Hadrián III.

	Hadrián III.
	94. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
	17. máj 884 – 8. júl 885
Biografické údaje
Narodenie	?; Rím
Úmrtie	8. júl 885; Spilamberto, Modena
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	17. máj 884
Odkazy
	Hadrián III. na catholic-hierarchy.org angl. ; Hadrián III.
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Historický portál; Biografický portál

Svätý Hadrián III. (* ?, Rím – † 8. júl 885, Spilamberto, Modena) bol pápežom od 17. mája 884 až do svojej smrti.

Život

Po Marinovej smrti sa stal pápežom 17. mája 884 Hadrián III, syn vznešeného Rimana Benedikta z Via Lata, muž vraj podľa zmýšľania talianskeho. Pripisujú sa mu dve ustanovenia, avšak o ich pravosti nie sú dôkazy. Ustanovil, že zvolený pápež má byť posvätený bez potvrdenia cisára, a budúci cisár má byť niektoré z talianskych kniežat. Cisár Karol Tučný bol bezdetný. Nijak ako cisár nepomohol proti Saracénom, a preto sa ozývali hlasy aby budúci cisár bol Talian a aby mu na oslobodení Talianska spod Saracénskeho vplyvu viac záležalo. Vojvodovia Kvido a Berengar túžili po cisárskom tróne. Kvido našiel u cisára milosť a v roku 844 bol dosadený do spoletského vojvodstva. Začiatkom roka 885 odišiel cisár z Pávie do Nemiec, a chcel vo Wormse vysporiadať otázku nástupníctva a zosadiť pár nepohodlných biskupov. Na snem pozval cisár aj Hadriána. Pápež však sa vydal na cestu, ale pri osade Vilczachara (San Cesaro) ,na severe Itálie neďaleko Modeny ochorel a zomrel v auguste alebo septembri 885. Bol pápežom 1 rok a asi 4 mesiace.

Za jeho pontifikátu bol Rím postihnutý suchom, kobylkami, hladomorom a krvavými šarvátkami miestnych šľachticov. Jeden z nich, povestný boháč Gregor z Aventina bol zavraždený na svätopeterskom námestí.

Bol pochovaný v kláštore Nonantola pod hlavným oltárom. Jeho kult potvrdil v roku 1892 pápež Lev XIII.. Hadrián má sviatok 8. júla, predtým 7. septembra.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hadrián III. na českej Wikipédii.

ALBERTI, Páter: Dějiny papežů, Přerov, 1932, str. 155

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František