Gregor III. (pápež)

	Gregor III.
	90. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
	18. marec 731 – 28. november 741
Biografické údaje
Narodenie	?; Sýria
Úmrtie	28. november 741; Rím, Taliansko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	18. marec 731
Odkazy
	Gregor III. na catholic-hierarchy.org angl. ; Gregor III.
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Historický portál; Biografický portál

Svätý Gregor III. (* ?, Sýria[1] - † 28. november 741, Rím, Taliansko) bol 90. pápež. Pápežský úrad zastával od 18. marca 731 do svojej smrti.[2] Katolícka cirkev slávi jeho sviatok 28. novembra. Bol posledným neeurópskym pápežom až do zvolenia Františka v roku 2013.[3]

Pôvod a pápežská voľba

Gregor pochádzal zo Sýrie a vďaka tomu hovoril rovnako dobre po grécky ako aj po latinsky. Za pápeža ho zvolili ihneď po smrti Gregora II., jeho nastolenie sa však pretiahlo o viac ako mesiac, pretože sa čakalo na potvrdenie byzantského miestodržiteľa v Taliansku.[1] Bolo to vôbec naposledy, kedy voľbu pápeža potvrdzovali cisárske byzantské úrady.[4]

Hlavou cirkvi

Najväčším problémom desaťročného Gregorovho pontifikátu bolo obrazoborectvo byzantského cisára Leva III. Sýrskeho, ktoré Rím odmietal. Pápež zvolal za týmto účelom na 1. november 731 synodu do chrámu sv. Petra, kde zhromaždení kňazi schválili jeho protiobrazoboreckú politiku[1] - výsledkom bol konflikt s Konštantínopolom, ktorý sa voči Gregorovi sprvu staval ústretovo. V reakcii na rozhodnutie synody nariadil cisár Lev III., aby bolo južné Taliansko cirkevne podriadené konštantinopolskému patriarchovi Anastasiovi, jednému z popredných obrazoborcov. To znamenalo pre pápežstvo vážnu ranu.

Ďalšie ťažkosti vyvolával pápežov napätý pomer k langobardskému kráľovi Liutprandovi, ktorý vyvrcholil vpádom kráľových vojsk na rímske územie (738). Okrem štyroch miest - Orty, Amelie, Polimarzia a Bledy - postihlo drancovanie aj samotný chrám sv. Petra. V núdzi sa Gregor obrátil so žiadosťou o pomoc na franského majordóma Karola Martela, ale s neveľkým úspechom; pre Karola bol Liutprand vítaným spojencom v boji s Maurami[2] a navyše ho s ním spájalo osobné priateľstvo. Ohrozenie zo strany Longobardov sa tak vyriešiť nepodarilo.

V roku 738 navštívil Rím apoštol Nemcov svätý Bonifác, aby získal súhlas s vybudovaním cirkevnej organizácie v zaalpských krajoch. Gregor III. ho vymenoval za biskupa a legáta v Nemecku.[2] Už v nasledujúcom roku boli zriadené štyri nové diecézy - v Salzburgu, Freisingu, Passau a Regensburgu.

Gregor III., ktorý obnovil či založil množstvo kostolov a kláštorov, zomrel v novembri 741, len niekoľko mesiacov po smrti svojich dvoch významných súčasníkov, cisára Leva III. a majordóma Karola Martela.

Referencie

KELLY, John N. D.. Encyklopedia papieży. Warszawa : Państwowy Instytut Wydawniczy, 1997. ISBN 83-06-02633-0. S. 126-127.
FISCHER-WOLLPERT, Rudolf. Leksykon papieży. Kraków : Znak, 1996. ISBN 83-7006-437-X.
Vgl. Argentinier Bergoglio neuer Papst. orf.at, 13. März 2013, abgerufen am 14. März 2013. Rachael Donadio: The New Pope: Bergoglio of Argentina. In: The New York Times, 13. März 2013, abgerufen am 13. März 2013 (englisch).
Viz P. Alberti, Papežové, díl I/2, s. 31.

Literatúra

P. ALBERTI, Pápeži, dielu I / 2. Od sv. Leva II. po Alexandra II. (Od roku 684 do 1073), Přerov 1931, s 31-35.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gregor III. (pápež)

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Řehoř III. na českej Wikipédii a Grzegorz III (papież) na poľskej Wikipédii.

Predchodca:
Gregor II.

Pápež
Gregor III.
(zoznam)

Nástupca:
Zachariáš

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[Kelly-1] KELLY, John N. D.. Encyklopedia papieży. Warszawa : Państwowy Instytut Wydawniczy, 1997. ISBN 83-06-02633-0. S. 126-127.

[Wollpert-2] FISCHER-WOLLPERT, Rudolf. Leksykon papieży. Kraków : Znak, 1996. ISBN 83-7006-437-X.

[3] Vgl. Argentinier Bergoglio neuer Papst. orf.at, 13. März 2013, abgerufen am 14. März 2013. Rachael Donadio: The New Pope: Bergoglio of Argentina. In: The New York Times, 13. März 2013, abgerufen am 13. März 2013 (englisch).

[4] Viz P. Alberti, Papežové, díl I/2, s. 31.

Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František