Kardinál

História zboru kardinálov sa začala písať v samotných počiatkoch kresťanskej cirkvi. Okolo 4. storočia si pápež vyberal okruh kňazov, ktorým zveroval osobitné liturgické, administratívne alebo diplomatické úlohy. Spočiatku tento zbor nemal špeciálne pomenovanie; od 7. storočia sa títo kňazi označovali ako cardinales. Od roku 1059 sa ich výsadou stala voľba nového pápeža, t. j. konkláve.

V 13. – 15. storočí ich počet dosahoval maximálne tridsať. Pápež Pius V. (pápežom v rokoch 1566 – 1572) stanovil počet kardinálov na 70, čo zrušil až v druhej polovici 20. storočia pápež Ján XXIII. V roku 1975 Pavol VI. zvýšil ich počet na 120 a Ján Pavol II. v októbri 2003 vymenovaním 31 nových kardinálov zvýšil ich počet na 194. V čase konkláve, ktoré zvolilo za pápeža Benedikta XVI. bolo kardinálov 183.

Pavol VI. zaviedol vekový limit pre kardinálov, ktorí môžu voliť nového pápeža. Takže v oboch konkláve v roku 1978 (august a október) a aj konkláve v roku 2005 mohli voliť nového pápeža len kardináli, ktorí v deň voľby ešte nedovŕšili osemdesiat rokov života. V poslednom konkláve v roku 2005 bolo kardinálov voličov 117. V súčasnosti má kardinálsky zbor dvestodevätnásť členov (z toho je 114 z Európy, 26 z Južnej Ameriky, 31 zo Severnej Ameriky, 22 z Ázie, 21 z Afriky a 5 z Oceánie).

Novovymenovaní členovia kardinálskeho zboru sú začlenení medzi rímske duchovenstvo a ako takí sa podieľajú na voľbe svojho nového biskupa, t. j. pápeža, čo je vlastne nadviazanie na tradíciu, kedy si zástupcovia rímskeho kléru priamo volili biskupa. Každý z novovymenovaných kardinálov sa o. i. automaticky stáva štátnym občanom Vatikánu.

Tých, ktorí majú byť povýšení na kardinálov, si pápež slobodne vyberá spomedzi mužov, ustanovených aspoň v posvätnom ráde presbyterátu, ktorí vynikajú učenosťou, mravmi, nábožnosťou, ako aj rozumnosťou v spravovaní vecí. Tí, ktorí ešte nie sú biskupmi, musia prijať biskupskú konsekráciu (vysviacku), pokiaľ nedostanú dišpenz od tejto konsekrácie od rímskeho biskupa (príkladom bol český kardinál Tomáš Špidlík). Kardináli pomáhajú pápežovi buď kolegiálne, keď sú zvolávaní, aby prerokovali dôležité otázky alebo ako jednotlivci, keď v rozličných úradoch, ktoré zastávajú, poskytujú pomoc rímskemu biskupovi predovšetkým v každodennej starostlivosti o celú katolícku cirkev. Kardináli zastávajú funkcie priamo vo Vatikáne, ale väčšina z nich spravuje aj diecézu alebo arcidiecézu.

Kardináli nosia zvyčajne čiernu reverendu, ale tá je lemovaná jasne červenou farbou a aj gombíky na nej sú červené, ďalej majú okolo pása červené cingulum a na hlave solideo rovnakej farby. Slávnostný odev je z väčšej časti jasne červený. Hlavu si pokrývajú červenými čiapočkami zv. birety (v minulosti nosili široké kardinálske klobúky).

Súčasťou kardinálskeho menovania je udelenie buly, listiny, ktorou im je pridelený jeden z rímskych kostolov ako tzv. titulárny kostol (napr. kardinál Jozef Tomko má titulárny kostol Baziliku Santa Sabina all'Aventino).

Kolégium kardinálov sa člení na tri rády: biskupský, kňazský, diakonský.

Kardinál biskup; sem patrí 6 kardinálov. Týmto kardinálom pápež udelil titul niektorej z prímestských cirkví.

Kardinál kňaz; najpočetnejšia skupina kardinálov. Títo dostávajú za svoj titul niektorý z chrámov, ktoré sa nachádzajú v Ríme. Títo kardináli zastávajú svoje posty vo svojich diecézach, či arcidiecézach.

Kardinál diakon; sem patria novovymenovaní kardináli, ktorí budú zastávať niektorú z funkcií v Rímskej kúrii. Po desiatich rokoch im môže pápež udeliť titul kardinála kňaza. Kardinál, prechádzajúci na základe opcie z diakonského rádu do kňazského rádu, dostáva miesto pred všetkými tými kardinálmi kňazmi, ktorí boli po ňom prijatí za kardinálov.

Z kardinálov, ktorým bola udelená niektorá z prímestských cirkví (kardináli biskupi) a jedine tí volia spomedzi seba dekana a vicedekana posvätného kolégia kardinálov. Dekan je na čele kardinálskeho zboru, ale ani on a ani vicedekan nemajú žiadnu riadiacu moc nad ostatnými kardinálmi. Kardinál dekan je prvý medzi rovnými (Primus inter pares). Prednáša príhovor v mene celého kardinálskeho zboru pred rímskym veľkňazom; napríklad pri príležitosti nejakého výročia, ktorého sa pápež dožíva. Voľbu dekana a vicedekana odobruje samotný pápež.

Terajším dekanom kardinálskeho zboru je Jeho Eminencia, Giovanni Battista kardinál Re.

Je zvykom, že pri menovaní nových kardinálov si meno (niekedy aj mená) pápež ponechá pre seba a nezverejní ho. Takémuto kardinálovi hovoria, že je tajný alebo utajený; lat. In pectore. Ten, koho meno nebolo zverejnené a pápež si ho ponechal v srdci, nemá zatiaľ žiadne práva a povinnosti kardinálov. Keď sa však jeho meno zverejní, väčšinou pri ďalšom menovaní nových kardinálov, nadobúda všetky práva a povinnosti kardinála. Jeho menovanie sa datuje od toho dňa ako si pápež jeho meno ponechal v tajnosti.

Od roku 1630 sa kardináli oslovujú titulom Eminencia. Titul kardinál sa zvyčajne dáva za krstné meno a pred priezvisko; napríklad celé oslovenie kardinála Tomka je „Jeho Eminencia, Jozef kardinál Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov“. Pri rozhovore s kardinálom sa hovorí „Vaša Eminencia“.

Erb Jozefa kardinála Tomku

• Jozef Tomko – emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov a emeritný predseda Pápežského výboru pre medzinárodné eucharistické kongresy
• † Ján Chryzostom Korec, SJ – emeritný biskup nitriansky
• † Ján Černoch – arcibiskup ostrihomský, prímas uhorský
• † Ján Krstiteľ Scitovský – arcibiskup ostrihomský, prímas uhorský
• † Juraj Haulík Váralyai
• † Alexander Rudnay – arcibiskup ostrihomský, prímas uhorský (prvý slovenský kardinál)

Pápežskej voľby v roku 2005, z ktorej nakoniec vzišiel pápež Benedikt XVI., sa slovenskí kardináli nezúčastnili, pretože obaja už mali viac ako 80 rokov.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kardinál

• The Cardinals of the Holy Roman Church informácie o kardináloch od roku 112
• Oficiálny zoznam kardinálov na stránke Svätej stolice
• Článok na www.sme.sk