Trnavská arcidiecéza

Pozri aj: Ostrihomské arcibiskupstvo a Trnavská apoštolská administratúra

Trnavská arcidiecéza bola zriadená 30. decembra 1977. V tento deň pápež Pavol VI. vydal apoštolskú konštitúciu Praescriptionum sacrosancti, ktorou oddelil územie Trnavskej apoštolskej administratúry od Ostrihomskej arcidiecézy a povýšil ju na arcidiecézu. Za katedrálu bol určený kostol sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Pápež súčasne aj apoštolskú konštitúciu Qui divino, ktorou bola zriadená samostatná slovenská cirkevná provincia. Za metropolitné arcibiskupstvo bola ustanovená Trnavská arcidiecéza a ako sufragánne biskupstvá jej boli podriadené všetky diecézy na Slovensku. Týmito apoštolskými konštitúciami bolo po vyše 60 rokoch zavŕšené úsilie o definitívne doriešenie cirkevno-právneho postavenia slovenských diecéz po rozpade Uhorska v roku 1918.

Obe konštitúcie vyhlásil František kardinál Tomášek 7. júla 1978 na slávnostnej svätej omši v katedrálnom kostole sv. Jána Krstiteľa v Trnave.

Na čele arcidiecézy stál až do svojej smrti 13. novembera 1987 Július Gábriš, ktorý bol na čele Trnavskej administratúry od roku 1973. K dohode medzi komunistickým Československom a Svätou stolicou o jeho menovaní za arcibiskupa-metropolitu nedošlo a preto spravoval arcidicézu ako apoštolský administrátor. 14. novembra 1987 zbor konzultorov zvolil za dočasného administrátora seredského dekana Jána Sokola. Túto voľbu obratom potvrdil Vatikán a neskôr ho akceptoval aj štát. Po rokovaniach medzi ČSSR a Svätou stolicou, bolo 26. júla 1989 zverejnené menovanie Jána Sokola za prvého arcibiskupa-metropolitu a 10. septembra 1989 bol Ján Sokol slávnostne inaugurovaný do úradu arcibiskupa.[2]

Dňa 31. marca 1995 pápež Ján Pavol II. apoštolskou konštitúciou Pastorali quidem permoti zriadil Košickú cirkevnú provinciu a ako sufragánne biskupstvá jej podriadil Spišské a Rožňavské biskupstvo. Súčasne bola Trnavská arcidiecéza premenovaná na Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu a Dóm sv. Martina v Bratislave bol vyhlásený za konkatedrálu. Ako sufragánne biskupstvá zostali Nitrianske a Banskobystrické biskupstvo.

14. februára 2008 sa na základe rozhodnutia pápeža Benedikta XVI. zreorganizovali slovenské rímskokatolícke diecézy. Bratislavsko-trnavská arcidiecéza bola premenovaná späť na Trnavskú arcidiecézu[3] a jej územie bolo výrazne zmenšené. Z územia na západe vznikla Bratislavská arcidiecéza a územie na východe bolo začlenené do Nitrianskej a Banskobystrickej diecézy. Metropolitným sídlom sa stala Bratislava, ale aj napriek tomu zostal Trnave titul arcidiecéza.[4][5] Trnavský arcibiskup však nemá právo nosiť pálium, odznak hodnosti metropolitu. Pápež akceptoval voľbu Jána Sokola a potvrdil ho vo funkcii Trnavského arcibiskupa a zároveň mu udelil osobné privilégium nosiť pálium, ktoré obdržal ešte ako metropolita.[6]

18. apríla 2009 Benedikt XVI. prijal rezignáciu Jána Sokola a za nového arcibiskupa menoval redemptoristu Róberta Bezáka, ktorý v čase menovania bol správcom farnosti Banská Bystrica - Radvaň.[2]

Pápež Benedikt XVI. 2. júla 2012 odvolal bez uvedenia dôvodov arcibiskupa Róberta Bezáka z vedenia arcidiecézy a arcidiecéza bola v stave sede vacante. Súčasne s odvolaním arcibiskupa bol za apoštolského administrátora sede vacante menovaný Ján Orosch.[7]

Dekanáty arcidiecézy sú v mestách:

• Dunajská Streda,
• Galanta,
• Hlohovec,
• Hurbanovo,
• Komárno,
• Nové Mesto nad Váhom,
• Piešťany,
• Sereď,
• Smolenice,
• Šaľa,
• Trnava

• Oficiálne stránky Trnavskej diecézy