Lev IV. (pápež)

Bol synom rímskeho občana Radoalda, podľa mena langobardského pôvodu. V mladosti bol vychovávaný mníchmi u svätého Martina za Svätopeterskom bazilikou. Potom ho do svojich služieb pre dobrú povesť povolal pápež Gregor IV. a vysvätil ho na poddiakona. Ďalší pápež Sergius II. ho z Lateránu povolal ku kňazskej službe u Štvor korunovaných na Coeliu a povýšil na kardinála. Pre svoju štedrosť k chudobným aj ostatné cnosti bol veľmi obľúbený.

Ku koncu januára 847 zomrel Sergius II. a ešte pred jeho pohrebom sa oprávnení voliči zišli, aby zvolili jeho nástupcu. Novým pápežom bol jednomyseľne zvolený kardinál od Štvor korunovaných, ktorý si zvolil meno Lev IV. Po voľbe bol zo svojho chrámu prenesený do Lateránskeho paláca, kde mu zložili hold. S jeho vysvätením sa malo čakať až do cisárskeho schválenia, ktoré dlho neprichádzalo. Pre hrozbu saracénských vpádov ho nakoniec svätili 10. apríla 847 bez cisárovho potvrdenia. Situácia, v ktorej sa Lev IV. ujal riadenia cirkvi, mu pôsobila rušné začiatky. Svätyne apoštolov boli znesvätené a spustošené. V tej dobe sa opakovali zemetrasenia a v saských štvrtiach pod Vatikánom sa vybláznil požiar. Navyše sa Saracéni chystali k novému útoku na Rím. Pápež však obratne získal pomoc Rímu od miest Amalphi, Gaeta a Neapol, s ktorými vytvoril obranný zväz proti Saracénom. Bola to prvá liga v stredovekých dejinách. Jej flotila sa zhromaždila v portskom prístave. Na výzvu pápeža sa spojenci zišli v Ostii u sv.  Aurea, kde Lev IV. vo svätej omši prípravu na stretnutie s nepriateľmi kresťanov začal s Bohom, ktorému zveril akciu záchrany Ríma. Požehnal potom námorníkom a vrátil sa modliť do Ríma. Druhého dňa sa u Ostie stretlo neapolské loďstvo so saracénským. Kresťanom pritom pomohla silná búrka, ktorá rozmetala bojové loďstvo Saracénov. Mnohí sa zo stroskotaných lodí snažili zachrániť na ostrovoch Tyrrhénského mora, ale aj tam padli Saracéni do zajatia. Zajatcov bolo veľké množstvo, niektorých velitelia popravili, ale väčšinu doviedli do Ríma, kde museli pracovať na stavbách a opravách hradieb. V rímskych chrámoch sa slávili ďakovné bohoslužby.

Lev IV. oznámil cisárovi Lotharovi nutnosť opevnenia na ochranu Petrovho chrámu, na ktorý sa Saracéni obzvlášť zameriavali. Na tento účel bola už skôr vyberaná daň. So stavbou sa začalo v roku 848. Od Anjelského hradu bol stavaný 10 metrový múr k vrcholu vatikánskeho pahorku, so zatočením doľava okolo chrámu pokračovala k Tiberu. Pápež 4 roky dohliadal na stavbu, ktorú potom 27. júna 852 posvätil.

V Ríme Lev IV. vystaval nové kostoly a niektoré zo starých obnovil. Mnoho chrámov novo vybavil. Roku 850 korunoval Ľudovíta II. za budúceho cisára. Lev IV. vydal niekoľko predpisov o cirkevnej disciplíne, medzi nimi aj o manželskej nezrozumiteľnosti a o zachovávanie postu v stredu a v piatok. Schvaľoval výnosy predchádzajúcich cirkevných snemov a iné. Musel riešiť nejeden disciplinárny problém. Napríklad s kardinálom Anastasie od sv. Martina, ktorého po štyroch márne opakovaných výzvach na synodách zbavil kňazského úradu.

Pontifikát Leva IV. skončil smrťou po ôsmich rokoch a troch mesiacoch.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lev IV. (pápež)

• Catholic Encyclopedia (po anglicky)

Predchodca: Sergius II.

Pápež Lev IV. (pápež) (zoznam)

Nástupca: Benedikt III.