Simplicius

Simplicius (* ?, Tivoli, Taliansko – † 10. marec 483, Rím) bol 47. pápež. Jeho meno sa dá preložiť ako „Prostý“. Katolícka cirkev slávi jeho sviatok 10. marca.

Simplicius
47. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
3. marec 468 – 10. marec 483
Hilarius Félix III.
Biografické údaje
Narodenie	? Tivoli, Taliansko
Úmrtie	10. marec 483 Rím, Taliansko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	3. marec 468
Svätec
Sviatok	2. marec
Odkazy
Simplicius na catholic-hierarchy.org angl. Simplicius
Kompletný zoznam pápežov
Vatikánsky portál  Historický portál  Biografický portál

Pápežský úrad zastával od 3. marca 468 do svojej smrti.

Po smri Hilária, bol na štvrtý deň zvolený 3. marca 468, Simplicius z Tivoli, syn Castinia.[1] Za jeho pontifikátu nastal kolaps Rímskej ríše, a císár Romulus Augustus bol zosadený gótskym kráľom Odoakarom. Odoakar bol ariánskeho vyznania, no miestne obyvateľstvo sa nezaoberalo tým. Pre nich bolo jedno kto im vládne, hlavne ak sa majú dobre. Mnoho budov bolo zdevastovaných. Pápež Simplicius získal jednu sutinu, starú tržnicu, ktorú ešte zdevastoval Alarich a vybudoval tam chrám sv. Štefana. Vtedy asi z Palestíny dostal aj telo sv. Štefana. Časť jeho ostatkov bola uložená v hrobe sv. Vavrinca za hradbami. Druhú časť uložili v tržnici v tzf. sfinge (záhade) na Coeliu. Na hlavných stĺpoch boli vyryté kríže, a z tehiel vytvorené kríže boli nad okrúhlymi oknami. Na Esquiline postavil kostol sv. Bibiány, ktorý stojí dodnes. Poblíž kostola Panny Márie vystaval konzul Iunius Bassus nádhernú sálu, vyzdobenú mramorovými stenami, obrazmi a prepychovým vykladaniami. Ten sa stal majetkom góta Vallu, a ten to podaroval Simpliciovi pre náboženské účely. Tu vystraval Simplicios nemocnicu, pristaval absidu a premenil tak sálu na kostol sv. Ondreja. Pohanskú výzdobu však ponechal. Potom nariadil Simplicious blízkym farnostiam, aby sa tam konali bohoslužby. Mali sa tu striedať farári. V kostole Sv. Petra tu mali slúžiť farári VI. a VII. okrsku, kostola sv. Pavla farári I. okrsku, farári III. okrsku mali na starosti kostol sv. Vavrinca. Chórovú službu a hodinky mali na starosti mnísi z kláštora. Z chórových kláštorov sa časom vyvinuli kanovnícke kapituly.

Pápež mal problémy s východnými cirkvami, ktoré sa čoraz viac prikláňali k monofyzismu, a trhali zväzky s rímskou cirkvou. Počas vlády cisára Basiliska, sa na stolec sv. Marka dostal monofysta Peter Mongul a v Antiochii sa stal patriarchom Peter Fullo. Zo strachu pred cisárom podpísalo asi 500 biskupov cisársky rozkaz, ktorým bol odsúdený do ohňa list pápež Lev Veľký adresovaný Flaviánovi a spisy chalcedonského koncilu. V Efeze sa konala synoda, ktorá nazvala tento cisársky rozkaz ako "božský a apoštolský okružný list". Carihradský patriarcha žiadal, aby túto výsadu pápež potvrdil. Simplicios však nepovolil nič, čím by utrpeli práva biskupov a patriarchov. Cisár zosadzoval a vyháňal katolíckych biskupov a kňazov a na ich miesta dosadzoval monofyzitov. Pápež svojich biskupov podporoval a povzbudzoval aby vytrvali. Basiliskus bol zakrátko zosadený, a na krátku chvíľu nastal pokoj. Zanedlho však vznikol nový rozkol. V Carihrade vystúpil patriarcha Akakios, a získal podporu dvora. Pápež hájil listami nezmeniteľnosť viery, ktorú prijali a zdedili od apoštolov.

Simplicius zomrel 10. marca 483 a vládol 15 rokov a 7 dní. Je pochovaný v kostole sv. Petra. Sviatok má 2. marca.