Tarcisio Bertone

Narodil sa 2. decembra 1934 v Romano Canavese, blízko Turína, ako piate z ôsmich detí. Základného vzdelania sa mu dostalo vo Valdocco v Turíne. V Turíne tiež absolvoval strednú školu Liceo Salesiano Valsalice, ktorú prevádzkovali saleziáni. Tu hral futbal, ktorý si obľúbil.

Po strednej škole nastúpil do noviciátu u saleziánov dona Bosca v Pinerolo. Večné sľuby zložil 3. decembra 1950.

Na kňaza bol vysvätený 1. júla 1960 biskupom Albino Mensa, ktorý ho poslal na teologickej štúdium do ​​Turína, kde získal licenciát teológie po vypracovaní práce o tolerancii a náboženskej slobode. Potom pokračoval v štúdiách v Ríme, kde získal licenciát a neskôr doktorát z kánonického práva na tému: Riadenie cirkvi v myslení pápeža Benedikta XIV.

Od roku 1967 vyučoval morálnu teológiu na Ateneo Salesiano v Ríme, ktorý sa v roku 1973 stal Pápežskou saleziánskou univerzitou. Na tejto univerzite tiež vyučoval mnoho rokov medzinárodné právo a práva menšín. Pri revízii kódexu kanonického práva spolupracoval v jej poslednej fáze a vyvíjal úsilie k jej prijatiu partikulárnymi (miestnymi) cirkvami. V roku 1988 patril do skupiny kňazov, ktorí sprevádzali vtedajšieho kardinála Josepha Ratzingera pri rokovaní o zmierenie s arcibiskupom Marcelom Lefebvre. V roku 1989 sa stal rektorom Pápežskej saleziánskej univerzity.

Dňa 4. júna 1991 bol menovaný na arcibiskupa vo Vercelli, najstaršej diecézy v Piemonte. Na biskupa bol vysvätený 1. augusta 1991 biskupom Albinom Mensa, spolusvätiteľmi boli biskupi Luigi Bettazzi a Carlo Cavalla. 28. januára 1993 bol v talianskej biskupskej konferencii menovaný predsedom komisie Pax et Iustitia.

Dňa 13. júna 1995 bol menovaný sekretárom Kongregácie pre náuku viery. Z titulu tejto funkcie ho Ján Pavol II. poveril zverejnením tretieho fatimského tajomstva.

V decembri 2002 bol menovaný janovským arcibiskupom, pri konzistóriu 21. októbra 2003 bol vymenovaný za kardinála. Pápež Benedikt XVI. ho potom, čo odišiel na odpočinok Angelo Sodano, povýšil 22. júna 2006 na kardinála štátneho sekretára. Tejto funkcie sa ujal 15. septembra toho istého roka. O necelý rok neskôr, 4. apríla 2007 ho Benedikt XVI. menoval camerlengom. Od rezignácie Benedikta XVI. až do začiatku pontifikátu pápeža Františka formálne viedol cirkev a bol hlavným predstaviteľom Vatikánu. Jeho rezignáciu na funkciu štátneho sekretára pápež František prijal dňa 31. augusta 2013, pričom ho požiadal, aby zastával funkciu až do 15. októbra 2013.[1]

Dňa 20. decembra 2014 rezignoval na post camerlenga a jeho nástupcom sa stal kardinál Jean-Louis Tauran[2]