5. júl 2019, Vatikán[138]
- Bartolomeo od Mučeníkov, arcibiskup a rehoľník
- 13. október 2019, Vatikán[139]
- John Henry Newman, kardinál
- Mária Terézia Chiramel Mankidiyan, rehoľníčka
- Giuseppina Vanniniová, rehoľníčka
- Dulce Lopes Pontesová, rehoľníčka
- Marguerita Baysová, rehoľníčka
František a islam
Pri príležitosti Svetového dňa migrantov a utečencov v januári 2014 pápež František povzbudzoval primárne moslimské publikum, aby hľadalo nádej v Koráne.
V auguste roku 2016, pápež František údajne prirovnal násilie islamistov k činom, ktorých sa dopúšťajú niektorí katolíci. „Nerád hovorím o islamskom násilí, pretože každý deň listujem novinami a vidím násilie tu v Taliansku ... Niekto zavraždil svoju priateľku, iný zabil svoju svokru ... a to hovorím o pokrstených katolíkoch! Ak hovorím o islamskom násilí, musím hovoriť aj o katolíckom násilí.“
V apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium (odseky 252 a 253) František napísal, že „pravý islam a správne čítanie Koránu je proti akejkoľvek forme násilia“.
Proti týmto výrokom opakovane vystupujú niektorí katolíci, ktorí sa ku katolicizmu obrátili z islamu. „Islam učí smrť odpadlíkom (Korán 4,89; 8,7-11), viete? Ako je možné porovnávať islamské násilie s takzvaným kresťanským? Tam, kde evanjelium hlása dobrú správu o Ježišovej smrti a vzkriesení pre spásu všetkých a naplnenie zmluvy so Židmi, Alah nemá čo ponúknuť okrem vojny a vrážd neveriacich výmenou za raj.“ Vysvetľujú, že nechcú zamieňať islam a obyčajných moslimov, ale tiež tvrdia, že naivita, s akou čelíme islamu, je samovražedná a veľmi nebezpečná. Islam nepozná kresťanský princíp odpustenia, ale pozná a kruto uplatňuje islamský princíp krvnej pomsty.[140]
Menovanie nových biskupov a ordinárov
Biskup | Dátum menovania | Úrad | |
---|---|---|---|
Mons. Milan Lach SJ | 19. apríl 2013[141] | Prešovská gréckokatolícka archieparchia | pomocný biskup |
Titulárne sídlo Ostracina | titulárny biskup | ||
24. jún 2017 | Parmská gréckokatolícka eparchia (USA) | apoštolský administrátor | |
1. jún 2018 | eparcha | ||
Mons. Ján Orosch | 11. júl 2013[142] | Trnavská arcidiecéza | arcibiskup |
Mons. Stanislav Stolárik | 21. marec 2015[143] | Rožňavská diecéza | diecézny biskup |
Mons. Dávid Tencer OFM Cap. | 18. september 2015[144] | Reykjavícka diecéza (Island) | diecézny biskup |
Mons. Marek Forgáč | 11. jún 2016[145] | Košická arcidiecéza | pomocný biskup |
Titulárne sídlo Seleuciana | titulárny biskup | ||
Mons. Giacomo Guido Ottonello | 1. apríl 2017[146] | Apoštolská nunciatúra SR | apoštolský nuncius |
Mons. Vladimír Fekete SDB. | 8. december 2017 | Titulárne sídlo Municipa | titulárny biskup |
Mons. Marián Andrej Pacák CSsR. | 5. júl 2018[147] | Torontská slovenská gréckokatolícka eparchia (Kanada) | eparcha |
Mons. Cyril Vasiľ SJ | 20. január 2020[148] | Košická gréckokatolícka eparchia | apoštolský administrátor sede plena |
Mons. Ján Kuboš | 25. marec 2020 | Spišská diecéza | pomocný biskup |
Titulárne sídlo Quiza | titulárny biskup | ||
Peter Sakmár | 9. december 2020 | Apoštolská administratúra v Atyrau (Kazachstan) | apoštolský administrátor ad nutum Sanctae Sedis |
Mons. Peter Beňo | 29. január 2021 | Nitrianska diecéza | pomocný biskup |
Titulárne sídlo Amudarsa | titulárny biskup |
Beatifikačné procesy
Pápež František počas svojho pontifikátu podpísal a schválil Dekréty týchto Božích služobníkov zo Slovenska, aby mohli byť slávnostné vyhlásení za blahoslavených.
