Titus Zeman

Prvé rehoľné sľuby v reholi saleziánov zložil Titus Zeman 6. augusta 1932, večné sľuby 7. marca 1938. Po štúdiách teológie v Ríme a v Chieri pri Turíne bol 23. apríla 1940 v Bazilike Márie Pomocnice v Turíne vysvätený za kňaza. Vysviacku prijal z rúk kardinála Maurilia Fossatiho. V nasledujúcich desiatich rokoch bol kaplánom, katechétom a školským poradcom, vyučoval aj chémiu.

Keď 13. apríla 1950 komunistická moc pozatvárala všetky mužské kláštory vo vtedajšom Československu, Titus Zeman bol zhodou okolností mimo svojho rehoľného domu, a tak ostal na slobode. V auguste 1950 prvýkrát viedol ilegálne skupinu bohoslovcov do talianskeho Turína, druhýkrát sa tak stalo 23. októbra toho istého roku. V apríli 1951 nasledoval tretí pokus, ktorý však skončil neúspechom a zatknutím. Vo vyšetrovacej väzbe však zažil pri výsluchoch mučenie, ktoré spolu s krutými podmienkami ďalšieho väznenia zanechali trvalé následky na jeho zdraví.[5]

Dňa 22. februára 1952 ho v Bratislave odsúdili na 25 rokov väzenia (miestami jeho pobytu boli Ilava, Mírov, Jáchymov, Leopoldov a Valdice). Dňa 10. marca 1964 bol podmienečne prepustený. Roku 1968 dostal opäť štátny súhlas na vykonávanie bohoslužieb.

Zomrel 8. januára 1969 v Bratislave na zlyhanie srdca.[5] Pochovaný bol na cintoríne vo Vajnoroch.

26. február 2010

otvorenie diecéznej fázy procesu blahorečenia dona Titusa Zemana v aule Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

2. september 2010

vo Vajnoroch sa konala exhumácia jeho telesných pozostatkov prenesenie pozostatkov do krypty miestneho kostola Sedembolestnej Panny Márie.[6] Súhlas na exhumáciu dal Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup-metropolita. Zároveň bol arcibiskupom vymenovaný Tribunál na čele s biskupským delegátom ICDr. Jozefom Kempom.

7. december 2012

po verejnom záverečnom zasadnutí Arcibiskupského Tribunálu boli zapečatené dokumenty procesu obsahujúce svedectvá, historické správy a lekárske posudky voskom a pečaťou Arcibiskupského úradu, čím sa skončila prvá fáza procesu blahorečenia; v ďalších dňoch boli dopravené do Vatikánu (Kongregácii pre kauzy svätých).

28. jún 2013

Kongregácia pre kauzy svätých na svojom riadnom zasadaní vydala dekrét o právnej platnosti diecézneho skúmania v prípade života a mučeníctva pre vieru Titusa Zemana. Kongregácia vyhlásila, že dokumenty zozbierané počas procesu sú platné a bezchybné. Po tomto dekréte bola vymenovaná komisia, ktorá pripravila tzv. Positio, súhrnný dokument pre ďalšie skúmanie.

5. január 2014

Kongregácia pre kauzy svätých udelila Titusovi Zemanovi titul Božieho služobníka s povesťou mučeníka.

8. jún 2015

hlavný predstavený saleziánov don Ángel Fernández Artime, generálny postulátor don Pierluigi Cameroni a vicepostulátor procesu don Jozef Slivoň odovzdali Pozício o mučeníctve (Positio super martyrio) prefektovi Kongregácie pre kauzy svätých kardinála Angelovi Amatovi.

7. apríl 2016

konzultačná komisia teológov vyjadrila pozitívne stanovisko k mučeníctvu Titusa Zemana.

21. február 2017

komisia kardinálov a biskupov členov Kongregácie pre kauzy svätých vyjadrila pozitívnu mienku o mučeníctve Titusa Zemana, čím sa proces dostal ku svojmu koncu.

27. február 2017

pápež František poveril Kongregáciu pre kauzy svätých, aby vydala dekrét o mučeníctve Titusa Zemana.[7]

30. september 2017

Titus Zeman bol v Bratislave pri Kostole Svätej rodiny blahorečený

30. septembra 2017 ho v mene pápeža Františka v Bratislave-Petržalke pri Kostole Svätej rodiny blahorečil Angelo kardinál Amato SDB, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Hlavnými koncelebrantmi boli Stanislav Zvolenský, arcibiskup-metropolita bratislavský, don Ángel Fernández Artime SDB, hlavný predstavený rehole saleziánov, Jozef kardinál Tomko a Giacomo Guido Ottonello, apoštolský nuncius na Slovensku. Pápež stanovil deň liturgickej spomienky na blahoslaveného Titusa na 8. január.[8]

• RADOŠINSKÝ, Michal Titus. Don Titus, Vatikánsky špión?. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2005. ISBN 80-7165-492-2.
• RADOŠINSKÝ, Michal Titus. Titus Zeman, mučeník za záchranu duchovných povolaní. Bratislava : Vydavateľtvo Don Bosco, 2007. ISBN 978-80-8074-055-9.
• KUBANOVIČ, Zlatko. Pochopil saleziánsku askézu v poslušnosti. Don Bosco dnes, 2012, roč. 43, čís. 6, s. 26 – 27. Dostupné online [cit. 2016-10-06]. ISSN – 4201 1338 – 4201.
• KUBANOVIČ, Zlatko. Prijímal urážky a utrpenie pre Krista – Títus Zeman. Don Bosco dnes, 2013, roč. 44, čís. 1, s. 26 – 27. Dostupné online [cit. 2016-10-06]. ISSN 1338-4201.
• SLIVOŇ, Jozef: Titus Zeman - Existuje aj iné riešenie, 2015, Vydavateľstvo Don Bosco, edícia: Viera do vrecka, ISBN 978-80-8074-296-6.
• RADOŠINSKÝ, Michal Titus: Titus Zeman, Mučeník za duchovné povolania, 2017, Vydavateľstvo Don Bosco, ISBN 978-80-8074-374-1.
• Dr. ZANETOVÁ, Lodovica Maria: Blahoslavený Titus Zeman, 2017, Vydavateľstvo Don Bosco, Oficiálny životopis blahoslaveného, ISBN 978-80-8074-387-1 [9][10].
• RADOŠINSKÝ, Michal Titus: Quo vadis, Titus?, 2017, Vydavateľstvo Michala Vaška, Autentický životopis, ISBN 978-80-7165-999-0
• HRABOVEC, Emília; VITTEK, Juraj; HAMRÁČEK, Rastislav; LETZ, Róbert; SLIVOŇ, Jozef; Slepčan, Peter: Neodpočívaj, pomáhaj. Fakty zo života blahoslaveného Titusa Zemana a pohľady na jeho osobnosť, Dobrá kniha, 2017, ISBN 978-80-8191-089-0.
• ZEMAN, Títus, SDB. In: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. 1. vyd. Bratislava : Lúč, 2000. 852 s. ISBN 80-7114-300-6. S. 1526 – 1527.

• Stránky o Titusovi Zemanovi

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Titus Zeman na českej Wikipédii.