Pavol V.

Pavol sa po svojom zvolení dostal do vážnych sporov s mnohými talianskymi mestskými štátmi kvôli cirkevnej autorite. Benátky sa pokúsili postaviť dvoch kňazov pred svetský, nie pred cirkevný súd a pápež Pavol vyhlásil nad mestom interdikt (1606). Benátky trvali na tom, že to legálnou cestou urobiť nemôže, a vykázali každého, kto pápežov výnos zachovával. Nasledovala vojna pamfletov a pohromu odvrátil len zásah Francúzska. Táto epizóda poškodila jeho meno, Pavol sa však nepoučil. Bol to posledný prípad vyhlásenia pápežského interdiktu nad samostatným štátom.

V roku 1613 pápež odsúdil požiadavku Francúzska riadiť cirkev na francúzskom území (požiadavka známa ako galikanizmus). V roku 1614 mu Francúzsko odpovedalo deklaráciou, že francúzsky kráľ má svoju korunu od Boha a že vo Francúzsku tridentské dekréty vyhlásené nebudú. Deklaráciu nakoniec pozmenili francúzski duchovní, ktorí sa zaviazali, že ju uverejnia prostredníctvom koncilov na vidieku.

Tieto udalosti cirkev síce trochu oslabili, Pavol však prospel Rímu opravou akvaduktu cisára Trajána, ktorý bol potom premenovaný na „Acqua Paola“, rovnako dokončením hlavnej lode, priečelia a krytého stĺporadia baziliky sv. Petra.

Pavol V. v roku 1606 kanonizoval Gregora VII. a roku 1610 Karola Boromejského, blahorečil Ignáca z Loyoly, Františka Xaverského, Filipa Neriho a Teréziu z Ávily. V roku 1607 schválil založenie Rádu Panny Márie Karmelskej.

Zomrel 28. januára 1621 na mozgovú porážku, ktorú utrpel počas procesie na oslavu porážky falckého kurfirsta Fridricha V. v bitke na Bielej hore.[2]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavol V.

• Biografia di papa Paolo V
• Catholic Encyclopedia: Paolo V
• Cardinali nominati da Pavol V.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pavel V. na českej Wikipédii.