Beatifikovaná osoba | Schválenie dekrétu | Beatifikačná slávnosť | Pápežský legát | Spomienka | |||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Titus Zeman SDB | kňaz, salezián | mučeník za duchovné povolania | 27. február 2017 | 30. september 2017 | Bratislava | kardinál Angelo Amato SDB | 8. január |
Anna Kolesárová | laička | mučeníčka čistoty | 6. marec 2018 | 1. september 2018 | Košice | kardinál Giovanni Angelo Becciu | 20. november |
Dielo
Encykliky
- Lumen fidei (Svetlo viery; slovenský preklad)[150]
- Laudato si' (Buď pochválený; slovenský preklad)[151]
- Fratelli tutti (dosl. preklad Všetci [sme] bratia)[152]
Exhortácie
- Evangelii gaudium (Radosť evanjelia; slovenský preklad)[153]
- Amoris laetitia (Radosť z lásky; slovenský preklad)[154]
- Gaudete et exsultate (Radujte sa a jasajte)[155]
- Christis vivit (Kristus je živý)[156]
Apoštolské listy – Motu proprio
- Come una madre amorevole (Ako láskavá matka)[157]
Buly
- Misericordiae vultus
Knihy
- Meditaciones para religiosos, Diego de Torres, Buenos Aires 1982, ISBN 950-02-1000-2.
- Reflexiones espirituales sobre la vida apostólica Diego de Torres, Buenos Aires, 1987, ISBN 950-9210-07-2.
- Reflexiones en esperanza, Ediciones Universidad del Salvador, Buenos Aires, 1992.
- Educar. Exigencia y pasión. Desafíos para educadores cristianos Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2003, ISBN 950-512-457-0.
- Ponerse la patria al hombro, Memoria y camino de esperanza, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2004, ISBN 950-512-511-9.
- La nación por construir, Utopía, pensamiento y compromiso. VIII Jornada de Pastoral Social, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2005, ISBN 950-512-546-1.
- Corrupción y Pecado, Algunas reflexiones en torno al tema de la corrupción, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2006, ISBN 950-512-572-0.
- El verdadero poder es el servicio, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2007, ISBN 978-950-512-628-6.
- spoluautor s: Abraham Skorka: Sobre el Cielo y la Tierra, Editorial Sudamericana, Buenos Aires, 2010, ISBN 978-950-07-3293-2
- Nosotros como ciudadanos, nosotros como pueblo, Hacia un bicentenario en justicia y solidaridad 2010-2016, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2011, ISBN 978-950-512-744-3.
- Mente abierta, corazón creyente, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2012, ISBN 978-950-512-778-8.
V slovenčine
- Otvorená myseľ, veriace srdce, Sali foto, 2013, ISBN 978-80-89605-08-8.
- Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka, Marcelo Figueroa: Viera, dôstojnosť, modlitba, solidarita, Dobrá kniha, 2013, ISBN 978-80-7141-816-0,
- Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka: O nebi a zemi, Kumran, 2013, ISBN 978-80-89487-41-7, v origináli: Sobre el cielo y la tiera.
V češtine
- Opravdová moc je služba, Paulínky, 2014, ISBN 978-80-7450-123-4,
- Zkaženost a hřích, Paulínky, 2014, v origináli: ISBN 978-80-7450-122-7, Guarire dalla corruzione
- Promluvy z Argentiny Karmelitánské nakladatelství, 2013, ISBN 978-80-7195-725-6
Referencie
- TÓDA, Mirek; PROKOPČÁK, Tomáš. Minúta po minúte: Novým pápežom je kardinál Bergoglio z Argentíny [online]. SME, 2013-03-13, [cit. 2013-03-13]. Dostupné online.
- Svätým Otcom sa stal argentínsky kardinál Jorge Bergoglio SJ [online]. TK KBS, 2013-03-13, [cit. 2013-03-20]. Dostupné online.
