Silvester II.

Narodil sa medzi rokmi 940 a 950 v kraji Auvergne vo Francúzsku. Okolo roku 963 vstúpil do kláštora sv. Geralda v Aurillacu. Keď roku 967 navštívil kláštor barcelonský gróf Borell, opát ho požiadal, aby vzal Gerberta so sebou do Španielska, kde by mohol získať ďalšie vzdelanie. V nasledujúcich rokoch študoval Gerbert v katalánskom meste Vic v starostlivosti tunajšieho biskupa. Tu sa zoznámil s arabskými znalosťami matematiky a prírodných vied, vďaka ktorým získal povesť znalca mágie.

V roku 969 uskutočnil spolu s Borellom a biskupom Hattonom z Vichu púť do Ríma. Tu si ho všimol pápež Ján XIII. a odporučil ho cisárovi Ottovi I., ktorý z neho urobil učiteľa svojho mladého syna neskoršieho cisára Otta II. O niekoľko rokov neskôr mu dal Otto súhlas, aby študoval na katedrálnej škole v Remeši, kde ho remešský arcibiskup Adalberon čoskoro vymenoval učiteľom. Roku 982 ho Otto II. vymenoval opátom v meste Bobbio. Opátstvo však bolo takmer zničené predchádzajúcim opátom, Gerbert sa ho síce snažil obnoviť, ale po smrti Otta II. sa vrátil do Remeša. Z tejto školy potom už ako predstavený vytvoril stredisko francúzskej učenosti a dal tu matematickým vedám taký význam, aký skôr na Západe nemali. Stal sa rovnako sekretárom arcibiskupa.

V roku 985 sa zaplietol do politiky. Keď sa francúzsky kráľ Lothar snažil získať Lotrinsko od Otta III., Gerbert a arcibiskup Adalberon sa mu postavili podporou Huga Kapeta. Keď roku 986 zomrel Lothar a o rok neskôr aj jeho syn Ľudovít V., obaja podporili Huga Kapeta, ktorý bol potom zvolený kráľom Francúzska a ukončil tak vládu dynastie Karlovcov.

Adalberon označil Gerberta za svojho nástupcu, keď však v júni 988 zomrel, Hugo Kapet vymenoval miesto neho Arnulfa, ľavobočka kráľa Lothara. V roku 991 bol Arnulf pre údajnú zradu voči kráľovi zosadený a na prianie Hugo Kapeta bol Gerbert zvolený ako jeho následník. Jeho zvolenie však vyvolalo taký odpor, že pápež Ján XV. poslal do Francúzska legáta, ktorý ho dočasne zbavil biskupskej hodnosti. Gerbert sa snažil dokázať, že toto rozhodnutie bolo nezákonné, ale synoda v roku 995 prehlásila Arnulfovo zosadenie za neplatné.

Na pozvanie Otta III. sa Gerbert v júli 995 odobral do Magdeburgu a stal sa učiteľom tohto, v tej dobe pätnásťročného, mladíka. V roku 996 sa zúčastnil jeho korunovácie v Ríme a pápež Gregor V., Ottov bratanec, ho potom v apríli 998 vymenoval arcibiskupom ravennským. Po smrti Gregora V. bol 2. apríla 999 s podporou cisára zvolený pápežom. Zvolil si meno Silvester II. (podľa pápeža Silvestra I., radcu cisára Konštantína Veľkého) a stal sa prvým Francúzom na pápežskom stolci.

Silvester II. zavrhol všetko, čo skôr ako Gerbert hájil, stal sa horlivým zástancom pápežských práv a potvrdil svojho súpera Arnulfa za arcibiskupa remešského. Potvrdil zriadenie arcibiskupstva v Hniezdne, Štefanovi I. poslal kráľovskú korunu a povýšil tak Uhorsko na kráľovstvo, potvrdil tiež zriadenie arcibiskupstva v Ostrihome. Keď v roku 1001 vypuklo v Ríme povstanie proti cisárovi, Otto a Silvester boli nútení utiecť do Ravenny. Otto viedol dve neúspešné výpravy, aby znovu získal kontrolu nad mestom a zomrel pri tretej výprave 24. januára 1002. Silvester sa vrátil do Ríma čoskoro po Ottovej smrti, hoci vzbúrená šľachta mala stále moc. Zomrel 12. mája 1003 a je pochovaný v bazilike svätého Jána v Lateráne.

