Štefan VIII.

Štefan VIII. (IX.) (lat. Stephanus Octavus (Nonus)) (* ?, Rím – † október 942, Rím) bol 127. rímskym pápežom od 14. júla 939 do svojej smrti v októbri 942.[1]

Štefan VIII. (IX.)
rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
14. júl 939  október 942
Lev VII. Marinus II.
Biografické údaje
Rodné meno?
Narodenie?
Rím
Úmrtieoktóber 942
Rím
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Pápež
Voľba14. júl 939
Odkazy
Štefan VIII. na catholic-hierarchy.org angl.
Štefan VIII.
Kompletný zoznam pápežov
Vatikánsky portál
Historický portál
Biografický portál

Narodil sa v Ríme, hoci neskoršie zdroje uvádzajú, že mal nemecký pôvod a že ho na pápežský stolec dosadil nemecký kráľ Otto I. Pred zvolením dňa 14. júla v roku 939 bol rektorom Baziliky svätých Silvestra a Martina.[2] Podobne ako jeho predchodca, aj on vďačil za zvolenie Alberichovi II., vládcovi Ríma, ktorý v rokoch 932954 sám menoval pápežov.

Pontifikát

Podľa historických prameňov bol pápež Štefan vzdelaný, bezúhonný v súkromnom živote a svoju verejnú činnosť zasvätil zmiereniu medzi jednotlivými znepriatelenými skupinami. V Ríme a pápežskom štáte, ktoré úplne podliehalo Alberichovi,[3] nemal priestor na nejakú nezávislú činnosť a obmedzil sa na bežnú administratívnu činnosť, aj keď podporoval hnutie šíriace sa z Cluny v Burgundsku za reformovanie kláštorov v Ríme a strednej Itálii, napĺňal tak len jeden z Alberichových najhlbších záujmov.[3] V politickej sfére však zasiahol začiatkom roka 942 v prospech Ľudovíta IV., ktorý bol korunovaný v roku 936 za kráľa Francúzska, no musel čeliť hrozivej vzbure.[4] Štefan vyslal do Francúzska biskupa Damaza ako pápežského legáta, ktorý naliehal na šľachtu a ľud Francúzska a Burgundska, aby pod trestom exkomunikácie uznali Ľudovíta za kráľa a vzdali sa svojho nepriateľského postoja voči nemu.[5] Neskôr v tom istom roku poslal pálium arcibiskupovi Hugovi z Reims a po niekoľkých rokoch zosadenia ho dosadil do úradu.[6] Toto zmierlivé gesto pomohlo utíšiť odpor voči Ľudovítovi.[7]

V posledných mesiacoch života sa dostal do konfliktu s Alberichom. Podľa všetkého jeho prívrženci pápeža uväznili a surovo zohavili, takže sa už viac neodvážil objaviť na verejnosti.[3]. Je pochovaný vo vatikánskych hrobkách.

Referencie

  1. FISCHER-WOLLPERT, Rudolf. Leksykon papieży. Kraków : Znak, 1996. ISBN 83-7006-437-X. S. 61.
  2. Mann, pg. 213
  3. KELLY, John N. D.. Encyklopedia papieży. Warszawa : Państwowy Instytut Wydawniczy, 1997. ISBN 83-06-02633-0. S. 174-175.
  4. Mann, pgs. 213-214
  5. Mann, pg. 214
  6. DeCormenin, Louis Marie; Gihon, James L., A Complete History of the Popes of Rome, from Saint Peter, the First Bishop to Pius the Ninth (1857), pg. 290
  7. Mann, pgs. 214-215

Literatúra

  • Mann, Horace K., The Lives of the Popes in the Early Middle Ages, Vol. IV: The Popes in the Days of Feudal Anarchy, 891-999



Predchodca:
Lev VII.
Pápež
Štefan VIII.
(zoznam)
Nástupca:
Marinus II.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.