- https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/papezem-budu-asi-pet-let-rekl-frantisek.A150313_151929_zahranicni_ert
- Pápež rozhodol proti vysväteniu ženatých mužov v Amazonskej oblasti [online]. SITA, 2020-02-12, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online.
- RICE-OXLEY, Mark. Pope Francis: the humble pontiff with practical approach to poverty [online]. Guardian, 2013-03-13, [cit. 2013-03-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ROCCA, Francis X.. Cardinal Jorge Bergoglio: a profile [online]. Catholic Herald, 2013-03-13, [cit. 2013-03-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- Pope Francis [online]. gcatholic.org, [cit. 2016-04-08]. Dostupné online.
- Глава УГКЦ: Новообраний Папа дуже добре знає про нашу Церкву і духовність [online]. risu.org.ua, [cit. 2016-04-08]. Dostupné online.
- GAZDA, Imrich. Pápež František: Želám si cirkev chudobnú a pre chudobných [online]. Svet kresťanstva, 2013-03-16, [cit. 2013-03-16]. Dostupné online.
- DAY, Michael. Jorge Mario Bergoglio becomes Pope Francis I: White smoke from Sistine Chapel heralds shock decision to elect the first Latin American, first Jesuit and first Francis to lead world's Catholics [online]. The Independent, 2013-03-13, [cit. 2013-03-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- TASR. Pápež František napísal židom, tí si ho pochvaľujú. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2013-03-16. Dostupné online [cit. 2017-12-21]. ISSN 1336-1996.
- Lauder: 'New Pope Francis is a man of dialogue' [online]. worldjewishcongress.org, 2013-03-13, [cit. 2017-12-21]. Dostupné online. (angl.)
- Radost i překvapení: Svět vítá nového papeže [online]. Česká televize, 2013-03-13, [cit. 2017-12-21]. Dostupné online.
- Il Gran Maestro Raffi: "Con Papa Francesco nulla sarà più come prima. Chiara la scelta di fraternità per una Chiesa del dialogo, non contaminata dalle logiche e dalle tentazioni del potere temporale" [online]. grandeoriente.it, 2013-03-14, [cit. 2018-01-05]. Dostupné online.
- Leonardo Boff: 'This pope will change the church', Deutsche Welle, 2013-07-23
- Patriarcha koptskej pravoslávnej cirkvi Tawadros II. s Františkom [online]. TK KBS, 2013-05-10, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- Svätý Otec zriadil „Radu kardinálov“ v pôvodnom osemčlennom zložení [online]. TK KBS, 2013-09-30, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- Začali stretnutia Svätého Otca s Radou kardinálov [online]. TK KBS, 2013-10-01, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- Časopis Time zvolil Svätého Otca Františka za Osobnosť roka [online]. TK KBS, 2013-12-11, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- Time magazine names Pope Francis its ‘Person of the Year’ [online]. The Washington Post, 2013-12-11, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- Plné znenie spoločnej deklarácie pápeža Františka a patriarchu Kirilla [online]. TK KBS, 2016-02-12. Dostupné online.
- DANIŠKA, Jaroslav. Päť otázok pre pápeža. Denník Postoj (Bratislava: Postoy), 2016-11-16. Dostupné online [cit. 2017-04-14]. ISSN 1336-720X.
- Pope Francis warns world is ‘one accident’ away from nuclear holocaust [online]. RT, 2018-01-15, rev. 2018-01-16, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online. (angl.)
- PULLELLA, Philip. Pope warns world is one step away from nuclear war [online]. Reuters, 2018-01-15, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online. (angl.)
- TASR. Vatikán: Napriek obavám bolo Macronovo stretnutie s pápežom srdečné. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2018-06-26. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1336-197X.
- TASR. Pápež vyzýva krajiny sveta, aby prijímali migrantov a integrovali ich. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2018-06-22. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1336-197X.
- ČTK. Vatikánsky obrat: Trest smrti je neprípustný za akýchkoľvek okolností. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2018-08-02. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1336-197X.
