Emmanuel Macron

Emmanuel Jean-Michel Frédéric Macron (* 21. december 1977, Amiens, Francúzsko) je francúzsky politik, bývalý investičný bankár a súčasný prezident Francúzska. Od augusta 2014 zastával funkciu ministra hospodárstva, na ktorú po dvoch rokoch, v auguste 2016, rezignoval, aby sa mohol venovať svojej kampani v prezidentských voľbách v roku 2017. V nich v druhom kole 7. mája 2017 porazil Marine Le Penovú so ziskom 66,06 % hlasov a stal sa tak zvoleným prezidentom Francúzska. Úradu sa ujal pri slávnostnom stretnutí s doterajším prezidentom Françoisom Hollandom v Elyzejskom paláci počas dopoludnia dňa 14. mája 2017.

Emmanuel Macron
súčasný prezident Francúzskej republiky
25. prezident Francúzskej republiky
Momentálne v úrade
od 14. máj 2017
François Hollande
Spoluknieža Andorry
Momentálne v úrade
od 14. máj 2017
François Hollande
minister hospodárstva a priemyslu
V úrade
26. august 2014 – 30. august 2016
Biografické údaje
Narodenie21. december 1977 (43 rokov)
Amiens, Francúzsko
Politická stranaSocialistická strana Francúzska (2006 – 2009)
Independent (2009 – 2016)
Alma materUniversité Paris-Nanterre
Sciences Po
École nationale d’administration
Profesiapolitik, bankár
NárodnosťFrancúz
Rodina
Partnerka
Brigitte Trogneux (2007–)
Odkazy
Emmanuel Macron na en-marche.fr
Emmanuel Macron
(multimediálne súbory)
 Politický portál
 Biografický portál

Životopis

Narodil sa do ľavicovo zameranej rodiny lekára a vysokoškolského profesora neurológie Jean-Michela Macrona (* 1950) a jeho manželky Françoise, rodenej Noguèsovej, ktorá pracuje ako posudková lekárka pre úradovňu sociálneho poistenia. Jeho rodičia sa v roku 2010 rozviedli, otec je druhýkrát ženatý.

Po maturite na Lycée Henri-IV v Paríži ďalej študoval na prestížnych vysokých školách. V roku 2004 absolvoval École Nationale d’Administration (ENA) v Štrasburgu. V rokoch 1999 až 2001 bol asistentom francúzskeho protestantského filozofa Paula Ricœura,[1] pre ktorého posledné dielo spracovával poznámkový aparát a zoznam literatúry.

V rokoch 2004 až 2008 pracoval ako inšpektor (vládny riaditeľ) na francúzskom ministerstve financií. Vtedy sa tiež stal členom Socialistickej strany. Neskôr sa ale tejto politickej príslušnosti vzdal a začal pracovať ako investičný bankár v súkromnom bankovom dome Banque Rothschild & Cie. V závere svojho pôsobenia pre túto banku dojednal v roku 2012 významnú dohodu medzi švajčiarskou spoločnosťou Nestlé a americkým farmaceutickým koncernom Pfizer, za čo bol odmenený sumou niekoľkých miliónov eur.[1] Išlo o predaj výroby detskej výživy firme Nestlé, ktorá za túto transakciu zaplatila 11,9 miliardy dolárov.

