Vigilius

Vigilius (* okolo 500–  – † 7. jún 555) bol 59. pápežom od roku 537 do 7. júna 555. Narodil sa vo významnej rímskej rodine. Jeho otec bol konzulom brat senátorom. Známy je svojou účasťou na spore o Tri kapitoly.

Vigilius
rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
29. marec 537 – 7. jún 555
sv. Silverius Pelagius I.
Biografické údaje
Rodné meno	Vigilius ?
Narodenie	okolo roku 500 Rím, Ostrogótske kráľovstvo
Úmrtie	7. jún 555 Syrakúzy, Východorímska ríša
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	29. marec 537
Odkazy
Vigilius na catholic-hierarchy.org angl. Vigilius
Kompletný zoznam pápežov
Vatikánsky portál  Historický portál  Biografický portál

Už Bonifác II. ho určil za svojho nástupcu, no rímsky klérus mu odoprel súhlas. Pápež Agapetus I. ho vyslal ako aposkrisária do Carihradu. Tu sa začal prikláňať k monofyzitizmu a do Ríma sa po smrti Agapeta I. vracal ako cisárovnou Theodorou uprednostňovaný favorit voľby. Justinián I. si od voľby Vigilia sľuboval aj vyriešenie sporu medzi zástancami Chalcedónskeho koncilu a monofyzitizmu.

Po Vigiliovom návrate sa však pápežom stal na nátlak ostrogótskeho kráľa Teodabada Silverius. Vigilius sa stal na nátlak z Carihradu 29. marca 537 protipápežom a bol všeobecne po Silveriovej smrti uznaný za jeho nástupcu.

Napriek očakávaniu cisára sa však Vigilius začal stavať proti monofyzitizmu. Následne roku 543/544 Justinián odsúdil spisy troch významných antiochijských teológov (pre ďalší vývoj pozri spor o tri kapitoly). Proti tomuto výnosu, ktorý zároveň spochybňoval autoritu Chalcedónskeho koncilu, sa však postavili západní biskupi a Vigilius, ktorí odmietli Tri kapitoly odsúdiť. Vigilius odcestoval do Carihradu, kde na v roku 548 vo svojom Iudicatum podpísal odsúdenie Troch kapitol. Tento krok však vyvolal veľkú vlnu nevôle na Západe a Vigilius preto Iudicatum odvolal (550).

V tejto situácii uzatvoril Vigilius s Justiniánom tichú dohodu, že bude v celej záležitosti zvolaný ekumenický koncil, ktorý rozhodne; až dovtedy nemala žiadna strana uskutočňovať ďalšie kroky. Justinián aj napriek tomu roku 551 znova Tri kapitoly odsúdil, proti čomu Vigilius protestoval. Po vyhrotení sporu sa pápež uchýlil do Kostola svätých Petra a Pavla. Cisárski vojaci sa pápeža snažili s chrámu dostať, no nepodarilo sa im to a Vigilius azyl opustil až po sľube o jeho bezpečí. Neskôr z Konštantínopola pre dohľad nad ním tajne odišiel do Chalcedónu a vrátil sa až po rokovaniach.

V máji 553 sa v Carihrade začal piaty všeobecný cirkevný koncil. Vigilius sa koncilu nezúčastnil a postavil sa zásadne proti odsúdeniu kapitol. Cisár ho pre to nechal koncilom exkomunikovať. Koncil následne Vigiliovi nechal možnosť oľutovať svoje chyby a ten sa v druhom Constitutum vyjadril v súlade s výsledkami koncilu.

Vigiliovo správanie v celej záležitosti otriaslo autoritou pápeža ako patriarchu Západu na viac ako 150 rokov. Pápežovi bolo po odsúdení kapitol dovolené sa vrátiť do Ríma. Vigilius zomrel na ceste domov 7. júla 555 v Syrakúzach, keď podľahol žlčníkovým kameňom, ktorými už dlho trpel. O veľa storočí neskôr sa Vigiliovo počínanie počas celej kontroverzie stalo v 19. storočí významným vzhľadom na rozpravu o pápežskej neomylnosti.