- U2's Bono and Pope discuss Irish sexual abuse crisis [online]. reuters.com, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
- https://svet.sme.sk/c/20962787/papez-sa-sukromne-stretol-s-izraelskym-prezidentom.html
- https://svet.sme.sk/c/22300660/benedikt-varoval-papeza-frantiska-pred-uvolnenim-celibatu.html?ref=terazbox_sme
- https://svet.sme.sk/c/22301684/postoj-papeza-k-celibatu-sa-nezmenil.html?ref=terazbox_sme
- MISERICORDIAE VULTUS (Tvár milosrdenstva) o mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva [online]. KBS, 2015-04-11, [cit. 2015-12-14]. Dostupné online.
- Pope Accuses Clergy Sex Abuse Victims Of Slander [online]. Huffington Post, 2018-01-19, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
- Pope Francis 'slander' comment angers Chile abuse victims [online]. BBC, 2018-01-19, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online. (angl.)
- Pope Francis sorry for upsetting abuse victims [online]. BBC, 2018-01-22, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online. (angl.)
- Skandál papeže Františka! Měl vědět o zneužívání dětí kněžími [online]. tn.nova.cz, 2018-02-06, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
- TASR. Pápež obvinil čilských biskupov z ničenia dôkazov o sexuálnom násilí. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-05-18. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1335-4418.
- TASR. Pápežov tlak na biskupov zabral, ponúkli hromadnú demisiu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-05-18. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1335-4418.
- TASR. Čilský biskup sa ospravedlnil, že včas nepreskúmal prípad zneužívania v diecéze. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-05-20. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1335-4418.
- TASR. Čilský biskup suspendoval kňazov za obťažovanie maloletých. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-05-21. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1335-4418.
- KURUVILLA, Carol. Every Single Chilean Bishop Offers To Resign Over Country's Sex Abuse Scandal [online]. huffingtonpost.com, 2018-05-18, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
- WINFIELD, Nicole; VERGARA, Eva. Never again: Pope denounces 'culture of abuse, cover-up' [online]. apnews.com, 2018-05-31, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (angl.)
- Full text of Pope Francis' letter to Chilean bishops [online]. Catholic News Agency, 2018-04-11, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (angl.)
- TASR. Pápež František odsúdil kultúru zneužívania a krytia v cirkvi. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-05-31. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1335-4418.
- SITA. Čilský biskup odmietol dať úradom správu o zneužívaní kňazmi. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-07-20. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1335-4418.
- https://s3.amazonaws.com/lifesite/TESTIMONYXCMVX-XENGLISH-CORRECTED-FINAL_VERSION_-_G-2.pdf
- https://www.catholicregister.org/home/international/item/27882-archbishop-vigano-releases-testimony-detailing-abuse-cover-up-by-pope-francis-roman-curia
- WINFIELD, Nicole. Accuser blasts pope silence, 'slander' over cover-up claims [online]. AP News, 2018-09-28, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (angl.)
- WINFIELD, Nicole. Pope on McCarrick claims: I won't say a word about it. [online]. AP News, 2018-08-27, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (angl.)
- The Latest: Pope quips I am the devil next to John Paul [online]. AP News, 2018-09-22, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (angl.)
- GAZDA, Imrich. McCarrickov škandál: Problémom nie je len sexuálne zneužívanie. Denník Postoj (Bratislava: Postoy), 2018-08-01. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1336-720X.
- TASR. Pápež prijal rezignáciu Theodora McCarricka z kolégia kardinálov. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2018-07-28. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1336-197X.
- WINFIELD, Nicole. Francis calls clergy abuse summit as issue imperils papacy [online]. AP News, 2018-09-13, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (angl.)
- WINFIELD, Nicole. Pope OKs probe into US bishop as he meets with US delegation [online]. AP News, 2018-09-14, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (angl.)
- HICKSON, Maike. Francis ignored, covered-up abuse in Argentina before becoming pope, documentary alleges [online]. Lifesite News, 2018-09-04, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (angl.)
- Pápež František na štvrtej apoštolskej ceste, privítali ho v Albánsku [online]. TK KBS, 2014-09-21, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- Svätý Otec absolvoval piatu apoštolskú cestu, viedla do Štrasburgu [online]. TK KBS, 2014-11-25, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- Svätý Otec František navštívil hlavné mesto Bosny a Hercegoviny Sarajevo [online]. TK KBS, 2015-06-06, [cit. 2015-06-10]. Dostupné online.
