Angelo Sodano

V roku 1977 ho pápež Pavol VI. menoval za titulárneho arcibiskupa Nova Caesaris a apoštolského nuncia v Čile. Biskupskú vysviacku mu dňa 15. januára 1978 udelil kardinál Antonio Samorè, vatikánsky knihovník a archivár. Spolusvätiteľmi boli arcibiskup Agostino Casaroli, sekretár Rady pre verejné záležitosti cirkvi a neskorší štátny sekretár a biskup z Asti Nicola Cavanna. Jeho pôsobenie sa prekrývalo s diktatúrou Augusta Pinocheta. Počas návštevy pápeža Jána Pavla II. v Čile sprostredkoval stretnutie s opozicionistami na nunciatúre. V roku 1988 sa stal sekretárom Rady pre verejné záležitosti cirkvi, neskôr, po reorganizácii Rímskej kúrie sekretárom Sekcie pre vzťahy so štátmi. 1. decembra 1990 sa stal vatikánskym štátnym pro-sekretárom (riadnym sekretárom po menovaní za kardinála). Pápež ho menoval za kardinála s titulárnym kostolom S. Maria Nuova 28. júna 1991.[2] Počas svojho pôsobenia ako štátny sekretár v rokoch 1991 – 2006 bol Sodano pápežským legátom pri mnohých príležitostiach na celom svete (napr. pri pohreboch Matky Terezy či prezidenta Ronalda Reagana. V roku 1994 bol menovaný kardinálom biskupom (najvyššia trieda kardinálov) suburbikárnej diecézy Albano. V roku 2002 sa stal prodekanom kardinálskeho kolégia. V roku 2005 sa ako volič zúčastnil konkláve, na ktorom bol zvolený pápež Benedikt XVI.. Keďže bol za pápeža zvolený aktuálny dekan kardinálskeho kolégia, pripadla Sodanovi ako prodekanovi povinnosť spýtať sa novozvoleného pápeža, či prijíma voľbu a pod akým menom bude spravovať cirkev. Pri ceremónii začiatku pontifikátu dal novému pápežovi na prst rybársky prsteň a zložil mu sľub vernosti. 27. apríla 2005 bol zvolený za dekana kardinálskeho kolégia a zároveň kardinála biskupa Ostie. 15. septembra 2006 ukončil svoje pôsobenie vo funkcii štátneho sekretára. [3] Po odstúpení pápeža Benedikta XVI. v roku 2013 zvolal kardinálov na konkláve a odslúžil slávnostnú omšu pred jeho začiatkom. Ako volič sa ho však už nezúčastnil. Pri ceremónii začiatku pontifikátu dal novému pápežovi Františkovi na prst rybársky prsteň a zložil mu sľub vernosti.

• Kardinál Sodano stál podľa viacerých zdrojov za potláčaním informácií o sexuálnom obťažovaní detí a mládeže duchovnými. Nástojil na tom, aby neprebehlo šetrenie vo veci Marciala Maciela Degollada a viedenského arcibiskupa Hansa Hermanna Groëra. [4] Maciel bol generálny predstavený inštitútu Legionári Krista. Zároveň bol sexuálnym násilníkom a žil dvojitý život. [5][6] Arcibiskup Groër bol obvinený zo sexuálneho zneužívania seminaristov.
• V uniknutom rozhovore viedenského kardinála Schönborna s novinármi Schönborn obvinil Sodana zo zastavenia vyšetrovania vo veci Groëra. Schönborn bol oficiálne napomenutý Vatikánom, nie však za obsah rozhovoru, ale za to, že o veci hovoril s novinármi a nie s pápežom. [7]
• Pri veľkonočnej kázni v roku 2010 vo Vatikáne Sodano v súvislosti so sexuálnymi škandálmi kléru povedal, že „Boží ľud je s pápežom a nenechá sa rozptýliť terajšími malichernými klebetami“. [8]
• Taliansky arcibiskup a bývalý nuncius v USA Carlo Mario Viganò vo svojom známom liste, ktorý reaguje na sexuálne škandály spojené s bývalým arcibiskupom Washingtonu Theodoreom McCarrickom spomína Sodana ako jednu z osôb z okolia pápeža Jána Pavla II., ktoré bránili presiaknutiu pravdivých informácií o McCarrickovi k pápežovi. [9]
• Sodano taktiež podporoval režim Augusta Pinocheta a otvorene kritizoval opozíciu. Za zásluhy dostal od diktátora vysoké čílske štátne vyznamenanie. [9][10]