Gerbert z Aurillacu je považovaný za jedného z najväčších učencov svojej doby. Bol najmä významným matematikom, je autorom rady matematických prác. Pripisuje sa mu zavedenie arabských číslic v Európe. Zoznámil sa s ich používaním v Španielsku a dokázal z hlavy robiť výpočty, ktoré boli veľmi ťažkosti pre tých, ktorí uvažovali pomocou rímskych číslic. Do Európy znovu vrátil abakus. V Remeši zostrojil hydraulický organ, ktorý prekonal všetky, do tej doby známe nástroje, kde vzduch musel byť pumpovaný ručne. Môže byť tiež autorom popisu astrolábu, ktorý bol vydaný Hermannom Contractom o nejakých 50 rokov neskôr. V liste z roku 984 žiada Lupita z Barcelony o preklad arabských astronomických diel.

Ako pápež začal rozhodný boj proti široko rozšíreným praktikám svätokupectva a konkubinátu medzi duchovenstvom, trvajúc na tom, že iba schopný a bezúhonný muž sa môže stať biskupom. Toho sa týka dogmatické pojednanie De corpore et sanguine Domini.

Dochované spisy Gerberta z Aurillacu vydal Migne v 139. zväzku Patrologia latina.

Matematické spisy

• Libellus de numerorum divisione
• De geometria
• Epistola ad Adelbodum
• De sphaerae constructione
• Libellus de rationali et ratione uti

Cirkevné spisy

• Sermo de informatione episcoporum
• De corpore et sanguine Domini
• Selecta e concil. Basol., Remens., Masom., etc.

Listy

• Epistolae ante summum pontificatum scriptae (218 listov, vrátane listov cisárovi, pápežovi a rôznym biskupom)
• Epistolae et decreta pontificia (15 listov biskupom vrátane Arnulfa, opátom, jeden list uhorskému kráľovi Štefanovi I., jeden pochybný list Ottovi III., päť krátkych básní)

Ostatné

• Acta concilii Remensis ad S. Basolum
• Leonis legati epistola ad Hugonem et Robertum reges

Gerbertova povesť znalca magických umení bola zdrojom legiend, ktoré ho vykresľovali ako čarodejníka vo spolku s diablom.

Jedna z legiend tvrdila, že vlastnil knihu kúziel, ktorú ukradol arabskému filozofovi v Španielsku. Kúzelník ho prenasledoval a mohol ho sledovať podľa hviezd, ale Gerbert sa skryl zavesený pod dreveným mostom, kde medzi nebom a zemou bol pre kúzelníka neviditeľný.

Iné legendy tvrdili, že vyrobil bronzovú hlavu, ktorá dokázala odpovedať na jeho otázky áno alebo nie; že bol vo spolku s démonkou menom Meridiana, ktorá sa objavila, keď bol odmietnutý pozemskou láskou a s ktorej pomocou sa mu podarilo nastúpiť na papežský trón (podľa iných legiend získal pápežstvo v hre v kocky s diablom). Meridiana (alebo bronzová hlava) povedala Gerbertovi, že pokiaľ niekedy bude slúžiť omšu v Jeruzaleme, diabol si pre neho príde. Gerbert potom zrušil cestu do Jeruzalema, ale keď slúžil omšu v kostole svätej Márie Jeruzalemskej (tiež nazývaný „Jeruzalemský kostol“) v Ríme, čoskoro ochorel a keď zomieral, požiadal svojich kardinálov, aby rozrezali jeho telo a rozhádzali ho po meste. V inej verzií bol dokonca napadnutý diablom, keď slúžil omšu, diabol ho zohavil a dal jeho oči démonom, aby sa s nimi hrali. Ľutujúci Silvester si potom odrezal ruky a jazyk.

Nápis na jeho hrobke čítaný v časti Iste locus Silvestris membra sepulti venturo Domino conferet ad sonitum („Toto miesto, pri príchode Pána, vydá zvuku [posledná polnica] pochované telo Silvestra“, zle prekladané ako „vydá zvuk“) vytvoril podivnú legendu, že jeho kosti budú hrkotať v hrobke tesne pred smrťou pápeža.

Legendy o Gerbertovi z Aurillacu ako čarodejníci vznikali počas storočí po jeho smrti. Existovali aj iní pápeži, ktorí boli podozrievaní z čarodejníctva, napríklad Ján XXI. a Benedikt XII. Gregor XII. bol vypočúvaný kvôli magickým praktikám na koncile v Pise v roku 1409.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Silvester II.

Predchodca: Gregor V.

Pápež Silvester II. (zoznam)

Nástupca: Ján XVII.