- Pápež František na 13. apoštolskej ceste na gréckom Lesbose [online]. TK KBS, 2016-04-16, [cit. 2016-04-16]. Dostupné online.
- Organizátori v Krakove zverejnili predbežný program SDM 2016 [online]. TK KBS, 2015-02-03, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
- Päťsté výročie reformácie si pripomenie Svätý Otec návštevou Švédska [online]. TK KBS, 2016-01-25, [cit. 2016-01-26]. Dostupné online.
- Kardinál Parolin navštívil Fatimu pred cestou pápeža Františka do Portugalska [online]. TK KBS, 2016-10-14, [cit. 2016-10-18]. Dostupné online.
- WWW.TKKBS.SK. Najbližšie Svetové dni mládeže sa uskutočnia v roku 2022 v Lisabone [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-01-27]. Dostupné online.
- Program pápežovej ekumenickej návštevy Ženevy 21. júna 2018 [online]. Vatican News, 2018-05-08, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
- Svätý Otec František potvrdil účasť na Svetovom stretnutí rodín v Dubline [online]. TK KBS, [cit. 2018-03-21]. Dostupné online.
- Pápež v septembri 2018 navštívi Litvu, Lotyšsko a Estónsko [online]. Radio Vaticana, 2018-03-09, [cit. 2018-03-11]. Dostupné online.
- Svätý Otec navštívi v máji Bulharsko a Macedónsko - Vatican News [online]. www.vaticannews.va, 2018-12-13, [cit. 2019-01-11]. Dostupné online.
- Pápež František navštívi na prelome mája a júna Rumunsko - Vatican News [online]. www.vaticannews.va, 2019-01-11, [cit. 2019-01-11]. Dostupné online.
- Prvá Františkova cesta mimo Ríma smerovala na ostrov Lampedusa [online]. TK KBS, 2013-07-08, [cit. 2015-03-07]. Dostupné online.
- Svätý Otec počas svojej cesty na Sardínii vyzdvihol hodnotu práce [online]. TK KBS, 2013-09-23, [cit. 2015-03-07]. Dostupné online.
- Svätý Otec sa vydal po stopách sv. Františka v Assisi (priebeh) [online]. TK KBS, 2013-10-04, [cit. 2015-03-07]. Dostupné online.
- Pápež František navštívi 4. augusta Porciunkulu [online]. Radio Vaticana, 2016-07-04, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
- Príhovor pápeža Františka v Assisi: Iba pokoj je svätý, nie vojna [online]. Vatikánsky rozhlas, 2016-09-20, [cit. 2016-09-28]. Dostupné online.
- Pápež František na návšteve Kalábrie: Jasné „nie“ mafii a uctievaniu zla [online]. TK KBS, 2014-06-21, [cit. 2015-03-07]. Dostupné online.
- Svätý Otec František na pastoračnej návšteve v regióne Molise [online]. TK KBS, 2014-07-05, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- Svätý Otec František navštívil juhotalianske mesto Caserta [online]. TK KBS, 2014-07-26, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- Pápež František na priateľskej návšteve u protestantov v Caserte [online]. TK KBS, 2014-07-28, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- Tretia svetová vojna sa už postupne odvíja, upozorňuje pápež František. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2014-09-13. Dostupné online [cit. 2017-09-10].
- Svätý Otec absolvoval ďalšiu pastoračnú návštevu, zavítal do Pompejí a Neapola [online]. TK KBS, 2015-03-21, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
- V Turíne sa pápež stretne s mládežou, prídu i jeho rodinní príslušníci [online]. TK KBS, 2015-03-27, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
- Svätý Otec František navštívi v novembri Toskánsko: Prato a Florenciu [online]. TK KBS, 2015-03-27, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
- Svätý Otec navštívil mesto Amatrice, ktoré v auguste zničilo zemetrasenie [online]. TK KBS, 2016-10-04, [cit. 2016-10-04]. Dostupné online.
- Pápež František navštívi v marci budúceho roka taliansku metropolu Miláno [online]. TK KBS, 2016-10-15, [cit. 2016-10-18]. Dostupné online.
