Klement XII.

	Klement XII.; Clemens XII
	246. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
	12. júl 1730 – 6. február 1740
Biografické údaje
Občianske meno	Lorenzo Corsini
Narodenie	7. apríl 1652; Florencia, Toskánske veľkovojvodstvo (dnešné Taliansko)
Úmrtie	6. február 1740 (87 rokov); Rím, Pápežský štát (dnešné Taliansko)
Pochovaný	Lateránska bazilika
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Biskup
Menovanie	10. apríl 1690 (38 rokov); Alexander VIII.
Konsekrácia	18. jún 1690 (38 rokov)
Svätiteľ	Flavio kardinál Chigi; arcikňaz Lateránskej baziliky
Spolusvätitelia	Francesco de’ Marini; emeritný biskup molfettský; Francesco Martelli; titulárny arcibiskup Corinthusu
Kardinál
Menovanie	17. máj 1706 (54 rokov); Klement XI.
Stupeň	kardinál-biskup
Titulárne sídlo	Santa Susanna; (1706 – 1720; kardinál-kňaz); San Pietro in Vincoli; (1720 – 1725); Frascati; (1725 – 1750; kardinál-biskup)
Pápež
Voľba	12. júl 1730 (78 rokov)
Intronizácia	16. júl 1730 (78 rokov)
Odkazy
	Klement XII. na catholic-hierarchy.org angl. ; Klement XII.
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Historický portál; Biografický portál

Klement XII. (rodený Lorenzo Corsini; * 7. apríl 1652 – † 6. február 1740) bol pápež v rokoch 1730 – 1740.

Biografia

Narodil sa 7. apríla 1652 vo Florencii v Toskánskom veľkovojvodstve. 10. apríla 1690 bol vymenovaný za titulárneho arcibiskupa v Nicomedii a 18. júna 1690 prijal biskupskú vysviacku z rúk Flavia kardinála Chigiho, arcikňaza Lateránskej baziliky a spolusvätiteľov Francesca de’ Mariniho a Francesca Martelliho. Na konzistóriu 17. mája 1706 ho pápež Klement XI. vymenoval za kardinála s titulom kardinál-kňaz a titulárnym kostolom Santa Susanna. Jeho titulárne sídlo sa zmenilo dvakrát: 16. decembra 1720 na San Pietro in Vincoli a 17. novembra 1725 na Frascati, kedy bol zároveň aj povýšený na jedného zo siedmich kardinálov-biskupov. Na konkláve konanom od 5. marca do 12. júla 1730 (130 dní) po smrti Benedikta XIII. bol 12. júla 1730 ako 78 ročný zvolený za pápeža a o 4 dni neskôr, 16. júla bol intronizovaný. V roku 1732 úplne oslepol a musel sa spoliehať na pomoc iných ľudí, najmä jeho synovca kardinála Corsiniho.[1] Napriek tomu sa snažil vyriešiť pápežské dlhy, no keďže bola v správe hlboko zakorenená korupcia, dlhy naďalej rástli.[1] V roku 1732 vyhlásil konkurz na návrh fontány di Trevi, ktorý vyhral Nicolo Salvi; stavba bola dokončená v roku 1762.[1] Takisto nechal postaviť dnešné priečelie Lateránskej baziliky. Všetky tieto stavby financoval z rozsiahleho majetku svojej rodiny.[1] V roku 1738 bulou In Eminenti prehlásil slobodomurárstvo za kacírstvo aj napriek tomu, že v tej dobe medzi slobodomurárov patrili niektorí panovníci či biskupi. Ku koncu roka 1738 sa jeho stav výrazne zhoršil, trpel kombináciou dny a brušnej prietrže; pápež sa však postupne zotavil.[1] Ďalšie zdravotné problémy (s močovým mechúrom) sa dostavili v januári 1740. Zomrel 6. februára 1740 v Ríme po necelých desiatich rokoch pontifikátu.[1]

Referencie

MAXWELL-STUART, P. G.. Papežové: Život a vláda; Od Sv. Petra k Janu Pavlu II.. 1. vyd. Praha : Svoboda, 1998. ISBN 80-902300-3-2. S. 204 – 205. (po česky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Klement XII.

Odkazy

Klement XII. v katolíckej encyklopédií (po anglicky)

Zdroj

CHENEY, David M.. Pope Clement XII; Lorenzo Corsini † [online]. catholic-hierarchy.org, [cit. 2015-09-08]. Dostupné online. (po anglicky)

Predchodca:
Benedikt XIII.

Pápež
Klement XII.
(zoznam)

Nástupca:
Benedikt XIV.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[m-s-papezove-1] MAXWELL-STUART, P. G.. Papežové: Život a vláda; Od Sv. Petra k Janu Pavlu II.. 1. vyd. Praha : Svoboda, 1998. ISBN 80-902300-3-2. S. 204 – 205. (po česky)

Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František