Miláno

Arese, Assago, Baranzate, Corsico, Peschiera Borromeo, Rho, Sesto San Giovanni, Cormano, Cologno Monzese, Bresso, Novate Milanese, Vimodrone, Pero, Segrate, Settimo Milanese, Cusago, Cesano Boscone, Trezzano sul Naviglio, San Donato Milanese, Buccinasco, Rozzano, Opera

Miláno sa nachádza na severnej časti Apeninského polostrova, v západnej časti oblasti Lombardsko. Mesto leží v nížine, na sever od mesta sa nachádzajú Alpy, hranica so Švajčiarskom a mesto Lugano. Mestom pretekajú len malé rieky (Olona na západe, Lambro na východe a Seveso). V meste je aj systém prepojených kanálov  – Naviglio.

Miláno má na malej rozlohe veľký počet obyvateľstva, takže má pomerne veľkú hustotu obyvateľstva.

Miláno má kontinentálne podnebie , ktoré je odlišné od podnebia v strednej a južnej časti Talianska, pre ktorú je typické stredomorské podnebie. Zima v Miláne je obvykle vlhká a chladná a leto horúce a daždivé. Priemerné teploty sú -2/+4 °C v januári a +17/+29 °C v júli. Sneženie bývalo typické medzi decembrom a februárom až do 40 cm ročne. V súčasnosti je to skôr ale neobvyklý jav. Vlhkosť býva pomerne vysoká počas celého roka, priemerné ročné zrážky sú okolo 1 000 mm. Môže sa tu vyskytnúť hmla, ale redukcia ryžových polí a znižovanie znečistenia vzduchu v okolí mesta spôsobujú menší výskyt hmlistého počasia.

Miláno v roku 1926

Predpokladá sa, že zakladateľmi mesta boli Kelti okolo roku 600 pred Kr. Okolo roku 222 pred Kr. bolo mesto zahrnuté do Rímskej ríše a Rimania mu dali meno Mediolanum. V 4. storočí, v čase biskupa Ambróza a cisára Theodosia I. bolo Miláno hlavným mestom Západorímskej ríše a druhým najväčším mestom v Európe. Štatút hlavného mesta stratilo už v roku 402, keď sa novým hlavným mestom ríše stala Ravenna. Bolo to predovšetkým v dôsledku pohybu barbarských kmeňov, hlavne vizigótov. V roku 452 došlo k vpádu hunského kráľa Attilu a k úpadku mesta. V roku 569 sa mesto stalo súčasťou ríše Longobardov, byzantskí úradníci ušli do Janova kvôli bezpečnosti. Longobardi z Milána vybudovali svoje hospodárske centrum, ktoré predčilo susedné mestá Pavia, či Monza. V 11. storočí dochádza k jeho ekonomickej a mocenskej expanzii. V roku 1167 vstúpilo do voľnej federácie združujúcej talianske mestské štáty pod názvom Lombardská liga. Vymanili sa spod vlády cisára a postupne ovládali mestá feudálne rody, Miláno sa stalo mestským štátom. Miláno preslávili rody Viscontiovcov a Sforzovcov. Spolu s ostatným talianskymi mestami sa od 18. storočia stávali záujmom veľkých mocností Európy. V 18. storočí sa Miláno stalo jedno z hlavných centier hnutia Risorgimento. V roku 1859 sa vymanilo spod vlády rakúskych Habsburgovcov, stalo sa súčasťou Sardínskeho kráľovstvo, ktoré sa neskôr pretransformovalo na Talianske kráľovstvo.

V Miláne vzniklo Mussoliniho fašistické hnutie, tu však bol Mussolini aj potupne popravený.

Hrad Sforzesco

Bazilika Sv. Lorenza

V Miláne je viacero pamiatok a turistických atrakcií.

Vzdelanie

Štátna univerzita

V Miláne sídli veľký počet univerzít a iných inštitúcií vyššieho vzdelania.

• V Miláne sídli najväčšia talianska univerzita technického zamerania – Politecnico di Milano
• Jedna z najväčších univerzít Talianska –  Università degli Studi di Milano (skratka UNIMI), má 9 fakúlt a študuje na nej vyše 60 000 študentov.
• University of Milan Bicocca je jedna z novších univerzít, založená v 1998
• Katolícka univerzita Università Cattolica del Sacro Cuore
• Univerzita Luigiho Bocconiho – prestížna univerzita s obchodným a ekonomickým zameraním
• Iné (Istituto Europeo di Design, Scuola Superiore di Direzione Aziendale – Bocconi, Università C. Cattaneo L.I.U.C., Università Vita-Salute San Raffaele, Conservatorio Superiore "G. Verdi" di Milano, Accademia delle Belle Arti di Brera)