- Svätý Otec František navštívi 2. apríla diecézu Carpi v regióne po zemetrasení [online]. TK KBS, [cit. 2017-03-01]. Dostupné online.
- Zelený štvrtok pápeža Františka vo Vatikáne a v talianskej väznici Paliano [online]. TK KBS, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
- Svätý Otec František v máji 2017 zavíta do severotalianskej arcidiecézy Janov [online]. TK KBS, 2016-10-17, [cit. 2016-10-18]. Dostupné online.
- Pápež František sa vydá na púť k hrobom dvoch kňazských osobností Talianska [online]. TK KBS, [cit. 2017-04-24]. Dostupné online.
- Pápež František príde 1. októbra do talianskych diecéz Cesena a Bologna [online]. TK KBS, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
- Svätý Otec František navštívi v marci Pietrelcinu a San Giovanni Rotondo [online]. Bratislava : TK KBS, 2017-12-20, [cit. 2018-03-11]. Dostupné online.
- Pápež podnikne dve cesty v Taliansku, navštívi Molfettu, Nomadelfiu a Loppiano [online]. Radio Vaticana, 2018-02-02, [cit. 2018-03-11]. Dostupné online.
- Program ekumenického stretnutia pápeža Františka v Bari [online]. Vatican News, 2018-06-08, [cit. 2018-10-19]. Dostupné online.
- Palermo a Piazza Armerina zverejnili program pápežovej návštevy [online]. Vatican News, 2018-05-28, [cit. 2018-10-19]. Dostupné online.
- Visita del Santo Padre a Loreto (25 marzo 2019) - Programma [online]. press.vatican.va, [cit. 2019-02-24]. Dostupné online.
- WWW.TKKBS.SK. Pápež navštívi v júni talianske Camerino, postihnuté zemetraseniami [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-04-07]. Dostupné online.
- WWW.TKKBS.SK. Svätý Otec navštívi v júni Pápežskú teologickú fakultu v Neapole [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-02-13]. Dostupné online.
- WWW.TKKBS.SK. Na sviatok sv. Matúša pápež František navštívi obnovenú katedrálu v Albane [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-09-13]. Dostupné online.
- WWW.TKKBS.SK. Svätý Otec navštívi 1. decembra Greccio a vydá list o význame jasličiek [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-11-28]. Dostupné online.
- Svätý Otec František na SDM v Brazílii (6. a 7. deň) [online]. TK KBS, 2013-07-28, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- Pápež František v júli navštívi Ekvádor, Bolíviu a Paraguaj [online]. TK KBS, 2015-04-16, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
- Pred apoštolskou cestou v Spojených štátoch zavíta pápež aj na Kubu [online]. TK KBS, 2015-04-22, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
- Zverejnili program cesty pápeža Františka na Kubu a do USA [online]. Radio Vaticana, 2015-06-30, [cit. 2015-09-10]. Dostupné online.
- Pápež František začal 12. apoštolskú cestu cez Kubu do Mexika [online]. TK KBS, 2016-02-12, [cit. 2016-03-28]. Dostupné online.
- Ďalšia apoštolská cesta Svätého Otca povedie vo februári do Mexika [online]. TK KBS, 2015-12-14, [cit. 2015-12-14]. Dostupné online.
- Septembrová apoštolská cesta pápeža Františka do Kolumbie má už svoje logo [online]. Radio Vaticana, 2017-03-10, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
- Návšteva pápeža Františka v Čile bude mať motto „Svoj pokoj vám dávam“ [online]. Radio Vaticana, 2017-08-21, [cit. 2017-09-10]. Dostupné online.
- ČTK. Papež si v Chile poplakal s oběťmi chlípných kněží, v zemi hoří kostely. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2018-01-17. Dostupné online [cit. 2018-01-17].
- Januárová pápežova návšteva Peru už má logo a motto: „Zjednotení v nádeji“ [online]. Radio Vaticana, 2017-08-19, [cit. 2017-09-10]. Dostupné online.