Rodina a priatelia

Macronovou manželkou je od roku 2007 Brigitte, rodená Trogneuxová, pochádzajúca z rodiny výrobcov čokolády v Amiens. Je jeho bývalou učiteľkou francúzštiny a latinčiny a bola tiež vedúcou školského divadla, v ktorom Macron hral. Je o 24 rokov staršia ako on. Zoznámili sa na miestnom jezuitskom gymnáziu La Providence, kde študoval a mal vtedy 15 rokov. Jej dcéra Laurence bola jeho spolužiačkou.[2][3] Kvôli vzniknutej situácii a veľkému rozruchu v oboch rodinách[4] Macron odišiel na želanie svojich rodičov do Paríža, kde sa zapísal na posledný rok gymnázia na Lycée Henricha IV. a následne zložil s výborným prospechom maturitnú skúšku (baccalauréat).[5][6] Pár však zostal sprvu tajne, neskôr otvorene spolu.[7] Od určitej doby učila Brigitte Auzièrová na inom jezuitskom gymnáziu, Lycée Saint-Louis-de-Gonzague v Paríži (lýceum je známe ako Franklin), a starala sa o finančné zabezpečenie svoje i Emmanuela Macrona.[8]

Brigitte Macronová má tri deti zo svojho predchádzajúceho manželstva, Sébastien (* 1975), Laurence (* 1977), (dcéra) Tiphaine (* 1984), a sedem vnúčat. Keď sa jej manžel André-Louis Auzière dozvedel „krutú pravdu“ o vzťahu svojej ženy k jej študentovi, okamžite opustil spoločnú domácnosť[9], ale rozviedli sa až v roku 2006.[10][11]

Na svadbe Emmanuela a Brigitte 10. októbra 2007 v prímorskom letovisku Le Touquet-Paris-Plage boli prítomní Michel Rocard, bývalý francúzsky socialistický premiér a jeho manželka. Jedným zo svedkov bol veľkopodnikateľ (majiteľ nákupných stredísk) Henry Hermand (1924 – 2016), Rocardov prívrženec, ktorý bol už od roku 2002 Macronovým radcom. Hermand tiež Macronovi požičal 550 000 eur na kúpu bytu v Paríži, a to v čase, keď Macron pracoval na ministerstve financií.[12]

Medzi priateľov prezidentského páru patrí Delphine Arnaultová (* 1975), riaditeľka spoločnosti Louis Vuitton, a jej partner, miliardár Xavier Niel, majiteľ niekoľkých spoločností (o. i. 55 % akcií Monaco Telecom). Delphine Arnaultová je dcéra Bernarda Arnaulta, najbohatšieho občana Francúzska.[13]

Politické pôsobenia

Politické funkcie a kandidatúra na prezidenta Francúzska

Od augusta 2014 zastával funkciu francúzskeho ministra hospodárstva. Na túto funkciu po dvoch rokoch, v auguste 2016 rezignoval, aby sa mohol venovať svojej kampani v prezidentských voľbách v roku 2017.[14] V januári 2017, pred štartom ostrej časti kampane, bol označovaný za "čierneho koňa" volieb a v prieskumoch si držal tretie miesto za pravicovou političkou Marine Le Penovou a konzervatívnym Françoisom Fillonom.[15]

V prvom kole prezidentských volieb 23. apríla 2017 však získal 24,01 % hlasov,[16] najviac zo všetkých kandidátov, a postúpil do druhého kola.[17]

Názory a zámery

Macron vstúpil do kampane k prezidentským voľbám 2017 ako kandidát nezávislý na akékoľvek politickej strane, vedie však nové politické hnutie En Marche!, ktoré sa riadia heslom En marche, la France! ( "Francúzsko, na pochod!"). Jeho politické postoje sú stredové a sociálnoliberálne.[18]

Macron podporil politiku "otvorených dverí" pre imigrantov a utečencov, ktorú v Nemecku vykonávala hlavne v druhej polovici roka 2015 a ešte v roku 2016 kancelárka Angela Merkelová.[19] Podľa Macrona by Francúzsko mohlo prijať viac migrantov ako doteraz a malo by aktívne podporovať ich príchod do Európy, pretože imigrácia má podľa neho pozitívny dopad na ekonomiku.[20]

Vo februári 2017 označil Macron francúzsku koloniálnu minulosť v Alžírsku za „zločin proti ľudskosti“. Francúzsko by sa podľa neho mala ospravedlniť za "barbarské správanie" počas alžírskej vojny, za nezávislosť v rokoch 1954 – 1962. Tento postoj mu priniesol stratu priazne mnohých voličov, najmä na juhu Francúzska.[21]

