Silvester I.

Dátum narodenia nie je známy. Niektoré pramene uvádzajú, že bol zvolený za pápeža vo veku 21 rokov, čo by zodpovedalo roku narodenia cca. 292. Podľa Liber pontificalis bol narodený v Ríme, jeho otcom bol Rufus. Legenda Vita beati Sylvestri uvádza, že jeho matkou bola Justa. Prijal krst ako mladík a v čase prenasledovania kresťanov za cisára Diocleciána sa ukrýval v lesoch na Monte Sorac neďaleko Ríma. Odtiaľ podľa legendy pochádza aj meno, ktoré si zvolil po svojom zvolení za rímskeho biskupa. Silvester pochádza z latinského slova silva, znamenajúceho les, ktoré označuje aj obyvateľov lesa. Podľa legendy mal rímskeho cisára Konštantína Veľkého vyliečiť z lepry a pokrstiť. Od neho potom získal darom tzv. Patrimonium Petri, pozemok, na ktorom neskôr vznikol Vatikán.

Po smrti pápeža Melchiada bol 31. januára 314 (presný deň v januári nie je istý) zvolený rímskym biskupom. Bol pápežom za vlády cisára Konštantína Veľkého, ktorý sa sám neskôr stal kresťanom, a ktorý v roku 313 povolil takzvaným Milánskym ediktom kresťanstvo. Postavenie cirkvi sa v čase jeho vlády výrazne zlepšilo. Tým skôr možno ľutovať, že sa z tejto doby zachovalo málo hodnoverných historických prameňov. Informácie sú čerpané z neskorších legiend, napríklad už spomínanej Vita beati Sylvestri, ktorá bola objavená na východe a existuje v gréckej, sýrskej a latinskej verzii. Ďalej z apokryfného Constitutum Sylvestre, pôvodom z rokov 501 až 508, ktorý je pripisovaný údajnom rímskemu koncilu o ktorom však nie je iných správ. Napokon zo spisu Donatio Constantini (Konštantínova donácia), ktorý sa prevažne týka okolností údajného cisárovho krstu a podľa ktorého cisár, potom čo preniesol sídlo ríše rímskej do Konštantínopola, postúpil Silvestrovi a jeho nástupcom svetskú moc nad Rímom, Talianskom aj celým Západom. Tento dokument sa stal podkladom pre nároky pápežov na politickú moc. Tento spis je však celkom určite falzifikát pochádzajúcim zo 7. storočia.

Obraz z Baziliky Svätého Pavla za hradbami.

Pápežovi Silvestrovi sa nevyhli spory, ktoré už niekoľko desaťročí ohrozovali jednotu cirkvi. Okrem donatistov išlo najmä o ariánstvo. Ariánci boli stúpenci alexandrijského kňaza Areia (260 až 336), ktorý niekedy okolo roku 318 začal popierať božstvo Ježiša Krista. Tvrdili, že Ježiš nie je rovnakej podstaty ako Boh Otec, ale len vznešeným tvorom, neskôr Bohom prijatým za jeho Syna. Aj keď alexandrijský biskup odsúdil názory svojho podriadeného, popularita Areia, ktorý bol vynikajúcim kazateľom, prispela k rozšíreniu tohto názoru.

Cisár, ktorý sa obával že spory, povedú k rozdeleniu ríše zvolal v roku 325 do Nicei v Malej Ázii prvý nicejský koncil (častý omyl je, že tento všeobecný snem sa konal v Nice vo Francúzsku). Na ňom sa tzv. nicejským vyznaním viery rozhodlo, že Ježiš je jednej podstaty s Bohom Otcom. Pápež sa Nicejského koncilu sám nezúčastnil, ale poslal na nich len svojich dvoch presbyterov a dvoch diakonov. Pravdepodobne tým pápež dával najavo nesúhlas so skutočnosťou, že koncil zvolal cisár, ale aj možno tým protestoval proti niektorým cisárovým praktikám (nechal zavraždiť svojho syna Crispa aj svoju druhú manželku, mal niekoľko konkubín a krst mu bol preto až do chvíle jeho umierania odoprený). Nicejský koncil definoval vieru a dogmy (záväznú liturgii, teológii, interpretáciu biblie) a odsúdil všetko, čo sa odlišuje, medzi prvými ariánstvo a nestoriánstvo. Koncil formuloval a vyhlásil tzv. Nicaeum (staro kresťanské vyznanie viery). Koncil rozhodol aj otázku, kedy má byť slávená Veľká noc. Za termín Zmŕtvychvstanie bola stanovená prvá nedeľa po prvom jarnom splne.

V roku 330 povýšil cisár Konštantín Byzancion na hlavné mesto celej rímskej ríše, od tej doby na jeho počesť nazývané Konštantínopol. Tým sa predurčil úpadok Ríma, ktorý zostal naďalej len centrom kresťanstva, kým svetská moc ríše sa presunula do nového centra. To malo mať v budúcnosti vážne následky, pretože konštantínopolský patriarcha nepatril do tej doby medzi popredných kresťanských biskupov.

Pápež Silvester potom vykonal úpravu bohoslužieb a vydal rad liturgických nariadení. Okrem iného prikázal, aby sa v budúcnosti oltáre namiesto z dreva stavali z kameňa. Oltáre nemali byť pokryté hodvábom, ale len plátnom. Stanovil presné stupňa svätenie kňazov. Je spájaný aj so vznikom rímskej speváckej školy a tiež nechal zostaviť prvú rímsku martyrológiu (zoznam kresťanských mučeníkov). Podľa ďalšie tradície práve tento pápež zaviedol slávenie nedele ako "dies Dominica", Deň Pána.

Za Silvestrov pontifikátu došlo k definitívnej premene pohanského Ríma na kresťanský. S pomocou cisára boli v Ríme postavené štyri slávne baziliky: sv. Jána v Lateráne, sv. Petra vo Vatikáne, sv. Pavla za hradbami a sv. Vavrinca za hradbami. Nad katakombami svätej Priscily nechal vybudovať kostol v ktorom bol neskôr sám pochovaný.

Silvester zomrel 31. decembra 335 po pontifikáte, ktorý trval 21 rokov a 11 mesiacov. Ako prvý pápež bol pochovaný v chráme, v bazilike svätej Priscilly na Via Salaria, kde boli pochovaní aj niektorí ďalší pápeži. Jeho hrob objavil v roku 1890 archeológ De Rossi. V tej dobe však už jeho pozostatky boli uložené v chráme San Silvestro in Capie, kam ich dal v 8. storočia preniesť pápež Pavol I.

Pamiatku svätého Silvestra uctieva cirkev 31. decembra. Dátum jeho sviatku má ale aj symbolický význam. Tak ako 31. decembra sa končí jeden rok a s nádejou očakávame príchod nového, tak aj pontifikát Silvestra I. označuje koniec éry prenasledovania kresťanov a začína zlatý vek cirkvi.

Silvester je jedným z prvých uctievaných svätých a jeho kult sa rozšíril do celej Európy. Stal sa patrónom domáceho zvieratstva a dobrej úrody. Býva zobrazovaný v pápežskom ornáte, s knihou, mušľou alebo býkom.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Silvester I.

• Kresťanská encyklopédia (po anglicky)
• Isidor Vodička: „Životopisy svatých v pořadí dějin církevních“, Ladislav Kuncíř, Praha 1930

Predchodca: Melchiades

Pápež Silvester I. (zoznam)

Nástupca: Markus