- WWW.TKKBS.SK. Pápež František letí ponad Atlantik do Panamy na Svetové dni mládeže [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
- Svätý Otec na apoštolskej ceste vo Svätej zemi (3. deň) [online]. TK KBS, 2014-05-26, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- Pápež František na apoštolskej ceste v Južnej Kórei (5. deň) [online]. TK KBS, 2014-08-18, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- Pápež František a patriarcha Bartolomej oslávili spolu sviatok sv. Ondreja [online]. grkatba.sk, 2014-11-30, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- Svätý Otec František sa rozlúčil so Srí Lankou, priletel na Filipiny [online]. TK KBS, 2015-01-15, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- Pápežov odkaz Srílančanom a Filipínčanom pri návrate z návštevy Ázie [online]. TK KBS, 2015-01-19, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
- Začala sa trojdňová apoštolská cesta pápeža Františka do Arménska [online]. TK KBS, 2016-06-24, [cit. 2017-04-25]. Dostupné online.
- Cesta Svätého Otca do kaukazských štátov: za katolíkmi na perifériu [online]. TK KBS, 2016-04-13, [cit. 2016-04-16]. Dostupné online.
- Pápež František navštívi koncom novembra Mjanmarsko a Bangladéš [online]. Radio Vaticana, 2017-08-28, [cit. 2017-09-10]. Dostupné online.
- Pápež František navštívi Spojené arabské emiráty - Vatican News [online]. www.vaticannews.va, 2018-12-06, [cit. 2019-01-11]. Dostupné online.
- WWW.TKKBS.SK. Svätý Otec František zavíta na konci novembra do Thajska a Japonska [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-09-13]. Dostupné online.
- V novembri pápež navštívi Keňu, Ugandu a Stredoafrickú republiku [online]. Radio Vaticana, 2015-09-10, [cit. 2015-09-10]. Dostupné online.
- Pápež František navštívi 28. – 29. apríla Káhiru na pozvanie kresťanov i moslimov [online]. Radio Vaticana, 2017-03-18, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online.
- WWW.TKKBS.SK. Africké Maroko slávilo historickú udalosť, prvú svätú omšu s pápežom [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-04-07]. Dostupné online.
- WWW.TKKBS.SK. Mozambik, Madagaskar, Maurícius - pápež zhrnul svoje skúsenosti z cesty [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-09-13]. Dostupné online.
- Svätý Otec František slávil prvú kanonizačnú slávnosť vo Vatikáne [online]. Bratislava : TK KBS, 2013-05-12, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- Video: Svätý Otec uznal za svätú stredovekú mystičku Angelu z Foligna [online]. Bratislava : TK KBS, 2013-10-15, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- Cirkev má nového svätého, je ním kňaz Spoločnosti Ježišovej Peter Faber [online]. Bratislava : TK KBS, 2013-12-17, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- Traja noví svätí: apoštol Brazílie, kanadský biskup a rehoľná sestra [online]. Bratislava : TK KBS, 2014-04-03, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- Sv. Ján XXIII. - pápež poslušnosti Duchu Svätému, sv. Ján Pavol II. - pápež rodiny [online]. Bratislava : TK KBS, 2014-04-27, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- Nedeľa Krista Kráľa priniesla do Katolíckej cirkvi šiestich nových svätých [online]. Bratislava : TK KBS, 2014-11-23, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- Homília Svätého Otca pri kanonizácii sv. Jozefa Vaza na Srí Lanke [online]. Bratislava : TK KBS, 2015-01-14, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- Svätý Otec pri slávnosti na Námestí sv. Petra vyhlásil za sväté štyri rehoľníčky [online]. Bratislava : TK KBS, 2015-05-17, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- Kto je svätý Junípero Serra – františkánsky misionár, apoštol Kalifornie [online]. Bratislava : TK KBS, 2015-09-24, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- Pápež František svätorečil manželský pár Martinovcov a ďalších dvoch svätých [online]. Bratislava : TK KBS, 2015-10-18, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- Pápež kanonizoval Stanislava Papczyńského a Máriu A. Hesselbladovú [online]. Bratislava : TK KBS, 2016-06-06, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- Pápež František vo Vatikáne vyhlásil Matku Terezu z Kalkaty za svätú [online]. Bratislava : TK KBS, 2016-09-04, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- Pápež František vyhlási v nedeľu na kanonizačnej omši sedem nových svätých [online]. Bratislava : TK KBS, 2016-10-15, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- Bl. František a Hyacinta: prví malí svätci bez mučeníckej smrti [online]. Bratislava : TK KBS, 2017-05-13, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- Pápež vyhlásil za svätých 35 osobností a oznámil zámer vyhlásiť novú synodu [online]. Bratislava : TK KBS, 2017-10-15, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- Amerického arcibiskupa Fultona Sheena čaká blahorečenie - Vatican News [online]. www.vaticannews.va, 2019-07-06, [cit. 2019-07-06]. Dostupné online.