Macron vyhlásil, že ak zvíťazí v prezidentských voľbách, tak sa zasadí o to, aby EÚ prijala sankcie voči Poľsku.[22]

Referencie
  1. MÁNERT, Oldřich. Fenomén Macron. Francouze uhranul reformátor, který sbalil profesorku [online]. iDNES.cz, 2016-8-17. Dostupné online.
  2. Macrona okouzlila vdaná učitelka s třemi dětmi. Bez manželky by asi nekandidoval [online]. lidovky.cz, 2017-4-25. Dostupné online.
  3. DRUCKERMAN, Pamela. Sex and the French Elections [online]. The New York Times, 2017-2-2. Dostupné online. (anglicky)
  4. Brigitte Macron: comment a réagi son père en apprenant sa liaison avec Emmanuel Macron [online]. Voici, 2017-5-7. Dostupné online. (francúzsky)
  5. LENOIR, Christian. Emmanuel Macrona "exil" à Paris par ses parents ... à cause de Brigitte Trogneux [online]. Closer, 2015-11-12. Dostupné online. (francúzsky)
  6. Emmanuel Macron: Der Heiter Populist [online]. Die Zeit, 2017-2-6. Dostupné online. (nemecky)
  7. Persia, Sofia Lotto. Emmanuel Macron: From teacher 's pet to teacher' s husband to President of France [online]. International Business Times UK, [cit. 2017-04-12]. Dostupné online. (anglicky)
  8. WIEGEL, Michaela: Seine Lehrerin, Frankfurter Allgemeine Zeitung, 9. máj 2017, s. 9.
  9. Bonis, Mathieu. Brigitte Macron - Qui est André-Louis Auzière son premier mari? [online]. Gala, 2017-5-7. Dostupné online. (francúzsky)
  10. GERBER, Louis. Emmanuel Macron the new French minister of the economy [online]. Cosmopolis, 2017-4-12. Dostupné online. (anglicky)
  11. Le père de ses enfants. Qui est André-Louis Auzière, l'ex-mari de Brigitte Macron ? [online]. Voici, 2017-5-1. Dostupné online. (francúzsky)
  12. Raulin, Nathalie. Décès de Henry Hermand, le bienfaiteur de Macron [online]. Libération, 2016-11-7. Dostupné online. (francúzsky)
  13. Wiegel, Michaela: Seine Lehrerin, Frankfurter Allgemeine Zeitung, 9. máj 2017, s. 9.
  14. Francouzský ministr hospodářství Macron rezignoval. Chce se stát prezidentem [online]. iHNed.cz. Dostupné online.
  15. HORKÝ, Petr. Francouzský volební boj oživil černý kůň, mladík Emmanuel Macron [online]. Respekt.cz, 2017-01-19, [cit. 2017-01-19]. Dostupné online.
  16. Election présidentielle 2017 - France Entière, résultats au 1er tour [online]. Ministère de l'Intérieur, [cit. 2017-04-24]. Dostupné online. (francúzsky)
  17. Spočítáno. O křeslo francouzského prezidenta se utkají Macron a Le Penová [online]. iDNES.cz, 2017-4-24. Dostupné online.
  18. ENDEWELD, Marc. La Demonstration de force du social-Liberal Emmanuel Macron [online]. marianne.net, 2016-12-10. Dostupné online. (francúzsky)
  19. Accueil des réfugiés : «Un devoir» pour Macron - Le Parisien [online]. Leparisien.fr, [cit. 2017-02-01]. Dostupné online.
  20. Lefigaro.fr, [cit. 2017-02-01]. Dostupné online. (francúzsky)
  21. Globe24.cz., 2017-02-17. Dostupné online.
  22. Týden, 2017-4-28. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Emmanuel Macron na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.