Sergius II.
Sergius II. (* ?, Rím, Pápežský štát – † 27. január 847, Rím, Pápežský štát) bol 102. pápež rímskokatolíckej cirkvi. Pápežský úrad zastával od januára 844 do svojej smrti.
Sergius II. | ||||||||
102. rímsky biskup | ||||||||
Funkcie a tituly | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pontifikát | ||||||||
január 844 – 27. január 847 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | ? Rím, Pápežský štát | |||||||
Úmrtie | 27. január 847 Rím, Pápežský štát | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Pápež | ||||||||
Voľba | január 844 | |||||||
Odkazy | ||||||||
Sergius II. | ||||||||
Kompletný zoznam pápežov | ||||||||
|
Začiatok kariéry
Pochádzal z rímskej aristokratickej rodiny. Lev III. ho urobil miništrantom a Paschal I. kňazom. Keď po smrti Gregora IV. vyhlásilo rímske obyvateľstvo Jána za protipápeža a zmocnilo sa Lateránu, rímska laická aristokracia zvolila Sergia a Jána vyhnala. Sergius bol vtedy arcikňazom.
Pápežstvo
Sergius II. bol za pápeža vysvätený bez súhlasu cisára, na čo aj doplatil. Syn franského cisára, Ľudovít, na znak znepokojenia franského dvora, vyplienil pápežské územia trestnou výpravou. Potom sa musel Sergius podrobiť pred synodou skúmaniu, či je hodný titulu pápeža. Nakoniec získal cisárske uznanie. Následne prisahal vernosť franskému cisárovi Lotarovi a 15. júna 844 vysvätil jeho syna Ľudovíta za Longobardského kráľa. Sergius nechal rozšíriť Laterán a opraviť Marciánov akvadukt. Jeho spôsob vládnutia mu vyslúžil ostrú kritiku, keďže sa nechal ovládať svojím po moci bažiacom bratom a biskupské úrady odovzdával tým, čo mu ponúkli úplatky. V auguste 846 sa moslimskí piráti vylodili v ústí rieky Tiber a zaútočili na Porto a Ostiu. Ľud si myslel, že to ich trestá Boh za svätokupectvo, ktoré praktizovali pápeži a biskupi.
Zdroj
J. N. D. Kelly.: Pápeži dvoch tisícročí. Bratislava: Roal, 1994, s. 84 - 85. ISBN 80-88706-00-9
Predchodca: Gregor IV. |
Pápež Sergius II. (zoznam) |
Nástupca: Lev IV. |