- Termín svätorečenia kard. Newmana a štyroch rehoľníčok je 13. októbra - Vatican News [online]. www.vaticannews.va, 2019-07-01, [cit. 2019-07-06]. Dostupné online.
- Bývalí muslimové kritizují papeže za jeho tvrzení, že islám je dobré náboženství [online]. krestandnes.cz, 2018-02-01, [cit. 2018-04-02]. Dostupné online.
- Svätý Otec František menoval prešovského pomocného biskupa [online]. TK KBS, 2013-04-19, [cit. 2015-03-21]. Dostupné online.
- Svätý Otec František vymenoval nového trnavského arcibiskupa [online]. TK KBS, 2013-07-11, [cit. 2015-03-21]. Dostupné online.
- Svätý Otec menoval nového rožňavského biskupa, stal sa ním Stanislav Stolárik [online]. TK KBS, 2015-03-21, [cit. 2015-06-10]. Dostupné online.
- Slovenský kapucín Dávid Tencer biskupom na Islande [online]. Radio Vaticana, 2015-09-18, [cit. 2015-11-12]. Dostupné online.
- Svätý Otec menoval za nového košického pomocného biskupa Mareka Forgáča [online]. TK KBS, 2016-06-11, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
- Svätý Otec vymenoval Mons. Ottonella za apoštolského nuncia na Slovensku [online]. TK KBS, 2017-05-01, [cit. 2017-08-29]. Dostupné online.
- Menovanie M. A. Pacáka za biskupa Torontskej slovenskej eparchie sv. Cyrila a Metoda [online]. [Cit. 2018-07-05]. Dostupné online.
- Arcibiskup Cyril Vasiľ bol menovaný za apoštolského administrátora Košickej eparchie „sede plena“ [online]. Vatikán : vaticannews.va, 2020-01-20, [cit. 2020-01-21]. Dostupné online.
- https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/frantisek
- LUMEN FIDEI (Svetlo viery) o viere [online]. KBS, 2013-06-26, [cit. 2015-12-14]. Dostupné online.
- LAUDATO SI’ (Buď pochválený) o starostlivosti o náš spoločný domov [online]. KBS, 2015-05-24, [cit. 2015-12-14]. Dostupné online.
- ŠTÚDIO TA3: Teológ M. Lichner o encyklike pápeža Františka [online]. TA3, [cit. 2020-10-09]. Dostupné online.
- EVANGELII GAUDIUM (Radosť evanjelia) o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete [online]. KBS, 2013-11-24, [cit. 2015-12-14]. Dostupné online.
- Exhortácia Svätého Otca „Radosť z lásky“ vyjde už o niekoľko hodín [online]. TK KBS, 2016-04-07, [cit. 2016-04-08]. Dostupné online.
- https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-gaudete-et-exsultate
- "Christus vivit": Post-Synodal Exhortation to Young People and to the entire People of God (25 March 2019) [online]. vatican.va, [cit. 2020-01-02]. Dostupné online.
- Motu proprio pápeža o zodpovednosti biskupov za ochranu mladistvých [online]. TK KBS, 2016-06-04, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
Externé odkazy
- vatican.va Oficiálna stránka Vatikánu (po anglicky)
- Profil v biografickom slovníku kardinálov Salvadora Mirandu (po anglicky)
- CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org [online]. REV. 2013-03-13, [cit. 2013-03-14]. Stránka Pope Francis : Jorge Mario Bergoglio, S.J.. (angl.)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov František (papež) na českej Wikipédii a Pope Francis na anglickej Wikipédii.
Predchodca: Benedikt XVI. |
Pápež František (zoznam) |
Nástupca: – |