Lev I. (pápež)

	Lev I. Veľký
	rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
	29. september 440 – 10. november 461
Biografické údaje
Narodenie	asi 400; Toskánsko
Úmrtie	10. november 461; Rím, Taliansko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	29. september 440
Svätec
Sviatok	10. november
V cirkvách	rímskokatolícka cirkev, východné katolícke cirkvi, pravoslávna cirkev, anglikánska cirkev
Patrón	hudobníkov, spevákov, organistov
Atribúty	tiara, pápežský kríž, knih
Odkazy
	Lev I. na catholic-hierarchy.org angl. ; Lev I.
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Historický portál; Biografický portál

Svätý Lev I. (lat. Leo Primus) (* asi 400, Toskánsko – † 10. november 461, Rím) bol taliansky duchovný a 45. pápež (v období rokov 440 – 461).

Pred zvolením za pápeža

Dátum ani miesto jeho narodenia nie sú jednoznačné; v súvislosti s dátumom je všeobecne prijímaný rok 400 a ako miesto narodenia sa udáva Toskánsko.

Už za svojich predchodcov Celestína I. a Sixta III. bol diakonom a predpokladá sa, že v rímskom duchovenstve zaujímal významné postavenie. Pôsobil ako pápežský vyslanec a na svojej misii v Galii ho zastihla správa o svojom zvolení za pápeža.

Lev I. zaujíma významné postavenie nielen v cirkevných ale i v svetských dejinách. Ako duchovný bol horlivým zástancom viery a jej rozširovateľom. Je doložené, že ešte pred svojím zvolením udržiaval písomný styk s cirkevným otcom Cyrilom Alexandrijským.

Na pápežskom stolci

Za jeho pontifikátu sa uskutočnil chalcedónsky koncil (zvolaný cisárom Marcianom), ktorého jedným z výsledkov bolo, na základe dogmatického listu Leva I., prijatie tzv. chalkedonského vyznania viery. Na jeho základe bola uzákonená dogma o Božskom vtelení Ježiša Krista. Pápež v liste napísal, že Ježiš Kristus je jedna osoba, Slovo Božie, v ktorom sú trvalo spojené obe prirodzenosti Krista: božská a ľudská. Údajne po podaní výkladu otcovia koncilu zvolali, že ústami pápeža prehovoril samotný svätý Peter (Petrus per Leonem locutus est).

Lev I. sa veľmi zasadzoval o primát Ríma v otázke cirkevných dogiem. Za rozhodujúci zdroj vieroučných prikázaní považoval Boha a Sväté písmo. Veľký význam prikladal pápež upevňovaniu kresťanstva v Španielsku, Galii a v Ilýrii. Lev I. je autorom viac ako stovky listov a deväťdesiatich šiestich kázní, v ktorých hlavnou témou je riešenie dogmatických sporov a poukazovanie na pápežovu autoritu ako nástupcu prvého pápeža sv. Petra.

V dejinách sa pozitívne zapísal i ako svetská osobnosť. Keď v roku 452 vyplienili Miláno kočovní Huni a obrátili svoje ťaženie na juh, Lev I., na prianie cisára Valentiniana III., vyšiel proti nim v ústrety. Neďaleko Mantovy prišlo k historickému stretnutiu pápeža s hunským vodcom Attilom. Pápežovi sa podarilo Attilu (za veľké výkupné) presvedčiť, aby Rím ušetril od plienenia. Nedokázal však zabrániť skaze Ríma pri vpáde Vandalov v roku 455. Svojím pričinením však dokázal presvedčiť ich vodcu Geisericha, aby obyvateľov Ríma ušetril na životoch.

Zomrel 10. novembra 461 v Ríme, kde bol aj v Konštantínovej bazilike pochovaný. Za svoje zásluhy o blaho cirkvi bol vyhlásený za svätého a v roku 1754 bol prehlásený učiteľom cirkvi. Spolu s neskorším pápežom Gregorom I. (590 – 604) je jediným z pápežov, ktorému sa dostal prívlastok Veľký.

Stretnutie pápeža Leva I. Veľkého s Attilom - WGA21629

Zaujímavosť

Stretnutie pápeža Leva I. s hunským vodcom Attilom pôsobivo zachytil na svojej rovnomennej freske (Stretnutie pápeža Leva I. Veľkého s Attilom) renesančný umelec Raffaelo Santi v roku 1514. Maľba, vytvorená na objednávku Júliusa II., však bola dokončená až po jeho smrti. Lev I., idúci na koni, na maľbe však má portrétne črty svojho renesančného menovca, pápeža Leva X.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lev I. (pápež)

Zdroj

Sl. Ravik, O světcích a patronech, Levné knihy KMa, Praha, 2006, ISBN 80-7309-343-X
M. Collins, Vatikán - tajomstvá a poklady svätého mesta, Ikar, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-551-2016-4
J. Kadlec, Dějiny katolické církve I., Vydavatelství Univerzity Palackého, Olomouc, 1993

Predchodca:
Sixtus III.

Pápež
Lev I.
(zoznam)

Nástupca:
Hilarius

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František