Via Turati

Miláno patrí k väčším finančným centrám vo svete. Sídli tu Borsa Italiana, hlavná talianska burza. V meste sa nachádza avantgardná priemyselná štvrť, viaceré banky a slávne firmy.[2]

Fiera Milano je veľký výstavný a obchodný komplex v Miláne. Miláno je svetové stredisko módy a designu. Mesto patrí k najbohatším mestám v Európskej únii. Slávne firmy sídliace v Miláne:

• Alenia Aermacchi
• Alfa Romeo
• Giorgio Armani
• Banca Intesa
• Bugatti
• Dolce & Gabbana
• Pirelli
• Prada
• Telecom Italia
• UniCredit
• Gianni Versace

V Miláne pôsobia dva významné svetové futbalové kluby, AC Miláno a FC Internazionale Miláno. Svoje domáce zápasy hrajú obe kluby na štadióne San Siro, ktorý má kapacitu 85 700 divákov. Zápas medzi týmito dvoma klubmi sa označuje ako Derby della Madonnina, či milánske derby.

Miláno hostilo Majstrovstvá sveta vo futbale v rokoch 1934 a 1990 a Majstrovstvá Európy v roku 1980.

Slávny okruh v Monze, celým názvom Autodromo Nazionale Monza je lokalizovaný blízko mesta. Od roku 1950 sa na ňom pravidelne konajú preteky Formuly 1.

Miláno bolo spoločne s Lombardskom kandidátom na usporiadanie Letných Olympijských hier v roku 2020.

Miláno spoločne s Cortina d'Ampezzo sú organizátormi Zimných olympijských hier roku 2026.

• Didius Julianus (* 133 – † 193), starorímsky cisár
• Ambrosius Milánsky (* okolo 340 – † 397), starorímsky cirkevný otec a biskup
• Augustín z Hippa (* 354 – † 430), kresťanský teológ, spisovateľ, filozof a mystik, cirkevný Otec
• Urban III. (* asi 1120 – † 1187), pápež
• Celestín IV. (* ? – † 1241), pápež
• Leonardo da Vinci (* 1452 – † 1519), renesančný architekt, hudobník, vynálezca, sochár a maliar
• Bianca Mária Sforza (* 1472 – † 1510), cisárovná ako manželka Maximiliána I. Habsburského
• Pius IV. (* 1499 – † 1565), pápež
• Giuseppe Arcimboldo (* asi 1526 – † 1593), maliar
• Michelangelo Merisi da Caravaggio (* 1571 – † 1610), maliar
• Stendhal (* 1783 – † 1842), francúzsky spisovateľ
• Alessandro Manzoni (* 1785 – † 1873), spisovateľ
• Karol Ambróz Habsburg-Este (* 1785 – † 1809), rakúsky arcivojvoda, arcibiskup ostrihomský a prímas uhorský
• Mária Ludovika Modenská (* 1787 – † 1816), rakúska cisárovná
• Ernesto Teodoro Moneta (* 1833 – † 1918), publicista a politik
• Giulio Ricordi (* 1840 – † 1912), hudobný vydavateľ
• Alessandro Anzani (* 1877 – † 1956), inžinier
• Ettore Bugatti (* 1881 – † 1947), podnikateľ a konštruktér
• Elvira de Hidalgo (* 1888 – † 1980), španielska operná speváčka
• Giuseppe Meazza (* 1910 – † 1979), futbalista a futbalový tréner
• Alberto Ascari (* 1918 – † 1955), automobilový pretekár
• Aldo Rossi (* 1931 – † 1997), architekt a dizajnér
• Claudio Abbado (* 1933 – † 2014), dirigent
• Silvio Berlusconi (* 1936), politik a podnikateľ
• Enrico Bombieri (* 1940), matematik
• Paolo Nespoli (* 1957), astronaut
• Giuseppe Bergomi (* 1963), futbalista a futbalový tréner
• Benny Benassi (* 1967), spevák a diskdžokej
• DJ Dado (* 1967), diskdžokej
• Paolo Maldini (* 1968), futbalista
• Silvia Farina Elia (* 1972), tenistka
• Gala (* 1975), speváčka
• Ivano Brugnetti (* 1976), chodec
• Francesca Schiavone (* 1980), tenista
• Rik De Voest (* 1980), tenista
• Umberto Eco (*1932 - † 2016)

Nasledujúce mestá sú partnerskými mestami Milána:[3]

• Betlehem, Palestína
• Birmingham, Spojené kráľovstvo
• Chicago, Illinois, Spojené štáty
• Krakov, Poľsko
• Dakar, Senegal
• Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
• Lyon, Francúzsko
• Melbourne, Austrália
• Osaka, Japonsko
• São Paulo, Brazília
• Petrohrad, Rusko
• Šanghaj, Čína
• Tel Aviv, Izrael
• Toronto, Kanada

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Miláno

• Oficiálna stránka (po taliansky)