Gregor II.
Svätý Gregor II. (* 669, Rím – † 11. február, 731, Rím) bol 89. pápežom od 19. mája 715 (udáva sa aj 21. marec 716) až do svojej smrti. Katolícka cirkev slávi jeho sviatok 11. februára. Jeho predchodca bol Konštantín I. a po ňom nastúpil do úradu pápeža sv. Gregor III.
Gregor II. | ||||||||
89. rímsky biskup | ||||||||
Funkcie a tituly | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pontifikát | ||||||||
19. máj 715 – 11. február 731 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 669 Rím,Taliansko | |||||||
Úmrtie | 11. február 731 Rím, Taliansko | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Pápež | ||||||||
Voľba | 19. máj 715 | |||||||
Svätec | ||||||||
Sviatok | 11. február | |||||||
Odkazy | ||||||||
Gregor II. | ||||||||
Kompletný zoznam pápežov | ||||||||
|
Gregor II. má značné zásluhy na christianizácii Nemecka, kam vyslal kňazov usporiadať cirkevnú organizáciu a sv. Bonifáca poveril veľmi potrebnou misijnou činnosťou. Vďaka tomu sa nemecky hovoriace krajiny viac primkli k latinskému kultúrnemu okruhu.
Duchovné pôsobenie
Budúci pápež bol k duchovnému stavu od mladosti vychovávaný v Lateránskej speváckej škole. Pápežom Sergiom bol ako poddiakon menovaný sacellariom (úradníkom povereným spravovaním pokladne) a pápežským knihovníkom. Po vysvätení na diakona sprevádzal pápeža Konštantína do Carihradu k cisárovi a tam získal pri rokovaní o trullanské kánony mimoriadny ohlas. Po Konštantínovej smrti sa počas mesiaca a 10 dní stal hlavou katolíckej cirkvi ako prvý Talian po siedmich gréckych a sýrskych pápežoch.
Pápež
Gregor II. bol obozretný, rázny a vyznačoval sa veľkým rozhľadom. Nemalé problémy mu pri pôsobení v čele cirkvi predstavovala politika byzantského cisára Leva III. Sýrskeho, z ktorého sa stal prenasledovateľ, ničiteľ svätých obrazov a ničiteľ výtvarného umenia v chrámoch. Obrazy mali slúžiť najmä nevzdelaným ľuďom miesto kníh.Tí, ktorí obrazy napádali, sa obhajovali tvrdením, že nadprirodzené veci nemožno pozemským umením vystihnúť a že prostý ľud uctieva obrazy modlársky. Cisár, ktorý kedysi býval obchodníkom s dobytkom a potom vojakom, sa ľahko nechal prehovoriť k ničiteľskému dielu a boj proti obrazom sa mu javil vítanou príležitosťou pre upevnenie jednoty ríše. Biskupi, ktorí vzdorovali cisárskemu rozkazu, boli zosadzovaní. Pápež sa ich zastával a spôsobil si vo vzťahoch s cisárom nejednu nepríjemnosť. Okrem iného mu písal: "Tak ako pápež nemá právo dohliadať nad cisárskym palácom a nad udeľovaním svetských úradov, tak aj cisár nemá právo dohliadať nad Cirkvou a nad udeľovaním cirkevných úradov. Každý nech zostane pri povolaní, do ktorého bol ustanovený od Boha." Cisár na jeho slová nedbal a chcel sa ho dokonca zmocniť vojenskou silou, ale neuspel. K boju proti obrazom čoskoro pribudol aj boj proti úcte svätých vôbec a nakoniec sa obrazoborci vrhli na ničenie kláštorov.
Zo sporu medzi pápežom a cisárom sa rozhodol ťažiť longobardský kráľ Liutprand, ktorý obsadil Ravennu a tiahol na Rím. Len pápežove listy a štátnické umenie poslov prinútili Liutpranda, že ustúpil od svojho úmyslu a daroval ešte pápežovi mesto Sutri. Pápež diplomaciou získal Benátčanov a dostal longobardov z Ravenny. Kráľ si to nechcel nechať páčiť a na chvíľu sa spojil s cisárom proti Rímu. V roku 729 sa tak longobardské vojsko dostalo až do roviny pri samom Anjelskom hrade a zdalo sa, že Rím je bezmocný. Gregorovi II. sa však výrečnosťou podarilo pohnúť Liutpranda k mieru. Kráľ sa nechal pápežom doviesť k hrobu sv. Petra a ako dar tam položil svoju kráľovskú korunu i plášť. Zmieril sa s pápežom a vyprosil si zrušenie exkomunikácie.
Gregor II. pozdvihol v Taliansku rehoľný život a dbal okrem iného aj o disciplínu v rehoľných domoch. Obnovil opátstvo Montecassino, ktoré 130 rokov ležalo v troskách a ďalšie kláštory v Ríme. Staral aj o obnovu a výzdobu niektorých rímskych kostolov. Zomrel po pontifikáte trvajúcom pätnásť rokov a necelých deväť mesiacov.
Zdroje
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Řehoř II. na českej Wikipédii.
Predchodca: Konštantín I. (pápež) |
Pápež Gregor II. (zoznam) |
Nástupca: Gregor III. |