Angela Merkelová

Po spolkových voľbách v roku 2005 sa Merkelová stala prvou kancelárkou v dejinách Nemecka. Stála na čele veľkej koalície Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU), sesterskej Kresťansko-sociálnej únie Bavorska (CSU) a Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD).

V nasledujúcich spolkových voľbách, v roku 2009, Merkelovej CDU získala najväčší počet hlasov a bola schopná utvoriť vládnu koalíciu so Slobodnou demokratickou stranou (FDP).

Po ďalších spolkových voľbách, v roku 2013, ktoré CDU pod Merkelovej vedením prenikavo vyhrala so ziskom až 41,5% hlasov, CDU opäť vytvorila veľkú koalíciu s CSU a SPD, pretože FDP stratila všetko svoje zastúpenie v Spolkovom sneme.

Vo voľbách v roku 2017 CDU opäť zvíťazila, no už nie tak drvivo ako v predchádzajúcich voľbách. Po týchto voľbách nasledovalo dlhé vyjednávanie potom čo predseda Sociálnodemokratickej strany Martin Schulz vyhlásil, že on ani jeho strana už viac nechcú pokračovať v práci vo veľkej koalícii s CDU a CSU. Naskytla sa tu tak možnosť vytvorenia tzv. Jamaskej koalície (podľa farieb zainteresovaných strán: čierna-žltá-zelená) so Slobodnou demokratickou stranou (FDP) a stranou Zelených. Bola to jediná možnosť ako vytvoriť vládu bez účasti Ľavice a krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko, s ktorými CDU/CSU odmietla spoluprácu už pred voľbami. 9. októbra 2017 Merkelová prehlásila, že pozve zástupcov FDP a Zelených na rozhovory o možnej budúcej koalícii. V posledných dňoch predbežných rozhovorov sa strany stále nevedeli dohodnúť na spoločnom postoji v otázke migrácie a zmeny klímy. Rozhovory skolabovali 20. novembra 2017, potom čo sa FDP stiahla a argumentovala tým, že rozhovory nedokázali vytvoriť spoločnú víziu a dôveru medzi stranami. Po kolapse týchto predbežných rozhovorov 24. novembra 2017 vyzval nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier CDU, CSU a SPD, aby sa predsa len pokúsili dohodnúť na veľkej koalícii. Po stretnutí s prezidentom predseda SPD vyhlásil, že chce, aby o tom, či majú pristúpiť na rozhovory o možnej koalícii rozhodli členovia strany. 6. decembra 2017 sa konal kongres strany, na ktorom sa väčšina delegátov zhodla na tom, že by mali začať predbežné rozhovory o možnej veľkej koalícii. 12. januára 2018 CDU/CSU a SPD vyhlásili, že v predbežných rozhovoroch dosiahli prielom a dohodli sa na náčrtom dokumente na začatie oficiálnych rozhovorov o vzniku koalície. Tento dokument neskôr podporil aj kongres SPD. Dňa 7. februára strany oznámili, že sa dohodli na konečnej koaličnej zmluve. O konečnom rozhodnutí vstupu SPD do vlády rozhodlo vnútrostranícke referendum, ktoré vstup do vlády odobrilo vláda sa mohla ujať funkcie potom čo ju 14. marca 2018 podporil Nemecký spolkový snem.

V roku 2007 bola predsedníčkou Európskej rady a mala veľkú úlohu pri uzatvorení Lisabonskej zmluvy a Berlínskej deklarácie. Jedna z Merkelovej priorít je posilňovanie transatlantických ekonomických vzťahov. Zohrala kľúčovú úlohu pri riešení ekonomickej krízy na Európskej a medzinárodnej úrovni. 26. marca 2014 sa stala najdlhšie slúžiacou vedúcou vlády v Európskej únii. Počas Európskej migračnej krízy čelila ostrej kritike za otvorený prístup k prijímaniu imigrantov (takzvanú Willkommenskultur).[4][5][6]

V októbri 2018 Merkelová oznámila, že sa na decembrovej konferencii strany už nebude uchádzať o post líderky Kresťanskodemokratickej únie. Takmer hneď po oznámení tejto skutočnosti ohlásil svoju kandidatúru na predsedu strany Friedrich Merz, bývalý vodca poslancov CDU a biznismen. Trochu neskôr svoju kandidatúru ohlásili aj minister zdravotníctva Jens Spahn a Annegret Krampová-Karrenbauerová, v tom čase generálna tajomníčka strany. Krampová-Karrenbauerová bola vnímaná ako kandidátka Merkelovej. Očakávalo sa od nej, že bude pokračovať v jej štýle politiky, zatiaľčo Merz bol Merkelovej dlhodobý rival a očakávalo sa od neho, že stranu posunie viac konzervatívnejším smerom. Delegáti na kongrese strany zvolili za jej nástupkyňu Anngeret Krampovú-Karrenbauerovú.

Spoločne s oznámením rozhodnutia o neuchádzaní sa o post predsedníčky strany vyhlásila, že sa už nechystá stať sa opäť kancelárkou po spolkových voľbách v roku 2021.